Ahojte kočky.. potrebujem to zo seba konečne vygrcnúť. Pred časom som o tom povedala manželovi a sčasti aj mame, tá , samozrejme ako vždy a všetko, čo je treba riešiť, zavrela zase oči. Nádych, výdych, idem na to...
Mala som asi 9, možno 10 rokov, keď ma brat (ďalej už len "...") začal zneužívať.. Hlava mi nie je pomocníkom, takže ani neviem, dokedy to trvalo. Fungovali sme tak, že keď sme prišli zo školy,mlátil ma ako žito a večer, mama zavrela dvere na izbe, tak začal.. nebolo to raz, ani dva.. nikto si nič nevšimol (nechcel), indície k tomu boli- zhoršený prospech v škole ( bála som sa tak, že v žiackej som si prepisovala známky), problémy so spánkom.. Na spánok-tabletky, na známky-krik a facky. Nikdy nikto neriešil podstatu. Na dlhú dobu som na to, akoby zabudla. Chodili sme spolu s "..." po diskotékach, drinkoch.. kamaráti najväčší. Istú dobu som u neho vo firme robila. Vynorilo sa mi to asi pred 5 rokmi.Prestala som sa s ním kontaktovať. Nikto nechápal prečo. Keď sa ma na to raz mama spýtala, veľmi ťažko, ale povedala som jej o čo ide. Nemrkla okom a ešte ja som bola zlá, že prečo som nič nepovedala, prečo až teraz, prečo som sa s ním teda bavila, keď som s ním mala taký problém, prečo, prečo, prečo.. Jasné, je jej obľúbený,bolo treba zo mňa spraviť kravu a neveriť mi. Nadobudla som dojem, či o tom náhodou nevedela už vtedy, kvôli jej reakcii. Nič.. ani náznak zaskocenia.. Otcovi o tom povedať, vlastne ani nechcem, asi by mi tiež neveril.. To len tak veľmi v skratke.. Nepotrebujem ľútosť, skôr ma zaujíma, ako sa cez to konečne preniesť, keďže mi to zasahuje aj do života teraz? Viem, psychológ alebo terapeut,na to však nemám prostriedky.Vďaka za čas strávený precitanim si prispevku.
Ešte dodám, že odpustiť sa nechystám, nikto ma o to nepožiadal. Len možno sama sebe, že som sa neozvala vtedy. Dá sa to vôbec? Nechcela som, aby si na mňa ukazovali prstom, aby sa "na mňa maminka hnevala", tá čo rozbije rodinu, pôjde do decaku.. Tá, čo stratí "domov". Dnes viem, že sa tomu tak ani nikdy hovoriť nemalo.
@enya00 udať ho komu? Dnes máme každý svoju rodinu a bolo to viac ako 20 rokov dozadu. Dcéru má, nepoznám ju. Má firmy, celkom sa mu darí, neviem dokonca, či nestuduje psychológiu. Takže voči tej profesii som dosť skeptická. Ďakujem moc, po manželovi sa našiel niekto, kto mi verí.
S bratom si o tom hovorila?
@sili82 nie, utla som kontakt.
Neviem odkiaľ si ale v TN je jedna pani doktorka venuje sa traumam upozorňujem,že to nebude ľahké znova sa vynoria všetky spomienky, ktoré si snažila potlačiť, jediný spôsob ako sa ti môže uľaviť je dostať to von, predpokladám,že z nejakého dôvodu sa ti to vynorilo, spúšťačom môže byť milión vecí, odpustiť hlavne sama sebe, náš mozog je veľmi komplikovaný... želám veľa životnej energie a odpustenie 🥰
Toto je psychoterapiu, ale vážne. Daj si sedenia u psychoterapeutky, inak to budeš so sebou ťahať cely život
Prostriedky? Poisťovne časť sedeni preplácajú. Mnohí psychiterapeuti ti potom dajú niektoré sedenia aj pro Bono
na policii, aspon by mal zaznam..mrzi ma to velmi, takyto hajzel znici niekomu takto zivot, on si zije a s tebou sa to ponesie do konca zivota
@ada_alica dôvod bol veľmi prozaický.. našla som "domov" a lásku. Teraz mám malé deti, tie mi to pripomínajú tiež a samota na materskej. Mám veľkú obavu, takíto sa medzi sebou poznajú. Ako sa volá pani z TN? Na jedno sedenie to nebude (80€/ sedenie)-to ma zruinuje. Tlieskam si, že som vôbec napísala sem. Nie je ľahké o tom hovoriť.
da sa aj zadarmo, skus vygooglit v okoli centra pre zneuzivane deti a zeny…viem, ze vedia pomoct
a si si ista ze studuje psychologiu? a aj keby tak vsetci sa iste nepoznaju. a keby aj to ze sa poznaju nemusi znamenat ze by ti neverila.
na jedno sedenie to isto nebude. ak sa bojis toho ze by sa poznali mozes ist do ineho mesta. tvoj manzel by podla mna obetoval 80 eur aby ti pomohol. a ako dievcata pisu su aj ine moznosti. nemusis platit cele sumy a su naozaj aj rozne centra. toto clovek nemoze zvladnut sam. je to obrovska trauma. tvoje ja, to male dievcatko si zasuzi pomoc. keby si stretla dnes seba co by si spravila. to ze nechces ist k psychologovi je vlastne to co urobila tvoja mama. pred tebou stoji male dievcatko - ty a prosi ta o pomoc a ty jej povies ze nie lebo to stoji 80 eur? chapem peniaze nerastu na strome ale ty si zasluzis vyhrabat sa z toho. uz ta trauma sama o sebe je hrozna. k tomu roky potlacovana. cele to bubloce. problemy nikdy nezmiznu. len sa tlacia pred sebaou a nabaluju sa.
si silna ale aj ti najsilnejsi ludia potrebuju obcas sprevadzat. je mi fakt luto co si si musela prezit a co vlastne stale trva. pretoze aj postoj tvojej mamy je rovnako zranujuci ako to co sa ti stalo.
Áno začínaš byť v kľude a paradoxne to začína byť problém, ja by som ti radila riešiť predovšetkým seba a po porade s odborníkom by som zvážila čo s tvojim bratom, a môžeš byť na seba veľmi hrdá, prvý krok si už urobila, klobúk dole muselo to byť pre teba veľmi ťažké to napísať ale takéto písanie ti pomáha uvoľniť emócie pani doktorka ti všetko vysvetlí Ingrid Červenanova, 40 eur sedenie a ver, že to budú tvoje najlepšie investované peniaze za tvoj život.... urob pre seba niečo 🥰
S tým už neurobíš nič…. Ten smútok, zlosť a beznádej s tým sa naučíš žiť, ale odpustenie, neviem, dá sa vôbec takáto vec odpustiť? Nemyslím…..Preruš kontakt a pokús sa to vypustiť z hlavy. Psychlóg ti určite nepomôže, len ti dá návod ako sa s tým vysporiadať.
Koľko mal on rokov keď ta začal zneužívať? Vynechala si dôležitú časť je rozdiel keď to robi dieta zo zvedavosti alebo dospely človek ktorý si je vedomí svojich činov. Údaj ho a podobne nezmyselne rady nepocuvaj ked bol decko
@nataly420 akoze zo zvedavosti ju zbil a potom zneuzival, hej?? Presne kvoli takym ako si ty sa obete nasilia boja ozvat vcas, mlcia, dusia to v sebe a po xy rokoch ich to aj tak dobehne a nasilnik si zije spokojny zivot…
Schovavat nasilie za detsku zvedavost to uz je fakt na hlavu…
@pralinka25 trochu si sa pomýlila -myslela tým takýchto sexuálnyc agresorov, že sa poznajú, nie že ako študent psychológie sa pozná so všetkými psychoĺogmi a ti si to medzi sebou povedia. musia zachovávať mlčanlivosť, to je gro ich profesie.
Vyliec svoju dušu...❤️navštív odborníčku, tá ťa bude sprevádzať a rozhodne ti pomôže..trpela si už dosť...( Ak treba, pretni vzťah aj s matkou...nikdy by som to nenapísala, ale ak je pravdou, že o tom vedela a tíško sa prizerala...tak nema to právo byť tvojou matkou ...Podľa síl...ak to potom zvladnes, povedz to bratovi do tváre, čo ti spôsobil..ideálne pred jeho ženou...už keď si otvorila pandorinu skrinku, nenechaj ju zapadnúť prachom...konaj.
pri čítaní mi stiahlo hrdlo zaslzili oči. Si veľmi statočná, že si sem napísala, a snažíš sa riešiť svoje traumy. odborne ti neviem poradiť, ale dostala som na polícii zoznam , kde sa môžu obrátiť obete trestných činov. rôzne centrá, azyly, právnici, kde pomôžu a nasmeruju. ak chceš, napíš kraj a posuniem sem kontakty.
veľmi ti držím palce
@cacianka nie, myslela som psychologov. On pôsobí ako lifecoach, terapeut. Kontakty má a keď nie, tak sa veľmi sofistikovanym spôsobom vtlaci do zadku. Paradox, že?
Reagovať na komentáre budem priebežne, nejde mi všetko naraz.
udaj ho,kolko mal brat rokov vtedy?Vies nemecky alebo anglicky?Na yotube vyhladsj pribehy,podobne tebe.Mozno ti pomozu ,urcite terapia,ta tym detom pomohla.Presne ako pises,zabudli a spomenuli si az castokrat v dospelosti:(Oxh je mi to luto,skus psychologa cez zdrav poistovnu,nikto ti musi pomoct ak nie tak brat nech ti plti terapeuta inak to povies jeho manzelke a znemoznia ho sviniara.
Proste atakuj brata nech ti zaplati,ked ti znicil zivot mozes vyhrazat ze povies dcery co za otca ma ,manzelke.Nech plati on za to co ti spravil.Bola si dieta a bezbranna a nik ti neveril,terz si ale dospela a mozes onecne zabojovat a moznosba ri aj ulavi.Proste taki ako on nemaju co hladat na slobode,vela deti takto je zneuzivanych konecne treba sa venovat aj tejto oblasti.
@januelik ako mozes napisat ze jej psycholog nepomoze. to nemyslis vazne. dobry psycholog jej urcite pomoze najst mechanizmy na vysporiadanie sa s traumou. na toto sam clovek nestaci nech by bol aj samotnym psychlogom. potrebuje sprevadzajucu nezainteresovanu osobu.
v prvom rade sa musis sustredit na seba, vyliecit svoju dusu.
bojovat, udavat, celit agresorovi, hovorit manzelke komukolvek mozes az potom. zraneny bojovnik nemoze bojovat. potrebujes sa uzdravit pre seba, svoj zivot a v neposlednom rade aj kvoli svojim detom a manzelovi. ak potom budes chciet, ak to tebe pomoze potom mozes prikrocit k dalsim krokom. ale v prvom rade musis hladiet na seba. na to male dievcatko v tebe. to je najdolezitejsie. nie konfrontovat. aspon zatial nie.
Co sa tyja tvojej mamy,tazko povedat ci presne tusika co robi,minimalne musela vediet ze ta mlati,to jej nevadilo ze ta bije?Alebo to nebolo vidno?Nebolo pocut ze sa bijete?Kolko mal brat o kolko bol starsi?
@pralinka25 ano, studuje. Manžel ma podporí, nech sa rozhodnem akokoľvek. Kočky dali pár tipov, určite to popozeram a uvidím, čo ma osloví.
@ada_alica ďakujem, pozriem ju. Veru stálo a to píšem anonymne. V kľude nie som, nemám to doriešené, v sebe. Možno sa to zdá, len som to nechcela písať chaoticky a moc emotívne. Raz za čas sa to vynorí, chápem súvislosti, pravda chce konečne uzrieť svetlo sveta.
@januelik stačí, že sa s tým vysporiadam. Z hlavy to vypustiť.. snažím sa o to, len v istých momentoch sa to pripomenie.
skus verim ze najdes niekoho kto ti pomoze. najhorsia je ta bezmocnost ktoru ludia ktori prezili nieco podobne citia. pretoze obetou nie si len raz. nie len od agresora ale aj od vsetkych co ti neveria alebo zatvaraju oci. a to boli rovnako ako utok od povodneho zla.
@nataly420 bol si plne vedomý, čo robí, nevidel dôsledky. Nie,neospravedlňujem ho. Bol vtedy siedmak, vtedy sa v škole preberá ľudské telo. Zevraj "to" jeho spolužiak skúša na sestre a nie je na tom nič čudné. S prepáčením, ale zo zvedavosti si ho mohol honiť, prípadne smírovať spolužiačky na toalete.
prosim, udaj ho..neviem ci ma deti, no co ak to bude robit aj dcere? kasli na ostatnych,ano aj matku,ak to tusila a nic nerobila, nezasluzi si mat dceru..snad psycholog by pomohol