Zúfalosť
Ahojte... Nie som mamička, aj keď by som veľmi chcela mať deti, zatiaľ nemám ani partnera z čoho som niekedy zúfala, mám 25 rokov, pred rokom som skončila VŠ, nemám prácu, pol roka som bola na absolventskej praxi, teraz dúfam, že sa mi podarí aspoň dobrovoľnícka prax. Ani neviem, čo sa stalo, bývam iba s bratom, ten ma 18 rokov, rodičia mi zomreli... A ja neviem, posledné týždne sa čítim tak zúfalo, niekedy som nervózna, inokedy plačem, zobudím sa a plačem, neviem sa upokojiť. Neviem, prečo to tak je. Neviem, čo je so mnou. Chcela by som si hrozne nájsť prácu, partnera, ale neviem ako ďalej. Niekeyd to bolo v pohode, cez všetko som sa dostala, aj cez smrť rodičov, teraz už neviem... Ani neviem, prečo to tu píšem...Neodsudzujte ma. Sama si niekedy nadávam, že som hrozná a mala by som sa spamätať. Nepotrebujem, aby ma niekto odsúdil, že svet je krásny, áno je, len posledné týždne už neviem, čo so sebou.
@zemko99 odporucam psychológa. a vôbec si nevycitaj ze sa citis ako citis, je to uplne v poriadku, presla si si tazkymi vecami, pocity sa daju mozno chvilu potlacat, ale nakoniec to udrie naspat...vyhladaj pomoc, ulavi sa ti...
Neviem, co si vystudovala a kde zijes. Zameraj sa na hladanie prace, casom si urcite nieco dobre najdes, mozno nie priamo v mieste bydliska. To ti moze pomoct aj so spolocenskym zivotom. Venuj sa svojim zaujmom, konickom, trochu sportu nezaskodi, stretavaj sa s priatelmi.Parnera neries, ono to pride casom. Potrebujes dusevne rozptylenie a stimulaciu. Navsteva dobreho psychologa neuskodi. Len si skus, co to o nom/nej vyzistit. Casom bude lepsie. Bud silna a dokazes to, len sa musis zamerat na pohnutie vpred.
nechceš začať pracovať ako Au Pair v zahraničí? Super skúsenosť, noví ľudia, nové zážitky....
@nikuska744
@zemko99 akurat ma to iste napadlo, spakovat si kufre a hajde do zahranicia... vela ludom to pomohlo, novy vzduch zazitky...
Len nie známosť za každú cenu. Ten správny určite príde a ty budeš šťastná.
Niečo podobné som riešila cez víkend. Bola som na hodoch, švagor to troška prehnal s pivom, do toho teplo, teda sa troška viac pripil. rozprával mi, ako by niekoho veľmi chcel, len sa mu nedarí. Je slobodný - všetci jeho súrodenci už majú rodiny a on býva s rodičmi. Nie je mu zle, ale asi len smutno, Najma cez výkend, sviatky. Je to mm brat, aj som mu povedala aby prišiel k nám, ale ja viem mi sa naháňame okolo detí a on deti radšej keď neplačú. Doporučila som mu aby vyskúšal zozn. cez internet - isto niečo také existuje, aj keď ja nemám s tým skúsenosť.
Ešte skús sa prihlásiť na nejaké záujmové krúžky. Jedna známa chodila na turistický - a našla si tam veľa priateľov, alebo jazykovku, popýtaj sa na tanečný - či musíš prísť s partnerom, aerobic, začni chodiť na plaváreň, do fitka..... možnosti je veľa.
ďakujem Vám za rady 🙂 Ja viem, možno je to len chvíľkové obdobie a bude lepšie. Tu prácu určite potrebujem. Rozmýšľala som aj nad zahranicím, ale neviem dobre jazyk, áno to sa dá naučiť ja viem. Ale mám tu aj brata, on mal tiež problémy v škole a nastupuje do prvého ročníka na strednú, keďže prestupuje z inej školy. A nemôžem ho tu nechať. Takže preto zahraničie asi nie. Ten psychológ by možno nebol zlý... ďakujem.
@zemko99 tvoje pocity sú úplne normálne, aj ja som mala jeden čas zlé obdobie a to som nezažila toho toľko čo ty. Psychológ napadol aj mňa, padne ti dobre porozprávať sa o svojich problémoch s odborníkom. Takže baby čo ti ho odporúčali majú pravdu. Uvidíš, že veľa problémov sa vyrieši, keď si nájdeš prácu. Stretneš nových ľudí, ktorí ti dajú iný pohľad na svet, možno budete spolu chodiť von, na akcie, do prírody, na výlety atď. Zatiaľ viac nerieš, sústreď sa na tieto dve veci - psychológ a hľadanie práce - a to ostatné už príde samo 😉
toto zaziva kazda tretia ak nie viac zien v urcitej chvili v urcitom veku. Uplne uplne prve co musis je dat si prioritu a zhodnostit co v prvom rade je pre teba nevyhnutne riesit. Neda sa riesit naraz lasku a pracu. Zameraj sa na zaciatok iba na jednu vec z toho vsetkeho co ta trapi a ked sa ti vyjasni pokrucuje postupne na dalsie. Dalej treba popri tom urcite ako tu uz pisali mat pozitivny pristup a zaoberat sa pozitivnymi zalubami a zaujmami co ta bavi. Ci rada citas knihy alebo tancujes alebo pozeras filmy.... je toho kopu ako sa da vyplnit cas cakanim aby si na to vsetkom nemyslela. Hlavne si musis hovorit ze ono sa to nejako vyriesi a vyriesi sa to pozitivne...
Psychologa ani nepotrebujes ten ti povie to iste co ti tu pisu ostatni. Ale ak chces tak zajdi sak je to na tebe.
@zemko99 ak nemas pracu, skus napr jazykovu skolu, brigady, opatrovanie deti, mozno najdes aj partnera, ked budes len sediet doma, tak si nenajdes ani pracu, ani partnera, je to podla mna chvilkovy smutok, ktory na napravi, ked bude lepsie, smrt blízkych osob je velka trauma a ak nemas nikoho okrem brata, kto by ti to pomohol prekonat, je to tazke, neuzatvaraj sa pred svetom, ak nemas pracu naozaj nezufaj, vies kolko matiek nema kam dat dieta a nema nikoho na strazenie, daj si inzeraty, ze sa postaras o dietatko, ziskas skusenosti a uvidis co dalej
ďakujem 🙂 áno, ja viem, mám jednú známku, ktorej z času na čas strážim malého. No ale tiež som premýšľala nad niečim takým, že ako by som sa postarala o dieťaťko častejšie, resp. aj keď je mama v práci alebo tak.
@zemko99 skus porozmyslat nad tym, co by ta bavilo a pust sa do toho...kludne aj do strazenia deti, alebo do cokolek iného. Je dolezite robit veci a byt s ludmi, ktori ta tesia a dodavau silu. Drzim palce! 🙂
@zemko99 Ahoj. Neuveríš, ale ako keby som čítala o sebe. My sme ostali bez rodičov, keď som ja mala 24 a brat 18, ešte sme obaja študovali, ja na VŠ, on na strednej. Mala som kvôli depresiám problém dokončiť diplomovku a tak som rok doslova visela vo vzduchoprázdne. Nemala som frajera, s posledným som sa rozišla počas maminej choroby a narozdiel od teba som nemala ani dokončenú školu, chodila som na úplne príšernú brigádu, z ktorej som sa vracala domov pomaly každý deň plačom... Toto trvalo cca rok, potom som sa dokopala dokončiť školu a o pár týždňov som úplným zázrakom našla robotu presne vo svojom odbore.
Veľmi dlho som sa dostávala zo smrti rodičov a bohužiaľ najmä pomocou alkoholu. :( Nasledovalo niekoľko krátkodobých a neveľmi úspešných vzťahov a potom som sa na internete(!!!) zoznámila so svojím manželom. Druhý zázrak. A dnes som maximálne šťastná a spokojná mama dvoch detí.
Ostať v takomto veku sama ako kôl v plote je neuveriteľná psychická záťaž, keď sa niečo pos..e, človek nemá za kým utekať, je to veľmi stresujúce, navyše zodpovednosť za mladšieho brata...
Tvoj stav je pochopiteľný a fakt pochybujem, že toto zažíva každá tretia žena... Mňa v tomto období podržali priatelia, ktorí ma neustále ťahali von, napríklad s jedným kamošom som začala behávať, ale hlavne treba o svojich pocitoch rozprávať, rozprávať, nedusiť to v sebe. Ak nemáš kamarátku, kľudne psycholog. Ak by si chcela, napíš do IP.
@zemko99 ahoj, ja si myslim, ze davija aj ostatne baby maju pravdu, rozpravaj sa s niekym o tom, co ta trapi, alebo si aspon pis dennik, podla mna pomaha, ked svoje pocity pomenujes alebo sformulujes do slov, kedze pises, ze nevies, co sa s tebou deje a preco to tak je. A tiez si myslim, ze sport, alebo vseobecne fyzicka aktivita je super na vycistenie hlavy.
@zemko99 svet neni vôbec krásny, iba dakedy. ale dobre. asi to teraz všetko na Teba doľahlo. nezamestnanosť je strašne stresujúca, môže viesť až k zúfalstvu, to má veľa nezamestnaných takéto pocity. a ešte ked Vám tak skoro zomreli rodičia. Skús intenzívne pracovať na hľadaní práce. musíš si v prvom rade veriť. ani ja som ešte v 25 nemala partnera. všetko príde, postupne. máš možno aj príliš vela času a preto nad tým toľko rozmýšlaš. skús si nájsť nejakú manuálnu činnosť, čo Ti zaberie dosť času, aby si tolko nemyslela na Tvoju situáciu. neviem z kadial si, ale možno dobrovolníctvo v nemocnici. alebo ja neviem. hladaj na internete, ako sa s tým vyrovnali ludia, čo boli na tom podobne. drž sa. ano, a športuj, to je super, zvlášť, ked máš teraz čas a nemáš ešte deti... potom možno budeš chcieť a nebude ani čas, ani vládať nebudeš 🙂)))
Moja rada, bud silna, zacni sportovat a skus aj psyschologa. Uvidis, za chvilu to bude ok