Neviem ako zacat..Mam 30 rokov. Pred 5 mesiacmi mi zomrel 36 rocny priatel na infarkt...Len tak..nasla som ho doma. Po 4 tyzdnoch som sa vratila do prace, aj ked sa mi nechcelo, ale vedela som, ze ine riesenie nemam. O tom, ze bol pre mna vsetkym, ani nebudem pisat..to si usetrim.
Pracujem v korporate na oddeleni na nakupu. Bola som rada, ze som sa ako tak znova "spojazdnila", na zaciatku som sa nevedela sustredit ani len 5 min na nic. Pred 3 tydznami nam v robote oznamili, ze masivne prepustaju a dotklo sa to aj mna, aj ked so mnou sef spokojny. Som najmladsia v teame a z 5 ludi musel vyhodit 2.
V zivote som sa vzdy vedela vynajst. Nikdy som necakala, ze mi niekto ponukne nieco na zlatom podnose. Ovladam cudzie jazyky, presla som si zopar pracovnymi poziciami..a mam nejake skusenosti. Ale toto vsetko ma tak dava dolu..
Pozeram si pozicie, rozposlala som zivotopisy..ale som v takom stadiu, ze ja nic nechcem robit :( nemam o nic uprimny zaujem. A este sa mi prihodilo toto nestastie z pracou, ked som bola ako tak spokojna, ze v tejto situacii mam aspon trochu stability, vedia o mojej situacii v praci, mozem sa ist v klude vyplakat ked to na ma pride.
Mam narok na podporu, dostanem aj nejake odstupne, ale ani doma dlhodobe neviem byt a niekam vycestovat..to som vyskusala a po 1 dni sa vratila domov. Nikdy mi nie je dobre...
Neviem ani ako sa mam prezentovat v takomto stave na nejakom pohovore, bez toho aby na mna prisla nejaka lutost..neviem ani ci som schopna sa ucit nove veci a tvarit sa strasne motivovane. ...
Priznam sa viac dolu, som nikdy v mojom zivote nebola..a mam toho celkom dost.
@gesture mne minulý rok zomreli 6 blízkych rodinný príslušníci a 1 kamarátka a 1 kamarát ..a tiež v práci som sa nevedela sústrediť a tak sme ukončili spoluprácu. Doteraz hladám prácu ale už som tak na tom, že sa bojím, že zase nebudem sa vedieť sústrediť. Ale hladám, lebo inak to nejde bez práce. A je to pre mna inak strašné, že pred tým som bola senior učtovníčka a teraz? som nepoužitelná. ☹ Máš peniaze..tak chod k psychoterapeutovi..naozaj vedia pomocť.
využila by som podporu aspoň 1-2 mesiace, zresetovala si hlavu a potom by som hľadala robotu... potrebuješ prežiť obdobie smútku, poplakať si a zotaviť sa z toho, úprimnú sústrasť
@martinami274 Uprimnu sustrast! Dufam, ze si nieco najdes..
Určite sa nehrň do nového zamestnania, očividne ešte nie si pripravená. Je mi veľmi ľúto, čo sa ti prihodilo. Život si nevyberá 🤦🏻♀️
Ak máš nárok na podporu, využi ju na zahojenie sa. Dopraj si čas na hnev, ľútosť, pocit krivdy a všetko, čo vlastne prežívaš už aj teraz. Je v poriadku cítiť sa tak.... všetkými týmito emóciami musíš prejsť a myslím, že najlepšie by pre teba bolo prežívať to v bezpečnom prostredí, kde na teba nik netlačí so zakazkami, projektami a neviem čím všetkým ešte.
Asi by som to videla aj na terapiu. Koniec-koncov, aj to by bolo veľmi užitočné využitie času v nezamestnanosti. Drž sa!
@gesture
uprimnu sustrasť. Dostanem..a aj ty. Ale, keď stratíš blízkeho človeka...je čas smútiť, hnevať sa, odpustiť a ísť ďalej. Dopraj si čas..netlač na seba. Ale dopraj si aj ísť do prírody..chod na čerstvý vzduch...je jedno či len na 15 minut.
Vyjadrujem Ti úprimnú sústrasť, je mi to veľmi luto 😢
A držím Ti veľmi palce, aby si čoskoro znova našla chuť žiť tak ako predtým všetkým, čo sa Ti stalo 🍀❤
Verim, že keď prejde este nejaky čas, začne svitať a ty nájdeš nový zmysel 🙏❤🍀
mas niekoho o koho sa vies momentalne opriet, s kym byt? chvilu by som asi zostala na podpore a hladala na cas kludne nejaku aj lahsiu pracu, kym sa das doporiadku, ono to trva...mozno ti nove prostredie aj trochu pomoze odputat pozornost...to ako posobis na pohovoroch neries...po umrti blizkeho cloveka som bezne mala zachvaty placu necakane, pracovalo sa mi zle
@gesture ....zober odstupné a daj si pár mesačnú prestávku,oddych.Vyuzi podporu a nacerpaj nové sily.Rob niečo,čo ťa napĺňa,poprípade zajdi na pár sedení k psychológovi
O prácu sa neboj,ak ovládas jazyky a máš pracovné skúsenosti v korporáte,nájdeš prácu veľmi rýchlo. A možno v úplne inom odbore.Bohvie.
Ak si šikovná,prácu si nájdeš hneď.Dnes nepracuje iba ten,čo nechce
Úprimnu sústrasť a držím palce,nech už je len lepsie
@gesture a čo tak sa zbaliť a ísť niekde von, myslím zahraničie? Nebol by to taký väčší reset?
@ibatanecnica človek po takej traume by nemal radikálne meniť život.Pise, že jej nebolo dobre, keď bola odcestovana
@eliska13 aha to som nejako prehliadla. Mne zase pomohlo radikálne zmeniť určité veci, preto mi to napadlo
Ale ja som mysela definitívne odísť aj z bytu. aj z prostredia, aby jej to nepripomínalo život s priateľom. .
@michaela789 dakujem pekne! Vsetko dobre prajem!
@taynee Je mi luto, ze si si tym musela prejst..je to bolest, ktora sa neda opisat.Snazim sa chodit na dlhe prechadzky, na zaciatku som okrem rodiny nebola schopna sa stretnut hovori s nikym. Teraz uz je to lepsie, ale nevydrzim dlho..max 1-2 hodky. Filmy..neviem sa velmi sutredit....je tazke odputat hlavu od tej bolesti, ktore je stale pritomna, ale snazim sa. Len tato situacia s pracou ma dost ochromila. Necitim sa byt pripravena robit rozhodnutia...a nejako som donutena. Zelam ti vsetko dobre!! A dakujem za komentar. 🙂
@gesture uprimnu sustrast, ak si veriaca, tak vies, ze tvoj priatel zije, zomrelo sice jeho telo, ale nie jeho dusa - cize on. Bola teraz Velka noc, kedy si krestania pripominaju, ze smrt uz nema vitaztvo. Ak ti mozem pomoct, tak si pozri viac info o smútkom poradenstve a smútkovej terapii. https://blog.postoj.sk/89599/viera-cervenova-sm... https://blog.postoj.sk/123207/smrt
@mabenn Ano, mam rodicov a sestru. Ale uz ich nechcem tolko zatazovat, oni odo mna nejak prirodzene ocakavaju, ze sa cez to co najrychlejsie prenesiem a nechcu ma vidiet sa trapit. Ano, rozmyslala som, ze si nast nejaku lahsiu pracu..mozno aj manualnu. 🙂 Len nech nevidim vela ludi..Pomaha mi aj samota, ked vidim stastnych ludi, pariky..tak mi je este horsie. Zelam ti vsetko dobre! 🙂
Je mi to luto cim prechadzas. Mam nieco podobne za sebou, tak ti rozumiem.
Ja by som asi na tvojom mieste hladala docasnu a aj manualnu pracu, nieco uplne ine ako si robila. Neviem ci nerobit je dobra terapia. Bola som par mesiacov v eshope. Balila som tovar, plnila regale, vybavovala kurierov. Dni rychlo utecu, praca nenarocna, zamestnala hlavu a bola som v pohybe aj fyzicky.
@doriiis Dakujem za radu! Skusila som odist pred cca mesiacom na Bali..ze sa tam snad ukludnim, zacvicim yogu, navstivim posvatne chramy a padlo mi to este horsie 🙂)) Bola som 100% presvedcena, ze mi to pomoze. Odvtedy som velmi opatrna..ked som doma a mam dost socializacie, za chvilu sa vratim a som v klude.
@modrava Dakujem.. Je mi luto, ze si aj ty o niekoho prisla. Presne, vsetci mi radia, nech idem na podporu, ale ja naozaj neviem co robit. Ja si neviem predstavit odist niekde na dovolenku a oddychnut si......a zaroven nemam pocit, ze som schopna si najst serioznu pracu v mojom obore. Je to taka patova situacia... Asi skusim to o com pises..ty..aj som nad tym sama rozmyslala...Dakujem krasne!!! Uplne si to zhrnula...a vystihla..
uprimnu sustrast :( skusila by som psychoterapiu nejaku, kamaratky... ziadne ze sama, ziadne ze lutovanie neustale. Ja by som isla na vylety ale s niekym, prave preto, aby si nebola sa a nerieislia s kym su ludia okolo a ty si sama... potom postupne nejake akcie, workshopy atd aby si bola medzi ludmi ale v podsatte ziadne take ze zalubene pariky okolo, lebo budete "zamestani" niecim.
Vsetko co sa deje ma dovod, na tvojom mieste myslim na novy start, novy zaciatok. Na zial zo straty parrtnera pomoze len cas, a naozaj tu stratu prace ber ako znamenie.
Ja by som skor zmenila prostredie uplne, vyriesila napr nove byvanie, novu pracu, v novej lokalite. Riesenie je aj docasna manualna praca, preco nie.. ale aj tak sa budes vracat vecer domov,, do toho isteho.. ale vyskusaj. Mna ked cokolvek trapi tiez manualne makam kym neodpadnem... to pomaha. Pripadne oddych a manulana praca doma, napr mozes zacat nieco vyrabat :DD malovat, vysivat.. ja neviem hocico. Co zamestna ruky aj mysel. Ale aj tak to obdobie truchlenia a smutku musi prejst same...kazdy sa s tym vysporiadava inak a inu dobu.
@gesture tiež si myslím, že potrebuješ skôr zamestnať ruky, aby hlava toľko nerozmýšľala nad tým, čo sa stalo. Keď budeš na podpore sedieť doma a prechádzať sa a akože "oddychovať", tie myšlienky na smútok ti budú stále krúžiť v hlave.
Manuálna práca je dobrý liek. Ak by si zostala aj na podpore, skús si nájsť nejakú činnosť, dobrovoľníčenie, niečo určite nájdeš čo ťa zaujme.
@simca06022011 Ahoj, dakujem za komentar. Stahovat sa urcite nechcem, resp. byt mam kupeny na hypoteku a ani sama neviem kam by som isla. To sa mozno casom ukaze...po dalsie..potrebujem vidiet tie miesta, kde sme spolu travili cas, boli ma to, ale zaroven si neviem predstavit odist a urobit hrubu ciaru. V minulosti by som to vedela, ale teraz je to uplne ina situacia.....Velmi tazke sa bolo do bytu vobec vratit a uz to ako tak zvladam..S tou pracou je to komplikovane, ako hovorim, vobec neviem co by som mala urobit..najst si nieco len aby bolo..alebo pockat a hladat si nieco seriozne, co ma navaznost na to co robim..V podstate to asi aj tak len cas ukaze..Pekny den ti prajem a dakujem este raz za komentar, rady.
@gesture velmi ma mrzi cim si prechadzas. zivot vie byt niekedy neskutocne kruty a nespravodlivy. drzim ti velmi palce, aby v tvojom zivote znova vyslo slnko. radit je velmi tazke ale mozno by som skusila vyuzit tu podporu, daj si cas, netlac sa nasilu do nicoho a kludne kontaktuj nejakeho odbornika. Ten urcite poradi a pomoze najlepsie. Drz sa!
Čo tak si sat pár sedeni u psychoterapeuta ?