Zostali ste s partnerom/manželom len kvôli deťom?

@lucka1987 ved to, tie negativne nalady a pod., hneva ma ze na malu obcas zvysim hlas len kvoli tomu ze som nervozna a frustrovana. Myslim ze by sme boli stastnejsi oddelene i ked by to asi zo zaciatku nebolo lahke, ved rodicmi byt neprestavame a mohol by za nou chodit kedy by len chcel. Priamo som mu nepovedala ze som momentalne s nim len kvoli malej ale asi mu to dochadza aj samemu, neviem. Ani ja by som nebola stastna keby on bol so mnou len kvoli tomu ze mame dieta no na vztah treba dvoch a ak to nema byt pekny vztah tak radsej ziadny.

dieta nema dostat iba obraz/idol otca a matky, ale najma rodiny - teda aj ich vztahu, ktory dieta vnima a neskor kopiruje vo svojich vztahoch to iste, co videlo v destve. takze nestaci ostat s muzom len tak, treba tvorit plnu emocinalne funkcnu rodinu. zalezi dost na tom, aky postoj ma tvoj partner. navstivila by som poradnu alebo nerobila unahlene rozhodnutia, toto je na cely zivot, ale radsej bez muza, ako by malo dieta vidiet otca ale zleho a ublizujuceho.

@annabel4 a nejedna sa len o nejaku docasnu " krizu " ? ako dlho tie tvoj pocity trvaju. z coho konkretne sa odvijaju ? mozno je vas vztah silnejsi ako si myslis. Neviem ci sa vela hadate, alebo ci ignorujete , alebo ci mate aj ine problemy, ktore mozu aj vas vztah zmenit... napr fin.tazkosti, alebo malo casu na seba, pripadne vela starosti ... ved toto vsetko ovplyvnuje vztah a niekedy ho vie ovplyvnit tak dlhodobo, ze partnery sa odcudzia.. neviem ci je to zrovna vas pripad..

@annabel4 nie neostala som. Ale odchod bol lahky malicka mala sotva rok ani nevedela. Kamoska sa pokusila odist od manzela ale jej deti (12 a 8 r) to moc nezvladli...par mesiacov pocuvala doma chcem ist k tatinkoviii, preco byvame v takom malom byte? preco nam nekupis to a to?Nakoniec to vzdala a je spet..nestastna, frustrovana, pesimistka...a pritom este stale mlada pekna zenska a zivot v pi...

ak rodicia nie su stastni,je to fiktivne vytvaranie obrazu rodiny...umelo udrziavane,ale v dnesnej dobe je naozaj zauzivane,ze deti akoby stmelovali dvoch odcudzenych rodicov...osobne si myslim,ze to spravne nie je,ale clovek do detajlov nevidi ine vztahy, nemoze sa vyjadrit.mozno ak by si naozaj odisla,spoznala inych muzov,mala ine vztahy,zistila by si,ze si de facto bola stastna zena.aj ja si obcas poviem,nebyt malej,s manzelom uz nie som,ale v kutiku srdca viem,ze ho lubim a tazko by som niesla ak by mal inu.

@lucka1987 pomyslam uz na to vyse roka, nie je to nic z "kratkodobeho skratu". Zijeme vedla seba ako spolubyvajuci, ziadne prejavy lasky z jeho strany tam nie su, intimny zivot ziadny uz 2 roky a aj ked slubuje ze sa zmeni tak sa nic nedeje a ja uz nevladzem. Keby to chcel riesit tak uz davno zacne, prizvukujem mu to uz riadne dlho, do poradne by nesiel. Mozno pre niekoho banalita no je to tazke mat vedla seba partnera ktory vas neobjime, nepobozka... a ja za nim doliezat nemienim, preco by som mala byt vzdy ja ta prva; potom to naozaj citit akoby som ho len otravovala ☹

@kralicica ved to, nechcem aby si takyto obraz privlastnila ako ten spravny, partnery nemaju byt spolubyvajuci ale naozaj partnery, nech vidi ze do vztahu patria aj dotyky a bozky, to u nas nevidi. On si mysli ze ju to neovplyvni no aj na neho malo detstvo vplyv tak urcite by ju to nejakym sposobom ovplyvnilo.

@annabel4 ty mas doma mojho muza 😉 len u nas to trva o nejaky rok viacej. len kym som na materskej prijem ziadny moznost postavit sa na vlastne nohy je nulova. uplne ti rozumiem. potreba pocitu ze ta ma niekto rad a ze niekomu na tebe zalezi je dolezity. mne ked niekto povie ze vsak ta objimu deti tak neviem ci sa mam smiat ci plakat. Kto to nezazil nepochopi obycajna ludska potreba pritulit sa k niekomu. ja ked mam casto taku potrebu a nikde nikto citim sa velmi velmi malicka. ja som si vela poplakala vela sa s tym trapila bojovala vyhrazala sa. doslo to do stadia ze uz ho nechcem ani ja. bolo by mi to od neho neprijemne. natolko sa mi odcudzil ze ze ten odstup si drzime obaja. to znamena podla mna koniec vztahu.

@annabel4 neodporúčam, neviem v akom štádiu ste, ani aký vzťah máte..niekedy si treba otvorene povedať, čo nás trápi a nie len manželovi naznačovať, lebo chlapi náznakom nerozumejú a my sme potom nešťastné. Niekedy vzťahy zbytočne končia, pretože je problém v komunikácii. Ale tiež Nie som zástancom toho, aby sa nasilu ostávalo vo vzťahu, kde jeden dáva a druhý len berie.
Moja mama ostala s mojím otcom, ktorého mám rada, ale takého partnera by som nechcela. Teraz je z mami len žena bez názoru, ktorá s každým súhlasí, len aby na ňu nikto nenadával alebo neponižoval ju. Ja som od malička chcela, aby sa naši rozviedli. Nevedela som síce, aké to bude mať následky, ale videla som, že mama je nešťastná a z toho som bola nešťastná aj ja.
Moja sestra je rozvedená, jej deti nechceli aby sa rozviedla, ale už si zvykli. Teraz chodia k otcovi na prázdniny a rešpektujú aj jeho novú priateľku.

annabel, ja som na tom bola podobne. Mala som rodinu - muža, dcérku .. a keď mala 4 roky, tak sme sa rozišli, neskôr aj rozviedli. Boli medzi nami problémy, boli sme obidvaja depresívny. Ale poviem ti, že ak si nejak predstavuješ život PO - tak je to omnoho omnoho ťažšie. Pre mňa to bolo asi najťažšie obdobie v živote. Myslím, že človek musí mať na tento krok absolútnu istotu. My sme ju mali. .. a čo sa stalo potom? muž odišiel do cudziny a vlastne tým sa mi priblížil. Kvôli dcérke sme skypovali každý deň - pretože otcom neprestal byť nikdy.. a vďaka komunikácii sme zistili, že jednoducho patríme k sebe. Myslíš, že stretneš niekoho dokonalého? Každý človek má svoje chyby - nikto nie je dokonalý. Akurát je to o tolerancii - koľko a aké chyby budeš svojmu mužovi tolerovať. Sú aj vzťahy rozvrátené, ktoré už nikto nedá dokopy. Ale pre mňa je teraz momentálne tou najdôležitejšou a najkrehkejšou súčasťou života rodina. O tú sa treba starať a pestovať si ju každý deň. A možno aj vďaka tomu, že sme o tú svoju prišli, tak s mužom sa o ňu staráme teraz o to usilovnejšie.. a prišla som na to, že aj keď ten môj muž nie je dokonalý pre iných - pre mňa rozhodne je. Je totiž parťák do pohody aj nepohody a vďaka komunikácii sme teraz oveľa ďalej. .. sme totižto aj najlepší priatelia. držím ti palce, nech už sa rozhodneš akokoľvek.

@katy1979 takze vies o com hovorim ☹ ved to, ze to prislo do toho stadia ze mi uz je akosi ukradnuty a viem si predstavit zivot len s malou.

@tinki praveze sme o tom mali uz x krat debat, povedala som mu ze ak sa veci nezmenia tak takto sa zit neda no snaha vzdy potrva len par dni. Ja na jeho mieste by som sa snazila ale on to akosi nedokaze ☹

@annabel4 vo svojom blízkom okolí mám dva prípady, kedy žena ostávala s manželom len pre akúsi ilúziu kompletnej rodiny, ale v skutočnosti nešťastná... výsledok? roky pretvárky a trápenia boli úplne zbytočné, pretože nakoniec to boli deti, ktoré povedali "mami, už sa konečne rozveď, veď to nemá zmysel...." videli a cítili, ako to naozaj je... Ja osobne by som neostávala...

@veronika_pp tak u teba sa to skoncilo happyendom, blahozelam 🙂 Viem ze nikto nie je dokonaly a na druhom by mi vadilo nieco ine ale ja po dalsom vztahu netuzim, nevyhladavam. Jednoducho chcem aby som bola spokojna a kludna, najma pre svoju dcerku, co ma z nestastnej maminy? Tak zivot PO 😉 si predstavujem tak ze by som bola vyrovnana, bez akychkolvek ocakavani lebo by som vedela ze som sama, ze sa to skoncilo a nemusim od toho druheho nic cakat. Viem ze to nie je lahke a prisli by aj tazsie chvile ale radsej to ako donekonecna cakat na zazrak z ktoreho aj tak nic nebude. Je to dlhodobejsia zalezitost, nic kratkodobe ☹

annabel, skončilo to happyendom - dúfam však ale, že všetko ešte len začína. .. mňa to ťažilo niekoľko rokov - toto rozhodnutie. Nakoniec to vôbec nebolo také ľahké, aj ja som si to predstavovala tak, ako píšeš. Ale tá vyrovnanosť a samostatnosť bola až na konci ťažkej a veľmi depresívnej cesty. Skús sa sústrediť sama na seba, veď spokojná a vyrovnaná môžeš byť už teraz. Prečo máš čakať na zázrak? Je to tvoj život, tak si ho ži tak, ako chceš. Zázraky sa dejú v rozprávkach a vytvoriť si už teraz svoj priestor bude pre teba možno odrazovým mostíkom už teraz - do ďalšieho života (možno spoločného, možno nie). Ja som mala šťastie - môj muž pochopil všetko, ale naučila som sa napríklad, že "náznakom" nerozumie. Jednoducho mu musím povedať polopatisticky čo ma štve a čo od neho očakávam. A on sa naučil tiež viac rozprávať o sebe.. - jednoducho sme sa skamarátili. Ale chce to úsilie z oboch strán. Asi by to takto neskončilo, ak by snaha bola len na mojej strane 😔 . A my dvaja sme tak komplikované povahy, že nikto iný by so mnou nevydržal 😀 . Takže talianske spolužitie okorenené hlasnými "diskusiami" máme aj teraz 😀 😀 . Akurát vieme, že nebojujeme proti sebe, ale ťaháme za jeden povraz. A máš pravdu, že deti chcú šťastnú maminu, tak dúfam, že ti to výjde 🙂

@veronika_pp tym zazrakom som myslela to ze sa jedneho dna zmeni... Snazim sa byt pokojna a vyrovnana no nie vzdy sa to da ked ma stve nieco taketo podstatne, neda sa to v tej hlave prekryt vzdy dobrou naladou 😉 A ano, na vztah treba dvoch ale ak sa jeden snazi tomu druhemu otvorit oci, snazit sa prist na koren problemu a nejak to riesit a ten druhy sa nechyta tak naozaj neviem ako postupovat dalej 😒

@annabel4 a v čom sa snažíš otvoriť mu oči? v tom aký je? človek sa nedá zmeniť.. možno len "vylepšiť", ak sa snaží.. uuuuuuu a to, že sa hnev nedá prekryť dobrou náladou, tak na to som expert 😎 - som neurotická pesimistka 😀 😀 . Mne sa muž tiež snažil "otvoriť oči" strašne dlho a to bolo akoby on hovoril o koze a ja o voze. Absolútne sme sa nechápali. A u nás som tým problémom bola ja 😔 .. (s odstupom času to vidím jednoznačne takto). Ale ak to nechce vidieť teraz, tak možno to nebude vidieť nikdy. Ak sa vrátime k tvojej prvotnej otázke, či ostať s mužom kvôli deťom - tak asi nie.. asi to nemá zmysel. Aj keď o záchranu rodiny sa treba pokúsiť vždy, všetkými spôsobmi. Aby si si to potom nevyčítala, že si rozbila niečo, čo mohlo ešte fungovať. Ale určite niekde hlboko v sebe vieš, čo máš urobiť.

hm, tak ja ti to mozem povedat
@annabel4 takto: ja som sa rozhodla, ze kvoli detom ostanem s manzelom, nech uz je situacia pre mna akakolvek zla a ponizujuca, vravela som si, ze vsetko zle casom prehrmi, ze pocas rokov sa situacia aj tak meni a nemusi to byt stale rovnake..... 😉 stale som myslela, ake to bolo pekne na zaciatku vztahu a ake pekne to este moze byt..... a nakoniec podal ziadost o rozvod on.... 😉

@veronika_pp otvorit oci takym sposobom ze sa mu snazim vysvetlit co ma trapi a nejak to vyriesit, nechcem ho zmenit, tiez si myslim ze druheho cloveka nezmenime, ale keby to bolo naopak tak ja by som sa snazila napravit to tak aby bol ten druhy spokojnejsi. Viem ze su aj horsi, co piju alebo nebodaj zenu biju no mna takyto zivot ubija ked mam vedla seba cloveka a on je vlastne akoby iba spolubyvajuci ☹

@katyl to mi je luto, olutovala si to ze si sa "nerozhybala" skor a nespravila to davnejsie ci ti opadol kamen zo srdca aj ked to neskoncilo tak ako si dufala...

@annabel4 nelutujem nic co sa stalo, ja osobne by som asi ziadost nepodala, mozno neskor , ale teraz urcite nie...hlavne si uvedomujem, ze mi teraz bude ovela lepsie, lahsie na dusi. Ako to bude s malym synom to neviem, to ukaze len cas. Necakam z jeho strany ziadnu zmenu voci rodine, detom, U nas ani sedenia s psychologom nepomohli, ani dohovaranie, ani chlad z mojej strany. Nepomahalo ze som sa snazila najviac ako som mohla, nepomahalo ked som bola mila, ked som nevycitala.....vsetko sa zrejme deje z nejakej priciny a asi z odstupom casu to budem vediet lepsie zhodnotit. Momentalne som pred rozvodom a mavam take divne smutnovesele stavy....

@katyl jaaj tak teba to este len caka? Myslela som si ze ste uz rozvedeni... Ale viem si predstavit tu ulavu a urcite aj tebe bude lepsie, hlavne sa nemusis snazit pre niekoho kto si to neceni. Ja som to skusala aj po dobrotky, aj horsie a nic nepomaha. Ako to asi bude vnimat maly? Aj moja dcerka je v jeho veku 🙂 ale hadam si na to privyknu rychlejsie ako vacsie deti.

@annabel4 - no ja ti z osobnej skúsenosti môžem povedať, že aj pred a aj po rozvode to bolo kruté.. ale ako napísala katyl, čas všetko ukáže a z jeho odstupom to budeš vedieť zhodnotiť lepšie. A čo sa týka detí - moja dcéra mala 4 roky keď sa to začalo.. a nikdy si to neodpustím, že to zažila. V škôlke kreslila čierne obrázky, najobľúbenejšia jej činnosť bola pozeranie "do blba", vkuse sa pýtala na smrť... 😢 .. po roku sa mi konečne z chuti zasmiala.. teraz je už OK, ale bolo to kruté aj pre ňu.

@annabel4 ak ste vycerpali vsetky moznosti, ako zachranit vas vztah, tak zostavat spolu kvoli dietatu je mozno to najhorsie, co mu mozete urobit. cim bude starsia, tym viac si bude uvedomovat, ze medzi vami to neklape, bude si vytvarat vzorec spravania voci buducim partnerom (ze aj ked mi vztah nevyhovuje a som nestastna, tak v tom zvazku zotrvam) a mozno dospejete k rozvodu, ked bude v puberte a bude to prezivat ovela burlivejsie ako teraz.
Tymto ta nenahovaram na okamzity rozvod, ale na zvazenie si dosledkov pre dcerin zivot.
Ja som napriklad vdacna mojm rodicom, ze nezostavali pokope kvoli mne, ale isli od seba, kym som bola mala. Prave preto mali cas vytvorit si obaja nove zazemie, ich komunikacia sa zlepsila, o otca som tymto krokom neprisla a rozumiem si s nim vynikajuco. Mam par kamaratiek, ktorym sa rodicia rozviedli, ked ony boli v puberte alebo na prahu dospelosti a vnimaju to od svojich rodicov ako obrovsku zradu, ze zili v pretvarke a neveria, ze oni si vytvoria normalny vztah, vsetky su este slobodne, bez stalych partnerov a davno po 30-tke.
A som vsak presvedcena, ze rozvod je az na poslednom mieste, ked sa urobilo vsetko pre zachranu vztahu, aby ste sa v nom v prvom rade vy dvaja citili spokojne, a ze ho s ohladom na deti treba riesit aj s psychologom, aby boli dopady na psychiku vsetkych zucastnenych pokial mozno co najmensie.

@annabel4 ja osobne na sebe pozorujem urcitu ulavu uz teraz, dufam, ze po definitivnom rozvedeni manzelstva a s tym suvisiacich sa zmien to bude este lepsie. Maly berie situaciu taku aka je, pre neho je "normalne" ze svojho otca vidi malokedy....zial...skor sa mo zda, ze ja som o cosi pokojnejsia a tym sa to prenasa aj na neho, myslim ten pokoj. Ale potom su zasa zachvaty zlosti a vrieskania.... 😉 neviem to povedat na 100%, ale myslim, ze ked sme od seba je to lepsie ako v nefunkcnom manzelstve...

Nie nezostala by som

@hradnapani ved to, nechcem aby vyrastla v tom ze je normalne takto zit, nerada by som aby aj ona mala takyto vztah, v ktorom je normalne ze nevidi ziadne prejavy lasky, dost to ubija.

@katyl dufam ze ulava bude este vacsia ked to budes mat za sebou, maly si zda sa ze uz zvyka, ked ho vidava uz teraz malo tak to asi prenho ani nebude velka zmena.

@annabel4 rozsiahlejsia tema tu
https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/som-s-muzom-len-kvoli-detom-aky-na-to-mate-nazor/

skus sa pridat do nej