Zvládnem opatrovať mamu?

Naši rodičia nás vychovali, dali nám toho veľa, ale vzdať sa vlastného života, tak to im naozaj nikto z nás nedlží. Po tej mŕtvicu môže byt naozaj ešte dlho živá a ty nebudes mať zo života nič, tvoje deti z teba tiež nie, ani manžel. Ja viem že teraz si to takto nepovieš, ale budeš vyslovene čakať na to kedy konečne odíde na druhy svet. Ja neviem, možno je to tým, že som odmalička vychovávaná v tom, že deti toto rodičom nedlžia a v našej rodine sa o starých staralo vždy len pokým to bolo udržateľne s normálny životom a potom sa dali so zariadenia. Nemôžeš sa predsa vzdať úplne všetkého a byt otrokom nevladneho človeka na 10 rokov. Trpeli by ste tým úplne všetci. Ak by ste dokázali dať peniaze dokopy na človeka, ktorý by sa o ňu staral asi by sa to dalo zvládnuť, ale sama si to nedokážem predstaviť. Už tiež nebudes najmladšia, pripravíš sa o všetky sily.

Preto existuju DSS

nestrachuj sa dopredu, dolezite je uvedomiť si ci sa chces postarat o rodica alebo nie a uprednostnis vlastnú karieru. kedze casto musíš prerušiť pracu a opatrovat. ak toto das opatrovanie uz pojde. neboj deti rastu a budú stale starsie a samostatnejsie. drzim palceky

Ak das mamu v takom stave do DSS rataj s tym,ze tu nebude tak dlho,ako by si si zelala.V rodine maju pribuzny vacsiu sancu kvalitne pozit,pozit dobre.Hlavne ju netreba len opatrovat,ale primerane jej schopnostiam zapojit do chodu domacnosti a povinnosti,ked to bude uz fyzicky mozne.Ak ju nechas vo fyzickom upadku a stave,ze jej pritomnost uz nema pridanu hodnotu pre zivot a zmysel uz sa z toho nevystrabi,prisposobi sa.

...len k tej sestričke.. zbytočne vyhodené peniaze..teda aspoň my sme mali takú skúsenosť..tieto "opatrovateľky"pomôžu človeku jedine do hrobu

@kacena4 ak deti budu starsie a samostatnejsie, neznamena ze moj zivot konci a musim vsetko skoncit a venovat sa opatrovaniu. To je fyzicky a hlavne psychicky velmi namahave. Ja som to mala 7 rokov. Ano, mam zdravotne nasledky a o tych nocnych morach, ktore obcas z toho mam aj po 20 rokoch radsej pomlcim. Uz by som sa zariadila inak

@maminkadeticiek leziaka a pokrocilu demenciu uz nezapojis nikde. V buducnosti nikdy a za ziadnych okolnosti nechcem, aby ma doma opatrovali. Moje deti nech ziju svoj zivot

@kacena4 Deti sice budu starsie a samostatnejsie, ale stale budu potrebovat mamu a toto znici kazdeho, fyzicky aj psychicky

opýtaj sa priamo jej, ako to ona vidí. Mne ako malej moja babka povedala, že dúfa, že zomrie mladá, aby ju nikdo nemusel doopatrovať. Keď mala 75 dostala mrtvicu, bola ležiaca 5 rokov, nevedela rozprávať, pravdepodobne nás ani nespoznávala. Bola celý čas v DSS, aj keď to bolelo, vedela som, že ona by to sama tak chcela.

@maminkadeticiek ako zapojis do chodu domacnosti a povinnosti leziaceho cloveka, ktoreho treba krmit, prebalovat a starat sa 24/7? 🤦‍♀️

@miskakyska och to si ma nepotesila

nuz.... myslela som se mi napisete urcote ju nechaj doma.ale zjavne to je nad sily jedneho cloveka. poznam rodinu co to dala ale tam bolo ze 6surodencov a 10dospelych vnucat a prpste sa striedali a dali to.

Ja si myslím, že je úplne zbytočné maď tým teraz polemizovať, skôr otom riešiť za pochodu. Lebo, mama môže večer, zaspať, a ráno sa nemusí zobudil.
Píšeš ze máš deti malé, o 10-15 rokov budí pomaly dospelé. Predpokladám že ty budeš pracovať.
Neviem.kolko súrodencov ti žije v zahraničí, ale je ich povinnosťou ja v tom nenechať samú. aspoň teda nie finančné.
Nevieme ako ďaleko mama od teba býva, či máte doma dosť priestoru aby mala potom u vás súkromie.
S finančnou pomocou súrodencov by som určite do toho išla a na čas, keď budeš v práci riešila opatrovanie (a nie, neprichádzajú opatrovateľky ľudí len do hrobu, v zahraničí sa takto bežne opatruje a nik tu neumiera len z toho dôvodu).
Potom si odlahcivacie zariadenia, keď budete chcieť ísť na dovolenku atď.
Ani pri leziakovi nemusí byť človek 24/7 k dispozícii. Moja starká bola ležiaca asi 4 roky, dcéry k nej chodili ráno, obed, večer.
Takže riešiť keď to bude aktuálne, lebo možno to bude mať rýchlejší spád, ako si clovek myslí.

Ahoj, idem ti povedat moju skusenost. Doopatrovala som svokru. Svokra dostala rakovinu maternice ako starsia osoba, rakovina sa nedala operovat a mohli ju riesit len chemoterapiou, ta jej sposobila ze zacala postupne stracat mobilitu, cize ostala ciastocne imobilna ale rakovina ustupila. V tom case kedy k nam prisla som mala tretie dieta ktore malo rok, dalsie dve mali tri a pat rokov. Cize malinke tri deti. Ja na rodicaku, muz v praci. Mali sme ju u seba v troj izbovom byte. Bola u nas 2,5 roka. Bolo to velmi narocne obdobie a dodnes sa cudujem tomu ze som to dala. Ja som povodne vystudovana zdravotna sestra cize vztah som k tomu mala ako k povolaniu, nebola to moja mama cize nemala som vztah z titulu vdacnosti za zivot alebo vychovu ako to je pri rodicoch. Ale teda vedela som s nou ako tak narabat. Ked bolo treba spravit nieco odborne bud sme isli k lekarovi my s nou alebo prisla sanitka alebo som volala ADOS co je agentura domacej osetrovatelskej starostlivosti, tam maju vyskoleny personal a nemozem na nich povedat nic zle. Vyhoda u teba bude ta ze je to tvoja mama a je to iny level vztahu, mas len dve deti a asi budu vacsie ked hovoris ze ich mas uz a mama je stale este fit, mojej svokre prisli komplikacie az po 75. Nasledne po tomto tazkom obdobi kedy uz sme prestavali vladat sme ju dali konecne do zariadenia kde do troch mesiacov zomrela. A teda nebolo to tak ze by to ona nedala psychicky lebo uz sama videla ze toho je na nas vela a chcela nas odbremenit, boli tam ine veci. Clovek ma velky potencial a zvladne vela, jedina co ta deli medzi tym postarat sa a nepostarat je komfortna zona ktoru treba na urcity cas opustit, sama musis vediet ci to dokazes, je to len o pohodli a nastaveni nie o zvladnuti povinnosti. Este dodam ze manzel ma aj sestru ktora sa nestarala ze vobec uplne nulovy zaujem.

@vilma7 O 10 - 15 rokov bude mat autorka relativne velke deti, ale o tie roky aj ona uz bude starsia, nebude mat tolko energie a nebude tolko vladat, aj na to treba mysliet, ani jej zdravotny stav v tom case uz nemusi byt tip - top. A tahat dve smeny, najprv v praci 8 hodin a potom doma opatrovat, s tym, ze sa mozno ani v noci poriadne nevyspi, ako dlho toto clovek vydrzi...

podla mna, je uplne zbytocne toto rozoberat a trapit sa nad tym. Realita moze byt uplne ina, len aby si ty nezostala chora a ona by ta musela opatrovat.-
to len na zamyslenie. Zivot je nevyspytatelny , ale ja som vyzdy bola nastavena, ze urobim, co bude v mojich silach a riesenie sa vzdy naslo. Ale zeby som sa predtym zamyslala, ze keby ? ....to naozaj nie.
Ak svoju mamu mas naozaj rada, tak na nastav tak, ze budes pri nej dokial budes moct a to ostatne vyriesis ked pride cas. Ono sa to riesenie ukaze.

@belllinka Citaj s porozumenim.Napisala som primerane schopnostiam.Ak spravne rozumiem pani este nie je leziaca.

@zuzap33 Ak si to zvolis,tak je to tvoja vec a tvoje rozhodnutie.

@maminkadeticiek TY čítaj s porozumením! Autorka rieši budúcnosť, keď už pani bude ležiaca. Veď teraz jej ešte pomáha s deťmi.

@maminkadeticiek preto píšem, že v súčastnosti by som sa zariadila už inak. Nevolila by som cestu doma, ale Dss

@belllinka Milujem ked si zeny myslia ze ich niekto bude brat vaznejsie ked zacnu pouzivat velke pismena a vykricniky 😁

@zuzap33 Na jednej strane rozumiem takemuto rozhodnutiu,na druhej strane je to take velke rozhodnutie,ze tazko povedat ako by som sa rozhodla.

Môžem ti poskytnúť skúsenosť z pohľadu dieťaťa resp. vnučky (vtedy som mala 9 rokov). Môj starký dostal porážku, ostal na polovicu tela ochrnutý. Takže potreboval meniť plienky, polohovať aby nevznikli dekubity, kŕmiť, umývať, prezliekať. Rodičia a krstni rodičia sa asi 3-4 mesiace starali oňho v domácom prostredí. Krstní boli obaja na dôchodku, takže keď boli moji rodičia v práci starali sa oni. Naši akonáhle prišli z prace, zobrali ma, navarené jedlo a cestovali sme za starkým na opatrovanie. Ja som tam s nimi bola často aj celý deň, maľovala som starkému, čítala mu atď, aby som sa prebavila. Ale bolo ťažké pozerať sa na človeka, ktorý celý život tvrdo pracoval ako sa nedokáže sám ani najesť.. Rodičia boli neskutočne unavení keďže nebol deň v týždni kedy by si mohli "vyložiť nohy." Na noc ostával starký doma iba so starkou, naši boli neustále pripravení na prípadný telefonát od nich.. Potom už sme dali starkého do domova dôchodcov, s tým že v týždni tam chodila moja mama každý deň aspoň na 20-30min po práci, ja so sestrou niekedy zo školy tiež. Niektoré soboty otec, v nedeľu sme tam prišli vždy všetci na návštevu. Cez sviatky sme si ho brali domov na celý deň, venovali sa mu. Starkí žil od tej porážky skoro 9 rokov. Naši boli vyflusnutí po pár mesiacoch. Áno, v domove oňho nebolo postarané tak ako doma, keďže personál má na starosti na jednu ošetrovateľku omnoho viac ľudí. Ale snažili sme sa tam chodiť čo najčastejšie... Moja mama ešte nemá ani 60 rokov, veľa diagnóz, celý život bola v práci, ťažko pracovala ale sama mi povedala, že akonáhle nebude schopná sa postarať sama o seba, že chce ísť do penziónu. Otec, ten sa nikdy nevyjadril ako to celé vnímal.
Z manželovej strany vidím, že sa veľmi preferuje doopatrovanie starých ľudí doma. Akosi mali to "šťastie" že nezažili takéto ťažké diagnózy trvajúce x rokov. Manžel má starkú v obdivuhodnom veku 93 rokov, ktorá sa dokáže o seba sama postarať s tým, že teda obedy si objednáva, svokrovci jej nakupujú, pripravia lieky na nasledujúci deň. Je zmierená so smrťou, vdovou je už dlhých 23 rokov. Takže ozaj človek nevie dopredu povedať ako dlho tu naši milovaní budú, ale z detstva a dospievania viem, že to je veľmi náročné psychicky, fyzicky pre celú rodinu. Nie len pre danú osobu, ktorá opatruje. Ale aj pre deti, ktoré nemôžu tráviť čas s kamarátmi v takej miere, s rodičmi, neplánujú sa rodinné výlety/dovolenky ale návštevy do penziónu atď. Som veľmi vďačná rodičom, že sa snažili o starkého postarať a dať mu pocítiť, že ešte stále na ňom záleží ale taktiež som im vďačná, že keď cítili že to nezvládajú tak našli iné riešenie.

@maminkadeticiek milujem, keď niekto, namiesto toho, aby si priznal chybu, odpovedá úplne od veci 😂

Mali sme tak babku 5rokov. Pocas tejto doby sme nemohli nikde ist a mamina namiesto obedy v praci utekala nakrmit babku a to robi v rodinnej firme na dedine takze mala povolenie kazdy den na ten obed odist z firmy aby babku nakrmila nosila jej obed z prace. Ja si to osobne neviem ani predstavit.Mamina na to bola sama asi 2-3 tyzdne dokopy bola babka v nejakom centre inak stale doma , leziaca vedel sa sama najest ked sa jej vsetkonnachystalo a pozerala telku cely den. Nevedela ani rozpravat bola po porazke a ochrnutu cast tela mala. Okrem toho hovikedy popri tom ako bola mamina v praci dostala aj epi zachvat. Mamina si ale nemohla dovolit ostat pri nej doma aby ju mohla cely den kontrolovat. No na osobne si to neviem ani predstavit

@beloved ani môže...preto píšem že je nerelativne nad tým teraz uvažovať. Koľko x rodicia preziju deti atď.... takže nikto nevie čo bude zajtrajška, nie to ešte v budúcnosti v nedohľadne

zo skusenosti mojej mamy - starala sa o svojich rodicov kolko mohla a vladala. My sme uz boli dospeli, zvladala to. Ale vyziadalo si to kus jej zdravia, nakoniec aj tak musela dat starku do DSS, kedze sa stala leziaca a mama ju nevladala zdvihat, polohovat apod. To nie je inak len ze prelozis, das jedlo a hotovo. Tomu cloveku treba aj ine, sprcha, hygiena a pod. a na to doma urcite podmienky mat nebudes. Videla som to DSS, tammaju rozne pomocky, ako sedacky na presuvanie, vkladanie do vane ci sprchy apod....ak by sa ti nieco taketo stalo, urcite by som to riesila DSS. S malymi detmi si to neviem predstavit. BUdes tam musiet byt pre mamu a deti budu trpiet, tym, ze nikam nebudete moct ist, kedze ona bude teba potrebovat stale....pri detoch sa to neda, ak aj detom chces dopriat vidiet veci, ist na kruzky, hoby kluby a pod.. Nehovoriac o dovlenke napr. na tyzden, kto by sa staral o mamu vtedy?