Ahojte, ani neviem čo čakám od tejto diskusie ale musím to dostať zo seba von. Som vydatá skoro 10 rokov, mám dve deti. S mužom sme mali všelijaké obdobia, prežili sme si aj takú väčšiu krizu, zdalo sa že nas to viac spojilo. Ale momentalne mame zas horšie obdobie a ja som sa dnes rozhodla že viac s nim žiť nechcem. Nebudem s nim, po včerajšej hadke som pevne rozhodnuta. Velmi mi slovami ublížil, nejde o nadavky, ale o princip, ze ho vobec ale voobec nezaujimalo co chcem k danej teme povedať.
Som asi v miernom šoku, strasne ma boli hlava, včera som ešte rozmýšľala ake vankúše si kúpim na gauč a dnes začínam od nuly. Po vyplateni hypo ostane cca 40 000z predaja domu(to su len take hrube náčrty, prvé myšlienky), za 20 000 neviem kde sa podejem, kde dajú matke samoživitelke hypo.
Je mi do revu, fakt strašne ma boli hlava, snažím sa hned si urobiť plan, uz som si pozerala vzory, navrh na rozvod. Najviac ma samozrejme trapia deti. Čo bude, ako bude, kym prebehne rozvod, aj potom.
Prosim vas, napíšte mi, kto ste si prešli rozvodom, čo vam pomohlo, čo vás držalo psychicky nad vodou.
Ďakujem
Ale teraz viem, ze v jednoizbaku nam bude bez neho lepsie ako v dome.
Nerozvadzaj sa, ak nemas skutocne vazny dovod. Z jednej hadky vyvodit taky zaver je prilis urychleny zaver. Uvedom si, ze ste rodina + mate deti. Snazte sa k sebe navzajom spravat pekne, nehadajte sa, skuste chodit na terapiu, pracujte na vztahu, postavte na prve miesto jeho funkcnost.
tiež mi to príde ako rýchle riešenie...
To chce klud a nohy v teple. Ludia sa nerozvadzaju v utorok ked v pondelok riesili vankuse. Chapem, ze si rozrusena, ale ides na to zo zleho konca.
No co ti uz len take povedal ze chces ostat s 2 detmi sama ze by sa to nedalo riesit pokojne?Mam pocit ze je to vsetko hrr.Uz nie si len ty,mas 2 deti a ano kde sa podejete?Nepovedala si nic o dovode rozvodu a z tuchto informacii mi to pride strasne zbrkle unahlene nepremyslene a voci detom sebecke.
Ono je to taka posledna kvapka asi.. Ked som si uvedomila po vcerajsku ze vlastne vo vela veciach ma nevypocuje. Necakam u neho take to vypocutie ako u kamaratly, ale zacnem o niecom dolezitom, kde co treba zaplatit a on ma ignoruje. To sa postupne nazbieralo, aj pisanie s inymi som mu odpustila, aspon som si to myslela, ale stale ma to trapi. Je toho viac. Ale asi ozaj bude múdrejšie pockat chvíľu. Veď nemusím hned zajzra baliť.
Ja tu nechcem pisat o jeho chybách, aj ja mam svoje, nie je ti to ze by ma udrel ze idem hneď. Ale po troche sa to zbieralo a mam dojem akoby sa mi vcera otvorili oči, s kym to vlastne žijem, ze som iba niekto podradny, nie som prenho vo vztahu rovnocenna a nikdy nebudem. Doteraz som s tym bola ok, lebo som mala dojem, že prihliada na mňa, moje potreby, ale keď si to tak spätne hodnotim, vidim, že vždy nakoniec vsetko skoncilo tak, ako chcel on, že ma presvedčil, že to tak bude lepšie a ja som ustúpila. Teraz viem, že som s veľa vecami mebola vnutorne stotožnena a bolo zo pre pokoj v rodine. S deťmi je malo. Aj sa im povenuje, keď chce, ale veľa času je na mobile a ten čas, kedy je s deťmi, tak to je malo poslednu dobu
Takto. Rozumiem, že si zlomená, rozculena, nahnevaná, sklamaná.... Ale ... Z toho čo píšeš mi príde, že máte chybu vo vzájomnej komunikácii. Čo keby ste najskôr skúsili terapiu? Alebo minimálne si skús kúpiť knihu 5 jazykov lásky a obaja prečítať a porozprávať sa.
Vo vzťahoch prichádzajú krízy. Najmä ak sa kopia
nevypovedané a nevyriešené veci. A toto mi príde ako váš prípad. Ale to neznamená, že vás vzťah je na zahodenie. Prečo si sa do neho zaľúbila? Ako dlho si bola zaľúbená? Či všetko ste spolu prežili? Ktoré vlastnosti si na ňom milovala/ miluješ? ... Manželstvo je vždy náročné vec a vyžaduje aj neustálu prácu na sebe ... Skúste pracovať na sebe, na vás
choď krok po kroku, nezameriavaj sa veľmi na to čo bude o pol roka. všetko sa vyvinie tak ako sa má.
Slová sa hovoria a chlieb sa je. Dôležité sú činy, nie co povie alebo si ty namyslas. Hlavne treba také veci riešiť s chladnou hlavou, aby to nebolo z blata do kaluze.
@tinka_1807 mam prečitanu, aj o mužoch z marsu, aj ine.. . Ale uz nevladzem. Mam pocit krivdy ze stale nas vztah zachraňujem iba ja a on sa vezie. Ano, pride sa aj on niekedy ospravedlniť, ale v podstate skončime pri tom, ze musime niečo zmenit a o par dni zas vidim na jeho spravani, ze ja som ta, ktora sa ma menit podľa neho. Ked mu poviem, co ma trapi, tak iba prehaňam. Predvčerom šiel spať o osmej, lebo včera vynimocne vstaval o 5 rano. Bola som ešte hore s mladším, odbehla som na zachod, mladší šiel do spalne. Hned som utekala za nim, (ale muz este nespal, bolo to asi 5 minut po tom, co som zavrela dvere do spalne.) a on mi povedal, okrem ineho, či si neviem ustrážiť decko, či ho musí stale budit, že som neschopná mater.
Este nemusis prepocitavat, na majetkove vyrovnanie mate tusim tri roky od rozvodu a ty si este ani ziadost nepodala, a uz si" predala" dom. Fakt ukludni sa, oddychni s emocialneho soku a preber to s rodinou kamosmi- mozno ti pomozu najst byt, mozno o niecom vedia, poradia. Ak si na RD navstivila by som centrum pravnej pomoci- je to zadarmo a poradila sa. Nechod to toho strmhlavo. Ingormuj sa v meste- socialny byt, skuz najst podnajom ci maly byt a skus ponuknut manzelovi. Je to asi nerealna predstava ale mozno pre dobro deti odide on aj ked len docasne. Mozno nebude detom brat domov ked aj tak budu mat traumu ze " pridu' o ocka.
Ja len toľko, že veľmi dobre si to zváž. Existujú rôzne párové terapie, sedenia, manželské poradne.... Skús ešte nad tým porozmýšľať . Ako samej matke Ti bude veľmi ťažko. Veď si len predstav bežné životné situácie, na ktoré budeš sama. A ver, že muž vyhrá, keď bude mať deti 2 víkendy v mesiaci a bude pre ne ten úžasný otec, ktorý im všetko dá a všetko u neho môžu. A ďalšia vec je, či chceš ozaj vziať otca svojim deťom. Poznačí ich to na cely život. Je iné, keď žena žije s tyranom , kde všetci trpia. Ale toto im ako vysvetlíš? Že sa nezaujíma o to, čo hovoríš?
Skús možno ísť na cas rodičom...keď budete od seba, nebudú sa ti jatriť rany.....potom uvidis. Mne to tak pomohlo, bol preč. A tak mi chýbal ze som mu vsetkoo odpustila. A on si zas vazil ze som ho zobrala späť. Teraz máme pekný vzťah. Len ja som vtedy neodisla, ja som ho vyhodila. 4dni býval v hoteli. Možno bude treba dlhšie obdobie. Ale neries rozvod. Byť sama by ti pomohlo si všetko utriedit. Deťom som Nic nehovorila, 4dni si ani nevsimli je není doma. To mu ublizilo asi najviac a pochopil ze má pre nich viac zit.
Neváži si ťa už
Bohužiaľ nikto ti tu nepovie či sa máš rozviesť alebo nie, do manželstva ti nikto nevidí. Ja som sa rozviedla a nemenila by som, ale ja som vedela prečo. Pokús sa trocha ukľudniť dopriať si pár dní a zauvažuj či je tam ešte láska, či stojí za to bojovať. Nechoď okolo horúcej kaše a na rovinu sa ho opýtaj čo k tebe cíti, či tam z jeho strany ešte láska je, či je spokojný vo vašom vzťahu, čo sa mu poprípade nepáči. popros ho o terapiu, daj tomu jednu dve šance. ak to s ním nepohne, tak potom môžeš uvažovať nad tým čo ďalej 🌞
No ved ide prave o to, ze sanci uz mal dost, preniesla som sa cez dost veci, toto nie je ze prva hadka a idem sa rozviest, ale vzdy po krize na nejaky cas to vyzera byt fajn ale vrati sa to do starych kolaji, kde ma ignoruje a robi si po svojom. Ja si tiez viem dupnut ale v podstate som ja ta, ktora sa prisposobujr a uz viac nechcem. Chceli sme kúpiť auto, vyberal on, ja mu do toho nemam co kecat... Akoze ano, motor a technicke veci nech vybera on, ale ked za nim pridem s tym, ze chcela by som radsej vacsi kufor, nech obzera s vacsim kufrom, tak on ma odbil, ze take veci nebude riesit. Pritom na aute by som jazdila aj ja s detmi, vybavovala nakupy.. A takych veci je viac a niekedy mam pocit, ze zijem zivot niekoho ineho. Na materiálnych veciach mi az tak nezalezi, napriklad za auto by som bola vDacna za akekolvek, aj s malym kufrom, ale ide o princip, ze ma neberie ako rovnocennu. Ide podla mna o dost velku vec aby aspon poznal moj nazor. Neccem od neho aby ma vypocul ako kamaratka, to zas respektujem ze od chlapa toto cakat nemôžem.
Na terapiu sluboval, ze pojde, ze pojdeme do poradne, ked sme mali najvacsiu krizu, ale menil pracu, do toho ine rodinne problemy(chapala som, ze proste fakt nIe je kedy) a vzdy si proste volacco najde co je pre neho dolezitejsie nez nas vztah. Ked vidi, ze uz fakt som smutna/nasrana/ticha domacnost, pride za mnou, na chvilu fungjeme a po max mesiaci zas...
Hej to poznám, urobila som cirkus mesiac bolo dobre a zase sme padli do toho istého. len u nás boli iné problémy.....skús urobiť tak, zožeň si terapeuta rovno s dátumom a časom kedy si budeš istá že je doma a má čas. napíš mu ten dátum na papier a daj mu ho a čakaj. v deň terapie sa obleč nachystaj a uvidíš ako zareaguje.
@pkgirl30 ďakujem, skusim mozno. Ked uz momentalne nemam vobec chut, lebo ked sluboval poradnu, priznal, ze riesi ine veci, ze si ma nevazi, ze nema na mna cas a slubil, ze to vybavi on.. Tak som sa neangazovala. Mal to byt od nheo prvy krok, ze teda majst terapeuta a objednat sedenie, aby som videla, ze to mysli vazne.Lebo je to teda chlap cinu, on vacsinou ked nieco povie, tak aj dodrzi.. Len asi mu ja zato nestojim no. Necitim sa vobec ako jeho partnerka, a niezo este milovana zena.
verím že si z toho frustrovaná a nemáš už na to náladu. Ale vedz jedno, mne tiež dlho trvalo kým som to pochopila...ak jeden dáva do vzťahu 70% ten druhý môže len 30% nie je tam rovnováha. Nech už to dopadne akokoľvek, ty skús terapeuta aj keď len sama. Tvrdenie že kvôli deťom treba zachrániť manželstvo je blbosť. Deti potrebujú zdravého a šťastného rodiča, nech je to už akýmkoľvek spôsobom ktorý neubližuje druhým. Ty vnútri vieš že to čo o tebe hovorí nie je pravda, takže sa neboj konať. držím palce 🌞
@pkgirl30 ďakujem ti
Aj ostatnym.
Ja môjmu často nastavujem zrkadlo....skrátka stále hovorím čo si myslím....nesúhlasím s niečim a hneď to okomentujem , Nic v sebe nedržim ....priklad....ja som vybrala byt(on musel schváliť), zariadila, objednala všetko doniesla pomaly az po wc papier....a jedna vec nevysla ...tak uz začal aká som neschopná, Nic nedokazem poriadne.. .ty takú sprchu dostal....jednoducho ja som sa roky vnútorné trápila, uz to nerobím, vsetky traumu dávam v momente von. Teraz je on v nekonforte....ale vysvetlila som mu, ze to je zrkadlo....tak sa cítim roky....a pomáha to ...dáva si pozor na slová, je ku mne setrny ....lebo vie, ze ja som ťa po ktorej sa nedá voziť....sú aj muzi vo svoje zeny má rukách nosia, ja takého nemám....ak má raz opustí kôli tomu aká som, len mi sluzbu urobí...lebo je to tazky zivot s egoistom