Zúfalstvo jednej budúcej svokry

Vždy som mala pocit, že trafené vzťahy v rámci rodiny mám len ja v mojej vlastnej a nakoniec to vyzerá, že sme na tom celkom obstojne 🙂 Keďže študujem na vysokej, bolo potreba zariadiť k malému stráženie, ponúkli sa mužova žena (pokiaľ nebude v robote) a jej mama (mužova starká). 2 roky bolo ticho, nik sa na nič nesťažoval, len malé náznaky, ako si máme riadiť domácnosť. Ja som bola a doteraz som, veľmi zaviazaná za to, že mužova starká k nám chodila, keď bolo treba (aj keď občas som mala pocit, že ju tým ukracujem o čas, kt. by mohla stráviť s iným pravnúčikom). To bol taký krátky exkurz do situácie.

Všetko sa to však začalo jednu úúúžasnu sobotu, keď muž odišiel do mesta a jeho mama sa chcela s ním zviesť k nám na dedinu na návštevu, žiaľ ten jej povedal, že sa zdrží do večera, no a ona sa teda vybrala bez ohlásenia k nám autobusom. Ja som skoro vo dverách dostala porážku a moja mama tiež (žijeme v dome spolu). Ja zo srandy som na fb dala status, citujem: "Nie je nič potešujúcejšie, ako návšteva budúcej svokry." (ešte nie sme zobratí). Pár ľudí mi dalo like, a niekto prispel aj komentárom, posledný bol najlepší, čo sa týkalo občerstvenia, keďže sme nevedeli, že príde, kamoška mi napísala, že som jej mala dať kockový cukor.

To bola sobota, mužova matka odišla domov, všetko bolo potom okej. V pondelok som išla do školy. Keď som mala medzi hodinami voľno, išla som do knižnice, že si idem písať bakalárku. Otvorím notebook, a samozrejme, kuknem facebook. Skoro ma tam porazilo!