Zomrel mi manžel. Ako sa vyrovnať s jeho stratou?
Chcela by som poprosiť o nejakú radu, ak sa to vôbec dá, ako sa vyrovnať zo stratou manžela. Je tomu 2 týždne a strašne to bolí, zdá sa mi že čím ďalej tým viac a viac. Zostali sme samé s 2 a pol ročnou dcérkou a nastal každodenný stereotyp. Je to hrozné ráno vstať a vidieť prázdnu posteľ, to ticho, prázdny byt a ešte keď dcérka sa naňho stále pýta že prečo je ocinko anjelik a že jej strašne chýba. Je to strašne ťažké a bojím sa ako to zvládnem, bojím sa budúceho života, prosím poraďte daďakujem e
Liga za dusevne zdravie ma linku. Mizno by ti pomohlo sa s niekym s nich porozprávať.
Vela sil
Zvládneš to, aj keď strach z budúcnosti tak skoro neodíde. Tiež som stratila manžela. Ale viem, že smrť nás nerozdelila, pretože láska žije ďalej...
Úprimnú sústrasť :( je to naozaj hrozné, ani si to neviem predstaviť prísť o manžela, ale mas po ňom aspoň dcérku a on žije v nej ;) v nej ho uvidíš a mala ti tak bude oporou, tak aspoň takto na diaľku ti chcem popriať veľa síl
Ach,uprimnu sustrast!
Neviem si to anilen predstavit.
Najlepsim lekarom je cas.
Je to este velmi cerstve na to,aby to tak lahko prebolelo.
Smutok netreba potlacat.
Treba sa vyplakat,vyzalovat ak mas komu...
Nedusit svoj zial v sebe.
Dcerka ti bude oporou,pre nu musis zit dalej.
Hadam,ze ked mas tak male dieta,si asi este dost mlada,casom mozes niekoho stretnut a znova sa zalubit.zacat znova.
Aj ked sa ti to teraz zda nemozne,nezanevri na zivot.
Zomrel tvoj manzel.
Nepochovaj s nim i seba.
To by urcite nechcel.
Viem, ako sa cítiš. Pred takmer 3 rokmi prišla moja sestra pri autonehode o manžela a dve deti. Ostal jej najstarší syn...Predtym jej zomrel prvorodeny syn. Moju sestru drzalo vedomie, že sú v nebi, že stále žijú. Dokonca ešte mňa "davala dokopy", pretože ja som to znašala velmi zle.
Odovzdaj to Bohu. Ver, že žije. Navyše máš dcérku, aspoň kvôli nej to musiš zvládnuť.
PS: O budúcnosť sa neboj. Moja sestra si našla priateľa a je veľmi šťastná. Čo sa má stať, stane sa. Držím palce. Veď ženy sú neskutočne silné!!! Objímam ťa na diaľku. 🙂
Uprimnu sustrat!
Prezila som to iste.. je to klise ale cas cas a znova cas .. je tomu 10 mesiacov a stale ma to niektore dni polozi na kolena. Ale uz je medzi tymi dnami vacsi odstup. Zostali sme sami so synom.. on je moja radost moje vsetko. Tebe dcerka urcite tiez! Drzte sa ! Zeny su silne zvladnu aj nezvladnutelne
Neboj zvladnes ja som tak ostala s dvoma detmi 3 a 2 r.ja som mala 24 r.
Prvy rok bude najtahsi zvyknut si,ze si sama vela dni si poplaced ale zvladnes to dcerka a rodina ti pomoze len sa neuzatvaraj do seba cho medzi ludi k rodicom zacni citat knihy to mne velmi pomohlo ked msli deti 10 rokov zoznamila som sa s terajsim muzom a mame skoro 7 r.dceru,ked ti bude smutno kludne napis
Ďakujem Vám všetkým za slová, ktoré mi aspoň trocha dodali nádej že to zvládnem. Možno som potrebovala počuť že nie som v tom sama že sú aj také ženy ktoré prežili to isté a zvládli to. Ešte raz ďakujem, vážim si každú jednu vašu odpoveď a že ste si našli pre mňa chvíľku
Úprimnú sústrasť ... Je to tazke. Otazka je ci si na to bola pripravená postupne (choroba) alebo to bolo náhle... Mrzi ma to. Urcite odporúčam psychoterapiu.
Ako sa vyrovnať ? Hm, velmi ťažká otázka. Mne tiez zomrela pred 2 rokmi blízka osoba - mama a poviem ti jedno nedá sa s tym vyrovnať ale naučíš sa s tym žiť. Verím, ze vsetko je pre teba neskutočne tažké, sústred sa na dcérku. Želám ti veľa sil ❤️
@nenekuc uprimnu sustrast... zelam vela sil, mas este pre koho zit... ❤ drzkajte sa aj s dcerkou
@livka_ Viem co prežívaš prežila som si iste. Ja som mala pri sebe priateľa kt. mi neskutočne pomohol. Dúfam ze mas aj ty pri sebe človeka kt. to je oporou.
Uprimnu sustrast..mas to tazke no musis ist dopredu...mas dcerku ..polovicku z tvojho manzela v nej jej on a preto musis byt silna maminka...cas lieci kazdu ranu.. aj tu od osudu...mate ocja v nebi a v srdieckach..je s vami...citte jeho pritomnost...myslitw na neho...a spominajte na to krasne co ste prezili..neplac ....zivot ide dqlej musi ist...hlavu hore zeno das to...drzim palce;)
@misinka0611 mam takých zopár
A pomáhajú ako sa dá za čo im ďakujem, len keď tú bolesť nedokáže nikto zahnať, snáď ten čas áno aspoň trocha
@momof3 nie nebola som na to pripravená, prišlo to náhle, bol to neskutočný šok, o to je to ťažšie. Keby to bola choroba, človek by sa možno na to nejak pripravil, aj keď neviem či sa dá na to pripraviť, ale možno by som to už očakávala nejakým spôsobom, ale toto prišlo náhle, tak strašne náhle, toľko plánov sme mali ach
Uprimnu sustrast.....skus pozriet na nete " krkavci matka" je to zena ktorej zomrel muz ked cakala 3 dieta....velmi inspirujuca zena. Mozno by Ti to pomohlo....
Je mi luto co sa Vam stalo. Musi to byt velmi tazke.
Raz som bola na pohrebe a pamatam si slova knaza, ktory kazal pri obrade.
Povedal, ze pre ludi na tomto svete je najtazsie vyrovnat sa so stratou blizkej, milovanej osoby avsak nemusi to byt take tazke, ked verime v to a uvedomime si, ze na tomto svete zivot nekonci, ale pokracuje na tej druhej strane. Zit v tom, ze raz sa so svojimi blizkymi streneme, ktory nas predisli a odisli skor.
Este si pamatam, ako povedal, ze si mame dotycneho predstavit a dovolit mu odist, alebo si teda predstavit, ze odide, ale my sa s nim raz urcite stretneme.
Zelam vela sil, a Bozej pomoci a lasky od dcerky, ktora Ta potrebuje
@nenekuc určite to zvládneš,Boh ho chcel mat pri sebe on prežíva neskutočnú blaženost a môže sa za vás prihovárat u Boha.Môj manžel tiež už za mňa oroduje u Boha a ochraňuje ma zhora.Poznali sme sa 8 rokov celkovo,brali sme sa 21.10,2017 a zomrel mi náhle na zlyhanie srdca 21.2.2018 presne 4 mesiace po svadbe.Pitva ukázala že mal niečo so srdcom o čom on nemal ani tušenia.Deti sme ešte nemali tak mám v sebe velkú otázku,modlím sa a pýtam sa Boha prečo sa to stalo,aka je moja úloha a poslanie,celé moje ja bolo nastavené na to že si zakladáme rodinu a teraz toto,teraz je to ešte čerstvé,ale viem že ked sa Bohu zverím on mi ukáže smer.Ty máš dcerku musíš sa pozbierat a žit dalej a verím že tú bolest ktorú teraz obe prežívame nám raz vynahradí a tiež prežijeme trochu radosti aj ked bolest je teraz neskutočná. Ale ak vložíš svoju bolest do jeho rán on ju utíši dá jej zmysel a ukáže smer.Ano je to pravda že to chce čas uvedomujem si že čas utíši bolest a dá aj odpovede ukáže čo mám robit ale teraz tie všetky otázky stále v hlave.Tú prázdnotu v byte tiež poznám,ale prichádzam na to že stretat sa s rodinou a priatelmi je super,ale tú samotu si musím odžit sama ,zvyknut si na to že tam nie je,nájst si svoj režim a životný štýl.Ano ,treba byt s rodinou a priatelmi ,ale ja potrebujem aj svoje chvíle kludu a samoty a spracovat si tú bolest sam v sebe a so svojím Bohom,neizolovat sa síce,ale aj ked íst medzi ludí zaženie na chvilu samotu niektoré veci si musíš spracovat iba ty vo svojom vnútri.Prajem ti vela síl a Božieho požehnania.Tú bolest ktorú obe prežívame prekonáme len ak sa odovzdáme do Božích rúk.Ak budeš mat chut môžeš aj IP napísat.
Ahoj, prešli sme si tým. Môjmu synovi zomrel ocko, keď mal 6 rokov. Bolo to v lete, pred jeho nástupom do školy. A zomrel nečakane, na infarkt. Či sa s tým vyrovnáš? Čas zahojí rany. Ale nevyrovnáš sa s tým nikdy, lebo prídu situácie, najmä s tvojou dcérou, o ktoré by si sa chcela s manželom podeliť. A vtedy ti postupne dôjde, že mu to nepovieš. Napriek všetkému si ale myslím, že oni sú tu stále s nami. Moja osobná skúsenosť z rôznych situácií po jeho smrti ma o tom presvedčila. Na krku nosím jeho retiazku. Nikdy ju nedávam dole. Tento rok je to už 7 rokov. Je potrebné mať okolo seba svoju ďalšiu rodinu - rodičov, svokrovcov... vďaka nim a ich spomienkam na neho bude stále ako keby medzi vami. Máš právo smútiť aj hnevať sa. Neviem, ako to vysvetliť dcére. Peťo bol väčší ako tvoja dcéra, ale až časom pochopil, čo smrť znamená a že ho už nikdy neuvidí. Nezobrala som ho ani na pohreb. Chcela som, aby si ho pamätal živého a nie studeného v truhle. Z toho pragmatického hľadiska - máš nárok na vdovské a sirotské. Mám v Sociálnej poisťovni kontakty, takže ak potrebuješ, ozvi sa mi a skúsim to urýchliť, pretože chápem, že ani po finančnej stránke to nebudeš mať jednoduché. Bohužiaľ, neexistuje občianske združenie zaoberajúce sa polosirotami a vdovami, ale určité služby tohto druhu poskytuje Detský hospic plamienok. Dokonca som zistila, že poskytujú bezplatné tábory v lete pre deti siroty a polosiroty. Mne už nie, ale niektorým to môže pomôcť, pretože vyriešiť prázdniny s jedným rodičom tiež nie je zrovna sranda, najmä ak je príjem obmedzený. Ak budeš čokoľvek potrebovať, kľudne mi napíš správu. Hlavne sa držte. Nie je a nejaký čas to ani nebude ľahké, bohužiaľ.
Urcite to velmi boli, nechaj svojim emociam volny priechod. Posielam vela sily, ak sa to da. Tak ako vyssie spomenuli, najdi si na blog krkavcimatka.cz, jeho autorka Veronika Hurdova napisala aj knihu Moje mila smrti - o tom, ako prezila rok po smrti muza, co vseko jej ta smrt vzala i "dala".
Dievcata do placu mi je....tak tazke osudy a obdivujem vas za vasu silu....smrt je tak tazka tema...mame s manzelom 1.5r.dcerku. a velakrat uvazujem ze akym smerom sa zivot moze uberat...ved i takym...a vobec neviem ako by som to zvladla...alebo keby tu zostal on s nou...urvite to vyznieva cudne ale kolko tej hnusnej rakoviny je nielen v nasej rodine ale i okoli...tak to je strasne a cloveku fakt vselijake veci chodia po rozume....prajem vam vela sil a modlitby a tuzbu a radosti zo zivota...ja mam co najmenej hovorir do toho jedine co mozem teraz je povzbudit vas ❤❤❤
@veronika9797 ďakujem aj za povzbudenie, vážim si to. A užite si každú minútu svojho života spolu ako rodina, je to vzácni dar mať tých ľudí ktorých milujeme každý deň pri sebe. Stále nám niečo chýba, stále sa na niečo sťažujeme, stále sme nespokojní a pritom sú to tak nepodstatné veci v živote. Najhoršieho je ze si to človek uvedomí až keď je neskoro
@lussyl5 ďakujem ti a je mi ľúto že prežívaš to isté. Mne zomrel ani neviem načo náhle, doteraz mi dr nepovedali. Povedali toľko ze sa to vyskytuje ojedinele ale predsa. Stále si prehrávam v hlave jeho správanie, či som tomu nemohla zabrániť, či som to nemohla vytušiť, ale čo už, už mu nepomôžem, len sa zmieriť so všetkým, je to ťažké veľmi a dúfam že to nejak zvládnem
@nenekuc poviem ti to tak ako to je nikdy to nepreboli
Ale zivot zial ide dalej a ty sa musis postavit a zit
Najst si konicky na vyplnenie mysle venovat sa dcere a praci
Budu dni ked ti bude trhat srdce
Budu dni ked budes spominat a usmievat sa
Lebo to je laska
Vyrovnat sa so stratou je najtahsia životná skuska ktoru urcite zvládneš. Duša neumiera, iba telo Sama niesi i ked sa to tak zda. A vzdy sa nieco konci a nove zacina taky je zivot. Je to narocne to ti verim. Ale nedovol aby ta k nemu pútal smútok