Zvládnem to?
Trocha sa bojím. Posledný rok som trávila každý deň rovnako, od 9 do 5 v práci. Po práci som si išla sadnúť s kamarátmi niekam a domov. Cez víkendy nejaké kluby ale nič zmysluplné. Teraz si mením prácu kde budem pracovať krátky dlhý týždeň, bude tam viac práci ako doteraz bolo, no menej stresu. Doteraz to bolo skôr psychicky náročné, teraz to bude fyzicky viac vyčerpávajúce ale menej záťaže na psychiku. No zároveň mám začať aj vysokú externe. Štúdium bude zamerané na zvieratá rovnako aj ako moja práca bude okolo zvierat. Popritom sa chcem ešte vzdelávať v praxi teda vo voľnom čase ísť na kone napríklad alebo trénovať psy. Mám strach, či to zvládnem. Porovnať si môj život doteraz, kde sa nedialo nič a po práci som išla len von a cez víkend sa opiť a to čo ma čaká. Som si však istá, že toto je to čo ma baví a chcem, už nechcem bezvýznamne tráviť dni a nemať žiadny cieľ.
@mikadooo tie kone som začala už teraz nedávno a tým, že mám školu externe teda prednášky, chýba mi tam prax. teda reálné stykanie sa so zvieratami o ktorých sa učím
Zvladnes v pohode. Ludia zvladaju aj tazsie veci. Chce to len dobre si zorganizovat cas a mat silne odhodlanie. Drzim prst.
Veď ale budeš mať takú prácu, nie? Čiže prax bude aj bez koní, či? A kone máš koľkokrát do týždňa? Lebo dcéra má 1x45 minút, čiže to je úplne v pohode, to nie je ako práca, alebo jeden deň presedený v škole... 🤷. Ale áno, bude to časovo náročnejšie, ako to, čo si mala doteraz...
Kym nemas deti, zvladnes to lahsie.
Budem pracovať v super zoo teda skôr tam budú rybičky a vtáky ako kone a štúdium bude hipoterapia a kynológia. Kone mám raz za týždeň jazdenie plus vypomáham so starostlivosťou o ne.
Jasne,ze zvladnes a cim toho mas viac,tym lepsie si vies zorganizovat cas. Aspon ja to tak mam. Ked mam menej narocne dni som ako maslo spomalena. Ale ak mam nabite dni,vsetko si krasne zorganizujem a stiham toho ovela viac ako v dni,ked mam toho pomenej. Zo zaciatku budes unavena,ale casom sa do toho dostanes a aj organizmus si zvykne. Drzim palce
Presne som s tým tak, že cítim, že toto nie som ja. Mám rada dynamiku a keď mám čo robiť, dáva mi to viac energie a nebavia ma tieto dni keď nerobím nič a som predsa unavená a ešte viac nemám na nič chuť, nič načo sa tešiť, prečo sa budiť každé ráno a prečo dávať do vecí maximum
Niektore dni budu narocne. Ale pokial ta tie veci budu bavit, tak to bude hnaci motor. Vyskusaj a neskor mozes pripadne prehodnotit a mozno budes sama prekvapena, ze ako veci super idu.
Veď keď budeš robiť krátky dlhy týždeň, to máš 15 dni v mesiaci. Tých dalších 15 máš kvázi volno. Učiť sa nebudeš asi celé dni, keďže študuješ externe, tak do školy fyzicky každý deň nechodíš. Čiže ak chceš vo voľných dňoch chodiť na kone, tak ti to podľa mna v pohode vychádza. Treba si len zvyknúť na ten zmenený pracovny režim a keď si zvyknes, nejak si zadelit program, co chceš ktoré dni robiť. Nehľadala by som v tom vedu a ani sa nestresovala..
A musí byť všetko naraz? Nerozumiem... Ja by som napríklad tie kone vypustila. Na začiatku len práca a škola. Alebo - len práca a kone 🤷. Takto funguje kopa ľudí a zvládajú to. A potom, keď zistíš, že máš ešte aj časové okno na kone, tak by som pridala aj kone. Neviem či je dobré, všetko naraz začať, mne to príde hlúposť, nebudeš zvládať poriadne ani jedno.