Zrazu mi zastal život

27. jún 2024

Ahojte. Rozhodla som sa napísať tento príspevok anonymne 😓 ak je tu niekto s podobným pocitom tak budem rada, ak napíše. Pred 3 rokmi som spoznala odo mňa staršieho muža. Veľmi som sa zaľúbila lebo sme si rozumeli po intelektuálnej stránke, mal záľuby a žil celkovo aktívny život. Pracovne sa posúval a mne sa páčilo, že bol taký rozhľadený. Ale aj keď tam boli z oboch strán city tak to neprerástlo do vzťahu a časom som to ukončila. Potom som stretla súčasného partnera. Je to môj rovesník a stretli sme sa cez spoločných známych. Bol milý, pozorný a keď sme spolu trávili viac a viac času aj sami, dala som tomu šancu. S ním to do vzťahu prerástlo. Moja rodina si ho veľmi obľúbila. Je to naozaj dobrý človek, starostlivý a keďže už spolu aj bývame, tak vidím, že ma všetky tie dobré atribúty ako je pozornosť, zodpovednosť, v domácnosti šikovný. Ale v čom je problém... Asi vo mne... Zrazu mi zastal život 😥 veľmi mi imponujú ľudia ktorí stále niečo robia či už vzdelanie alebo majú rôzne hobby alebo sú šikovní v práci. Môj súčasný partner aj keď je veľmi dobrý, tak nie je taký. Ideme síce von aj s kamarátmi, ideme športovať ale mám pocit že mu chýba niečo. On sa nenadchne pre veci. Nepríde za mnou sám, že poďme. Keby som chcela sedieť celé dni doma, tak bude aj on. Keď poviem prechádzka, ide. Ale väčšinu veci nechá v rozhodovaní na mne. Prečo som spomenula toho muža predtým je, že mám pocit že mi viac vyhovuje starší muž, ktorý je rozhodný a vie čo chce, nebude sedieť doma kým ja zavelím. Ja viem že s tým prvým nebudeme nikdy spolu a ani sa nekontaktujeme, ani to nechcem vrátiť. Ale mám pocit že som vnútorne nešťastná.... Mám všetko, ale nie je to ono. Dni bežia, ale ja vnútorne cítim taký zvláštny pocit.

iivancova
27. jún 2024

Skús mu povedať, že by si chcela, aby aktivity navrhoval aj on - nenásilne a normálne, možno síce nie je ten typ, ale ak mu to povieš, posnaží sa. Ak ale nie si zaľúbená, je jedno čo spraví 🤷🏻‍♀️ nebudeš spokojná v takom vzťahu. Nepostrehla som, že by si písala, že si zaľúbená atď.

ysseba
27. jún 2024

Mňa by zaujímalo, že to čo popisuješ, že ti imponuje na druhých (že stále niečo robia či už vzdelanie alebo majú rôzne hobby alebo sú šikovní v práci), že či ty taká si? Ale asi nie, lebo keby áno, tak nemáš pocit, že ti zastal život. Ja by som ti poradila, že keď nie si vo SVOJOM živote šťastná, tak sa nesnaž zmeniť druhého, ale SEBA.

domkakvet
27. jún 2024

Zalubena nie si, len ti ako partner vyhovuje a ked chyba zalubenost, skor ci neskor clovek zacne hladat chyby, cize skus hladat ineho partnera.

ivangeline
27. jún 2024

@ysseba maximálne súhlasím

ovaaa
27. jún 2024

Ak hľadáš Mr. Perfect tak nenájdeš, u každého ti bude niečo chýbať. U prvého chýbalo a chýba aj u terajšieho a u ďalšieho tiež bude....Ak ty pracuješ na sebe, vzdelávaš sa, pracovne stúpaš rebríkom a ideš za svojimi cieľmi je to super ale žiadať to od partnera, ktorý nemá také ambície lebo ti to imponuje je trošku od veci.

vela02
27. jún 2024

Autorka, v prvom rade musíš byt sama so sebou spokojná a šťastná. Musíš nájsť to, čo ťa napĺňa a partner sa pridá. Buď rada, že je ochotný robiť s tebou to, čo baví teba a nenúti ťa robiť veci ktoré ťa nebavia. Alebo že nefrfle na všetko, čo vymyslis.
Chápem ťa, úplne presne ťa chápem, nedávno som presne toto pociťovala, celý príbeh takmer totožný môjmu. Ja som svojho muža opustila, nebavil ma ten stereotyp, ktorý sme mali. Zastali sme na jednom bode a nešli sme ani vpred, ani vzad, iba sme proste stali dlho na jednom mieste a ja som už “zošalela”. Môj muž je veľmi starostlivý, milujuci, skvelý, zodpovedný a tak ďalej… ale stále mi niečo chýbalo.
Až po rozchode sme sa ako keby uvoľnili a začali komunikovať úplne otvorené, hlboko, až tak intímne (nemyslím tým erotiku). Veľmi sme až vtedy pochopili jeden druhého, boli sme si v tých najťažších časoch oporou a “liečili sa jeden z druhého”. Paradoxne spolu. Opäť sme sa dali dokopy, všetko je také iste ako bolo predtým, harmonicky vzťah. Až na jedno… tento stereotyp nám skončil. Naučili sme sa žiť sami so sebou, za ten čas keď sme boli od seba sme robili to, čo nám ako keby chýbalo v tom vzťahu a následne sme si to do vzťahu priniesli.
Týmto som ti nechcela povedať, aby ste sa rozišli. Naopak. Zabojujte. Nič nie je také čierne ako sa zdá a všetko sa dá vykomunikovat, pokiaľ obaja chcete. Veľmi vám drzim palce, aby vám to ťažšie obdobie prinieslo následne spokojnosť a šťastie. 🍀

fido69
29. jún 2024

@autorka Ľudia sa dajú rozdeliť
- na manažérov/vodcov, ktorí vedia planovať, riadiť a rozhodovať a
- na pracujúcich/podriadených, ktorí sú výkonnou silou a radšej sa nechajú riadiť.
Tvoj manžel patrí do druhej skupiny. Nedokáže rozhodovať a treba ho riadiť. To nie je chyba, len ty musíš byť manažér. 😉

mantilka
30. jún 2024

Prepáč ale javis sa mi nezrela. Treba pozerať na partnera výhľadovo. Možno ten rozhľadený nebude dobrý otcom a manželom, budú mu vadiť deti a povinnosti v domácnosti ani náhodou. Mali by ste mať rovnaké názory na podstatne otázky v živote a rovnaké ciele...napr. chceme kúpiť dom na dedine, podnikať mať 2 deti, vychovať deti k ateizmu, tráviť dovolenku..., investovať peniaze hlavne do...., nase koníčky sú také a partneri sa v koníkoch podporujú. Musí tam byť súlad. Toto čo ty hovoríš to je snilkovanie.
Povedz mu, aby aj on niekedy navrhol výlet, lebo ti to veľmi vadí. Toto podľa mňa nie je dôvod na rozchod...ak sa v cieľoch a podstatných otázkach zhodujete.
Ak ty chces bývať v mestskom byte, si veriaca, chces len jedno dieťa a míňať na dovolenky a on chce býva na dedine mať 3 deti, je ateista a šetriť do ponožky....toto je dôvod na rozchod.
Ak je problém v sexe a príťažlivosti...to je dovod na rozchod.
Ak má zlú chatakterovu črtu ...to je dôvod na rozchod.
Preberala, preberala.... až prebrala. Aj také sa stáva. Nakoniec bude dobrý aj horší. 🫤...