Zomrela mi mamina, keď som bola v ôsmom mesiaci

Hm smutne citanie... tazko radit urob to ci ono....mozno si sa chcela len vypisat,ze? ☹
Myslim,ze je este skoro ,aby si sa uplne vschopila ,ale budem ti drzat palce....zivot cloveku prinesie vela prekazok,ale aj pozitiv.... Ja byt na tvojom mieste mozno navstivim psychologa.... pomoze ti pozerat na svet aspon trochu krajsie.... 😔

uprimnu sustrast..... :((((
ani si neveim predstavit ze co prezivas musis byt silna ako pises mas len svojho syna, ktory taktiez ma len teba !!!
strata rodicov je velmi takze..... drz sa......
spominaj na maminu rozpravaj snou..... aj ked to znie hlupo ale ver ze ona je urcite v duchu stebou !!!!!
a ako pise janinah ked to zvladas zle tak urcite nevahaj na tu odbornu pomoc... je to uplne normalne.
Drzim palce.

Neboj moja,,,,bude lepšie! Hlavu hore,,,Ja som prežila niečo podobné...zomrel mi synček,,,deň po porode....mal vrodenu srdcovú vadu,,,už by mal práve teraz vo februári 6 rôčkov,,čiže to bolo relatívne dávno...a ja na neho vkuse myslím,,,Mám ešte 2 krásne dievčatká,,,,ale nezabudla som....a je hlúpost,,,keď niekto povie,,,,že to časom prebolí,,,,ono to trošku tak utrnie,,,,ale spomenieš si každý deň. Musíš to brať tak,,,že jednoducho prišiel deň,,,kedy musela odísť,,,ale nechala tu Teba,,,a Tvojho synčeka....po sebe ,,,,pre ktorého Ty budeš žiť a budeš mu rozprávať aká bola,,,ukazovať jej fotky,,,Možno stretneš po čase nejakú takú staršiu osôbku,,,ktorá vás bude ľúbiť,,,a ,,nahradí" Ti Tvoju maminu,,,bude Ti ju niečím pripomínať a porozumiete si....je veľa žien,,,ktoré vyslovene hľadajú v inzerátoch akoby náhradnú starkú....Ja Ťa viem úplne pochopiť,,,a to čím prechádzaš je úplne normálne....., mám ešte oboch rodičov,,,ale sú na tom zdravotne zle,,,a už teraz sa bojím chvíle,,,ked budem prežívať to, čo Ty....možno potom napíšem ja Tebe 🙂 a budem čakať posmelenie...Pozdravujem Tvoje dieťatko a prajem veľa veľa síl...a hlavne radosti z neho!!!A priateľa neodsúvaj a nehnevaj sa na neho...on nemôže za to, čo sa stalo...možno trpí ,,,ale tak po svojom, ešte Ti možno vo veľa veciach pomôže a poradí,,,aj pre maleho je veľmi dôležitý! pa pa

ahoj v prvom rade ti aj ja "zelam" uprimnu sustrast...mne sice nezomrela mama, ale pred 11-timi rokmi, ked som mala 12 rokov mi zomrel najlepsi clovek v mojom zivote moj dedko...nieje to mama, ale zila som s nim, starala sa o neho, prebalovala robila som vsetko co dospely lebo som ho strasne milovala, a kazdu noc som sa modlila aby nezomrel 😒 nevedela som sa s tym vyrovnat a myslim si, ze zo smrtou blizkeho ozaj blizkeho cloveka sa neda zmierit...ale radostna sprava 🙂 20.2 sa mi narodila dcerka narodila sa v dedkovom znameni je rybycka a ja verim, ze kusok neho je v mojej dcerke, vzdy ked sa na mna usmeje citim, ze je tu somnou akoby sa na mna usmieval on 🙂 je to krasne 🙂 a ja pevne verim, ze ti mamina zomrela skor ako sa ti narodil syncek preto, lebo chcela aj ona dat kusok zo seba tvojmu synovi a urcite ju v nom niekde najdes a bude ti lahsie tak ako mne 🙂 prajem ti vela stastia a uzivaj si maleho pretoze si prevzala to krasne zezlo a si MAMA 🙂

Ahoj. Mne tiež moja maminka zomrela, keď som mala 16 rokov. Tento rok v máji tomu bude už 19 rokov....ani sa mi nechce veriť ☹ tiež bola ťažko chorá a verila som, že sa vylieči....Ono je to ťažké v každom čase, keď človek príde o rodiča, ja som ju tiež v tom čase veľmi potrebovala a bolo mi hrozne, ked navždy odišla, ostali sme s mladším bratom a otcom a trápili sme sa. Našla som si ale dobrého manžela, mám dve deti, ktorým rozprávam o ich babke, čo sa na nich pozerá z nebíčka a čo by som dala za to, keby tu bola s nami a tešila sa zo svojich vnučiek.
Bratovej manželke taktiež zomrela mama pri tragickej nehode, tuším je tomu už 8 rokov, takže ich malá dvojročná dcérka nemá vôbec babku☹
Píšeš, že si sama, je to ťažké, hlavne pred koncom tehotenstva stratiť mamu ,ale určite si časom nájdeš partnera, čo ťa bude mať rád aj s tvojim synčekom, daj tomu ešte čas.
Mama mi veľmi chýba a vždy bude, spomínam si na ňu, občas si ešte poplačem, ale som s tým už vyrovnaná...
Teraz som tu ja ako mama svojich detí a som šťastná, že ich mám aj oni mňa vrátane môjho manželika 🙂

@petra8786 je úplne normálne, že po tak krátkom čase od smrti tvojej maminy prežívaš pocity,aké prežívaš.....ked som mala 16-násť, umrel mi ocino..po jeho smrti mamina dostala rakovinu, neviem,či na šťastie alebo na nešťastie žila s touto chorobou ešte 12 rokov, žial potom mi aj mamina zomrela...v tom čase som nemala pri sebe nikoho, ani priatela nie....bola som len sama so svojimi pocitmi a po pol roku od smrti maminy som prežívala presne to isté, čo ty....ja som ale nevyhladala žiadnu lekrsku pomoc, pretože si myslím, že takýto žial za milujúcim človekom ti žiadne tabletky prekonať nepomôžu.....máš krásne dieťatko,ktoré ťa drží a potom, možno by ti pomohlo to isté,čo mne..skús "napísať" mamine list, jednoducho povedané,daj všetky svoje pocity na papier, ja som mala problém hovoriť o tom,čo sa stalo, aj napriek tomu sa ludia voči takýmto situáciám akosi obrnia, "pomoc" ti neposkytne nikto, pretože ludia sa nepoznaného boja..a pri tom je to také jednoduché, stačilo by toho druhého len vypočuťa pochopiť, hovor o svojich pocitoch, ked máš potrebu vyplač sa, alebo sa vykrič a čo je najdôležitejšie, nestráň sa ludí,ktorí ti chcú byť oporou.....

@zvonilka111 ahoj presne ako piše,aj ja mam pocit už teraz akoby hladam nejaku staršiu osobu nejaku babičku,ktora by mi aspon ciastocne nahradila moju mmainu,ze by sme sa sem tam porozpravali a tak...vzdy som mala rada starych ludi rada som sa s nimi rozpravala,..ale potom ako mamina zomrela,som sa ani nemohla hned som sa rozplakala..aj teraz ,ale uz je to miernejsie..psychologa som uz navstivila nepomohlo..mozno musim skusit ineho..v boha uz nverim odkedy mamina zomrela,predtym som verila,ale teraz to nejde,lebo si vravim..ak by existovala neurobi mi toto,ze ked cakam babatko,tak mi zoberie este aj maminu jedinu blizku osobu.....nechcela som sa len vyrozpravat,chcela som skor vediet ci tu je niekto s podobnym osudom a tak..je mi luto,čo sa stalo Tvojmu synčekovi a teda aj Tebe,lebo ked nam niekto zomrie nas sa to este mozno aj silnejsie dotyka ako uz ich hmm.....

@nikolet_89 krasne si to napisala dakujem...tiež citim ,že kusom z maminy dokonca velmi velky je v mojom synovi..ma jej oči,usmev,aj pohlad celkovo....ale aj tak si este stale vravim odkedy mamina zomrela,ze chcem aj dievcatko,je to pre mna teraz strasne dolezite hm,ani by som tomu nikdy neverila,ale teraz ako keby verim,ze sa narodi ona znova v mojej dcerke..hm je to zvlastne..ale nejak iba toto ma upokojuje....a dam jej meno po mamine IVKA 🙂

@mimka11111 ako pišeš nikto ma zial v tomto nevedel pochopit ,lebo nepoznam nikoho kto by si toto zažil.,alebo kto by v mojom okoli stratil maminu......kazdy ma pocuval len xvilku a potom som videla,ze az take pochopenie pre moje trapenie nemaju...list som jej sice este nenapisala..ale skusim...v duchu sa s nou rozpravam...a postupne ta kruta bolest opadava,niekedy sa uz ani neviem poriadne vyplakat...ale niekedy mi zase pride ze uz ju neuvidim,a nebudem pocut ,tak mi je zase strasne....viem ze casom to bude trosku lepsie....len je pre mna tazke žit s tym ze ona tu uz pre mna nebude..bola mlada mala len 50 rokov rovnych..bola mojou najlepsou kamartkou,kazdy den sme si volavali niekolko krat,lebo byvala 40 km odomna...ale ona mi vzdy vedela vo vsetkom poradit aj pocas tehotenstva do 6 az 7meho mesiaca mi stale radila a tesila sa na meleho a potom zrazu bum,a uz aninevedela koli chorobe ze co cakam ci xlapca ci dievca,vypadavala jej pamat a noa ked uz vyzerala,ze sa zotavuje zrazu zomrela..hmm.je to proste krute od života

Ahoj prave prezivam to ci ty ale zomrel mi otec, dnes je to presne tyzden ci nas opustil a tiez sa s nim nikto nestihol rozlucit, bol hospitalizovany sice mal rakovinu ale do nemocnice sa dostal ore bronchitidu, kazdy den sa to lepsilo a doteraz nechapeme ci sa stalo, vraj mu zlyhalo srdce a v spanku z piatka na sobotu zomrel, nemozem uverit ze uz tu nieje, svoju vnucku tiez videl len na skype, tesili sme sa ze sa vsetci uvidime cez leto ked pridem na sr na dovolenku, Bohuzial tatina uz budem moct ist pozriet iba na cintorin. Denodenne sa pytam preco? Preco nebojoval? Preco tu nechal mamu samu? Preco na mna nepockal? Kto mi odpovie? Uz asi nikto, len verim ze uz mu je lepsie, nic ho neboli, netrapi sa. Ale dokinca zivota si budem vycitat ze sa s nim nikto nerozlucil, ze zomrel v nemocnici a nie doma, ze ho nikto nedrzal za ruku.

@petra8786 asi ťa sklamem, ale....moja mamina "odišla" pred 7 rokmi, do dnešného dňa, ked stojím pre závažným rozhodnutím a potrebovala by som poradiť, velmi mi chýbajú jej rady, jej pohladenie.....som ešte slobodná ale mám priatela, mamina sa ho žial nedožila, je úplne skvelý, plánujeme spoločnú budúcnosť, mimnko a nieje to len pri plánoch...jednoducho si naše spoločné sny plníme v realite...kedysi som túžila a tešila sa, že ked sa raz vydám,bude to najšťastnejší deň môjho života...no od istého času sa toho dňa stále viac a viac bojím a vieš prečo? pretože nebudem mať na svadbe tých, ktorých som tak velmi milovala a milujem doteraz....moja mamina zomrela tiež mladá,choroba si nevyberá a ver tomu,aj ked je to otrepaná fráza, mamina ťa vidí a dáva na teba pozor....so stratou milovanej osoby sa dá naučiť žiť, nedá sa však zabudnúť, nikdy ☹

@petra8786
presne viem, čo prežívaš, lebo u nás bol na silvestra presne rok, čo nás mamina navždy a hlavne nečakane opustila, aj keď bojovala s chorobou niekolko rokov, prišlo to extremne rychlo ... je to viac ako rok, ale ja som sa stále s tým nezmierila ... vieš, mama je mama, s tým sa človek tak ľahko nezmieri, proste mamu nám nič a nikto nenahradí ... nie je dňa, čo by som na ňu nemyslela ... proste chýba a aj bude chýbať ... je to viac ako rok, no ja som si stále ani číslo z mobilu nezmazala ... ešte stále sa mi stáva, keď mám nejakú novinu, že myšlienkami si pomyslím, že jaj idem jej zavolať a poviem jej to a to a potom tvrdé prebudenie, že už nemám kam zavolať ... každá oslava, každá udalosť, o vianociach a novom roku nehovoriac je vždy sprevádzané smutnou spomienkou na ňu, lebo jedno miesto za stolom je proste prázdne ....

dlho potrvá kým si na to zvykneš, tomu ver, zvyknúť si nezvykneš na to, skôr by som povedala, že sa len musíme naučiť žiť bez mám ... moja mama bola v najlepších rokoch, do dôchodku mala ešte ďaleko, plná života a energie aj napriek chorobe a len vďaka svojej náture dokázala celé roky bojovať so zákernou chorobou ...

mňa o mesiac čaká pôrod a ver mi, len pomyslenie, že sa svojho druhého vnúčaťa nedožila mi ženie do očí slzy ... ale poviem ti jedno ... keď zomrela babka, o pár mesiacov som otehotnela s prvým synom ... teraz keď zomrela mama, tiež som za pár mesiacov otehotnela .... takže som presvedčená, že za seba poslali náhradu ...

@mimka11111- presne ako vravíš,,,nedá sa zabudnúť,,nikdy!
@petra8786- čo je na tom zlé,,,tak ako si spomínala,,,nejako som aj ja,,hoci som bola veriaca,,,sa prestala s Bohom kamarátiť,,,,po tom ako mi zobral maličkého :(, neviem mu to odpustiť,,,nechápem význam toho..:(

@kattrin5 je mi luto tiež ,že sa ti to stalo za takych okolnosti presne ako mne...mne mamina tiez vraj zomrela v spanku ,a tiež jej vraj zlyhalo srdce,...hm uz sa asi nikdy nedozvieme ako to bolo naozaj..je tazke sa nerozlučit s tymi,ktorych lubime....držim ti tiež prsty nech to vsetko zvladnes...moja mamina videla maleho len na ultrazvukovych fotkach...hmm

@petra8786 tvoja mamina umrela v spánku, moja mamina do poslednej chvíle chcela žiť, bola som pri nej a nedokázala som jej pomôcť, záchranka prišla neskoro, nanajvýš s pokazeným prístrojom ☹

@moon1979 verim tomu,že za seba poslali nahradu....dufam v to......ja ma stale tiez jej cislo stale v mobilea vzdy ho len tak vytočim,ked mi je smutno,lenze stanica je nedostupna a to ma vzdy az zamrazi....ze ja jej volam a ona niekde v hrobe ležii..a pritom predtym vzdy utekala k telefonu a s usmevom mi ho vzdy dvihla..je to strasne..na neuverenie.prajem Ti vela stastia s miminkom,vela zdravia sil 🙂

@petra8786
ďakujem, podobne

@petra8786 v prvom rade úprimnú sústrasť.mne zomrela mamina pred 5rokmi.prvý rok som to nejak nevnímala mala som toho moc(musela som odísť s domu,stahovanie,práca)potom som opäť mala ťažké obdobie,hnevala som sa dokonca na svokru.2roky po smrti sa mi narodila dcérka a vtedy to prišlo.bolo to hrozné.noci som preplakala.toto obdobie mi trvalo rok.každý jeden deň som preplakala aj ked som mala malú.ešte ked som čakala malú v 5mes.mi zomrel otec.dnes už som na tom lepšie,ale vždy si zaplačem ked mi malá pri hrobe vraví:Tuto spinká moja babička ona sa volá ako ja a ja ju ľúbim maminka vieš 😢 😢 😢 😢 😢

@mimka11111 to je strašne ako to pises..vies ja neviem,ci na isto zomrela v spanku,to mi povedala,jje lekarka,ale vraj nemala sluzbu takze si neni ista..ja v to dufam..aspon to ma trosku utesuje..ked si predstavim,ze trpela..xce sa mi kričat....moja mamina den predtym ako zomrela....rozpravala o tom,co kupi malemu ,ze pojde ku kadernicke a na kupalisko pojdeme....vravela mi,ake plavky si chce kupit ...aproste tiez chcela strasne žit ,bojovala sama so sebou a so svojim telom....viem,ze chcela velmi žit,aj mi to hovorila asi tyzden pred tym ako zomrela,ze sa boji,ze to nezvladne,ze sa chce zotavit ,vravela mi,ze sa citi zufala,to ma skoro zabilo vtedy..vidiet tu jej beznadej v očiach....ale ja som si to aj tak nepripustala,vravela som jej neboj ty to zvladneš,budeš v poriadku..mozno mi aj uverila..ale žial nemala som pravdu

@petra8786 možno je lepšie "nevedieť",že príde smrť,ako na ňu čakať....môj posledný rozhovor s lekárkou bol v tom zmysle, že som sa jej narovinu opýtala,kolko máme "času"...pri jej odpovedi 2 mesiacov sa mi zrútil svet, nakoniec boli z toho len dva týždne...mamina sa nikdy nedozvedela, že viem to, čo ona možno vo svojom vnútri cítila ☹ , o to to bolo pre mňa horšie, tváriť sa pred ňou, že bude zase všetko dobré, ved niekolkokrát sme nad chorobou zvíťazili...každý jeden deň z tých 2 týždňov bol pre mňa "čakanie na smrť", mamina už len ležala a nevládala sa skoro ani pohnúť.....

je mi veľmi ľúto, čo prežívaš, vyjadrujem ti úprimnú sústrasť..ja viem, že ti nijak nepomôžem....ale napíšem ti to...aj u nás to bolo pri každom mojom dieťati ako sa hovorí ,,život za život,, a ja tomu normálne verím...pretože keď som čakala Dominiku..zomrela mi babka..... pri Timejke zomrela ďalšia babka....a pri Adamkovi zomrel manželom otec......a neuveríš, teraz je tehotná švagrinka a na vianoce sme mali opäť pohreb a to ďalšia manželová babka... ☹((((
Viem, že to máš ťažké.....ale musíš isť ďalej....viem, že ti je moc smutno.....no máš drobčeka a priateľa a oni ťa moc potrebujú....skús sa s ním o tom porozprávať, dostaň svoje pocity von.....moc ti držím palce.

@petra8786 ☹ je to velmi smutne,uprimnu sustrast.mne zomrel otec ,ked som bola v 8.mesiaci so synom,chcel byt pri porode,osud to zariadil inak.Bola som z toho mimo dlho,ale mala som mamku,ktora mi bola oporou a pomahala mi s dcerou.O necele 2 roky zomrela aj ona ☹ .Bolo to najtazsie obdobie v mojom zivote,do dnes sa kvoli tomu casto trapim ,cas otupi bolest a clovek sa nauci zit s nou.
Mas synceka,mas pre koho zit,skus doverovat priatelovi,dovol mu,aby ti pomohol prejst cez to.
Ak mas surodencov,tiez je dobre co najcastejsie udrziavat kontakt s nimi

@petra8786 ahoj, velmi velmi mi je luto co si musela prezit, sama som nic take este nezazila ale mojej mamicke zomrela ta jej den pred jej svadbou, odkedy som zacala vnimat (lebo ja som ju nikdy nepoznala) vedela som o nej, moja maminka o nej vela rozpravala aj rozprava a to uz je viac ako 35 rokov od jej smrti, zomrela ako 40 rocna, moja mama mala 20, dodnes v den jej menin palime sviecku pre nu, je to myslim si jedna z najvacsich strat v zivote, nehovoriac o strate vlastnych deti, su to hrozne veci ale tykaju sa nas, neviem si ani predstavit aku bolest prezivas, ja sama si take nieco ani len nechcem predstavovat a bojim sa tej chvile ak pride, len ti chcem povedat, ze si velmi silna zena, ak si zvladla potom este porodit a vychovavat dietatko, obdivujem ta za to a prajem aby ta v zivote stretali uz len krasne veci, teraz si mamicka uz aj ty, je to to najkrajsie co ta v zivote mohlo stretnut, tak vela vela sil !!!

@zazvorka87 ahoj mam brata,ale ten žije v anglicku,vidime sa raz za rok,ale vacsinou skypujeme...on cakal tiez babatko,ked bola mamina chora..narodil sa mu syn a mamina ho stihla vidiet len fotke co jej posla do nemocnice....takze nevidela nazivo ani jedno zo svojich vnučatiek vytuženych..mamina bola dobra mila,vesela...chora bola akoze od mladosti,pri porode mojho brata,jej museli dat transfuziu krvi a ta bola nainfikovana hepatitidou B ...vlastne mamina odmlada koli tomu mala zdravotne problemy najprv ju bolievalo brucho,zaludok,zvracala cely zivot az som si na to zvykla,a prislomi to normalne...ked mala 40 povedali jej,ze ma tak rok života,lenze ona tomu neverila a povedala si,ze nezomrie liečila sa a dožila sa az 50tky..teda až pre mna je to strasne malo...a hlavne ja som to brala tak,ze ked sa dozila 9 rokov viac ako jej hovorili lekaritak,ze sa dozije aj 70tky napr....aj ona tomu verila..ale potom zrazu doma odpadla,nemohla chodit nič..zobrali sme ju do nemocnice,a tam nam povedali,ze jej zlyhava pečen aj ladviny a ze ma polroka zivota ...tak som si vravela ok polrok..to je ako predtym ked jej povedali ze ma 1 rok a dozila sa 10rokov,tak teraz ma 5 rokovzivota este pred sebou..proste som bola velka optimistka..ale mamina ona to zvladala uzasne..nestazovala sa ze ju nieco moc boli iba trosku..ja na jej mieste by som to nezvladala..bola silna žena..najsilnejsia aku poznam

@mavisim dakujem za pekne slova a vety.....ono sa neda ani predstavit smrt maminy....to ked zaziješ pochopis ze je to aj tak 1000krat horsie ako predstavy....ucim sa zvladat tu bolest,venujem sa naplno malemu..a smejem sa s nim ked vidim jeho smiat sa,hned mi je lepsie...on mi dava iba radost do života.....

@petra8786 ahoj je mi to velmi lúto čo prežívaš, ja som prišla o otca ked som mala 16 rokov, a dopodnes den sa s tým neviem vyrovnat, strašne mi chýba, každý boží den si nanho spomeniem, chodím na cintorín a tam plačem, bol neskutočne dobrý otec, bola som jeho miláčik

@zazvorka87 veru škareda transfuzia..nadavala som strasne na cele zdravotnictvo,ked maminka zomrela....lebo ona mala cely zivot zdravotne problemy koli chybe zdravotnictva a viete čo?? nikdy jej neschvalili invalidny dochodok ale pritom ju ani nikto nechcel zamestnat,..do konca zivota zila z ruky do ust..a nestazovala sa veru nikdy...ja by som jej dala vsetko,vzdy som jej vsetko chcela dat,zobrat ju na dovolenku a tak dalej..vratit jej vsetko co ona pre mna urobila..a nestihla som ...len zopar veci,ale dovolenku nie hmm