Zmizol mi pocit šťastia

mame to viaceri. nie si v tom sama. je tazka doba, vztahy ludi su narusene, nikto nema uz nikde ziadne istoty.

Možno si vyhorená, ale ťažko niekomu radiť v tomto. Ja by som skúsila psychológa. Možno ešte predtým prečítať nejakú motivačnú knihu napr. Šlabikár šťastia. Alebo skus pozrieť YT Martin Lajprik, ma dobre videa.

A ako/kedy to začalo?

Prežívam podobné obdobie, tento rok bol taký zvláštny, teraz mám zase viac práce a stresu, nejaká neistota a jednoducho tiež nedokážem byť úplne šťastná a v pohode. Skúšala som aj psychologičku, ale mne to nesadlo, povedala mi, že sú to normálne pocity a že to zvládam v pohode. Tak neviem, zvládať to zvládam, ale že by mi bolo pri tom nejak strašne dobre...nedá sa povedať. Ale k psychológovi sa už nechystám, viem, že si musím pomôcť sama, tak čítam, robím veci pre svoj život a dobro, prosto snažím sa. Skús si dopriať viac času pre seba.

Skús si pozrieť nejaký romantický film na Tv Doma. Možno ten pocit príde. Alebo niečo si prečítaj. Musíš hľadať čo by ťa rozveselilo.

Ja som na tom podobne, akurát na tých vtipoch sa ešte viem zasmiať. Ale tiež mám pocit, že sa nedokážem tešiť tak ako v minulosti. Tento rok sa neviem nastaviť ani na to, že sú Vianoce. Akoby bol bežný deň, len sme doma. Dnes máme stretnutie s rodinou, na ktoré som sa vždy tešila, a ani tam sa mi nechce. Mala som celú jeseň až po Vianoce zdravotné problémy, tak neviem či je to tým. Aj atmosféra v spoločnosti je taká divná. Dúfam, že má to prejde.

mam rovnake obdobie trvajuce asi pol roka. neviem ci to covid...ale asi to nastartovalo. tolko negativne energie co bolo vo vzduchu, to este za celu existenciu ludstva nebolo a my nie sme na to stavani. nie sme asociali a ked sa tvarime, ze full home office, full home scholing je ok....tak to v podprahovom vnimani ok nie je. vsetci sa bali vsetkych, to je sialenstvo. som volala so sesterkou v DE a maju covid...tak polovica rodiny slavila Vianoce v 1 byte, a druha v 2. byte...SIALENSTVO, ludom hrabe a aj v rodinach co citit.
Moj muz sa ma spytal pred x mesiacmi, ci nemam pocit, ze nezijeme ale prezivame..vyzstihol to spravne. A pred par tyzdnami mi daroval rozchod /ale to je o niecom inom/, len chcem povedat, ze my ludia tolko negativizmu nie sme schopni zvladnut. Ak chceme prezit, musime drzat spolu.

Ako to zvladnut? ja mam deti, takze si fyziciky viac objimam deti...xerotonin. pred par dnami , som isla sama na koncert, lebo milujem hudbu. od januara som si naordinovala latino kurz. proste nieco co mas len ty a nikto iny proste len ty rada. Skus sa zamysliet, lebo budes chradnut a to je cesta do tmy. Bez radosti a vnutornej ako takej pohody sa neda zit....len prezivat a to nie je zivotny ciel.

@jujala lenze mam pocit ze prave ten negativizmus ludi od seba dava a nie ze ich zlepuje. prave v tejto tazkej dobe vychadzaju na povrch charaktery ludi. a suhlasim viac sa zamerat na seba a na svoje sny. je super mat male deti ktore este ziju tou nefalsovanou a uprimnou hrou.

Cas pre seba so sebou. Ci psycho kazdy tyzden. Ci raz za mesiac na vikend prec alebo aspon na tolko,kolko sa da.. Ja som prave sama na byte. Nadherny pocit. Ziadne potreby deti. Hluk. Pocit,ze treba upratat a varit a nieco vobec robit.. Si kreslim,spievam,pozeram a pocuvam,co chcem,ked chcem kontakt so svetom,zavolam/napisem.. Napisala som si zoznam,co potrebujem a chcem a mozem spravit,aby mi bolo prijemne a od zajtra sa dam do boja o5.

@sima338 dobrý psychológ vie pomôcť aj v tomto. Píšem z vlastnej skúsenosti. Jednu dobu som chodila k psychologičke a mne veľmi pomohla. Robila som aj také cvičenia, ktoré sú na to, aby človek hľadel na svet optimisticky. Vraj keď to robí každý deň, pohľad na svet sa mení. Písala som si každý večer čo má v ten deň potešilo, kto ma v ten deň potešil a čo som ja spravila pre druhého človeka. Aj drobnosti. Ked to clovek hodi na papier, lepsie si to uvedomi. Ja som mala úzkostné stavy a ona ma z toho dostala aj bez liekov.

.....a poznanie resp. sklamanie aki vlastne sme ako homo sapiens k sebe, k rodine, ku kamaratom...nas zraza k zemi a nechceme uverit. Zatial mam take deti, co dakujem Bohu, tak ich normalne energeticky vyciciavam...a nastastie sa im to zatial paci.

@bublinka1426 ....a poznanie resp. sklamanie aki vlastne sme ako homo sapiens k sebe, k rodine, ku kamaratom...nas zraza k zemi a nechceme uverit. Zatial mam take deti, co dakujem Bohu, tak ich normalne energeticky vyciciavam...a nastastie sa im to zatial paci.

dávam len jednu z možností:
https://www.interez.sk/blog/anhedonia/
svojho času to bol jeden z príbehov dr.Housa.
verím, že sa od toho, nech sa to volá akokoľvek, dá odpomôcť, vlastným *pričinením*, ale ak vlastné sily nestačia, sú aj iné cesty.

@matabb73 určite ano, keď ti sadne je to ideál. Ja nie som proti psychológovi, to absolútne, len mne to nesadlo

Vies co, nemyslim si, ze toto je na psychologa. Je strasna doba a tento pocit ma okolo mna tolko ludi, ze sa to neda ani zratat. A urcite niesu vsetci adepti na psychologa, ci psychiatra.
Ja to nesilim. Ked mam take pocity, prijimam ich, nesnazim sa ich menit, lebo je niekde uzus, ze by som mala byt stastna. Ono to osciluje a meni sa. Raz lepsie, raz horsie. Obcas sa clovek musi doslova vyplakat, ze kde su tie bezstarostne casy, ked som nemusela nic a mohla vsetko…
Neries zle nalady, ako prisli, tak odidu. Vela robi nedostatok slnka. My tu na Slovensku ho mame ozaj malo. Keby sme boli ako v Kalifornii, to by bolo ovela viac stastejsich ludi.

Ja mam toto od 15tich🤩, ako skoncilo detstvo, skoncili euforicke pocity stastia. Ale mne to vobec neprekaza. Treba sa trochu pozriet do seba, a zit v sulade so svojim ja a pocuvat intuiciu a nic nesilit.

@jujala presne.

Ja osobne som zatiaľ takýto pocit nezažila.Možno by nebolo zlé sadnúť si a zamyslieť sa,čo všetko v živote máš a za čo všetko môžeš byť vďačná.Veľa vecí totiž berieme ako samozrejmosť,napr. to,že máme strechu nad hlavou,teplú posteľ do ktorej si môžeme každý večer ľahnúť,plnú chladničku,dve zdravé nohy,dve zdravé oči a pod.....tisíc ďalších vecí by sa dalo vymenovať.Ďalej sa zamysli,aké sú tvoje ciele?Kam v živote smeruješ,čo chceš dosiahnuť?Možno to sama nevieš a preto cítiš v sebe prázdno.
Ja sa úplne stotožňujem s myšlienkou sv. Augustína:
"Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe Pane!"
Ak som prežívala akékoľvek ťažké obdobie,alebo cítila strach,či nepokoj,vždy mi pomohla/pomôže modlitba.Zastaviť sa,byť len tak chvíľu v tichu,vzdávať vďačnosť za všetko čo máme,to je niečo,na čo si veľa ľudí dnes nevie/nechce nájsť čas,ale pri tom nás to nič nestojí.Skús to,každý deň si na to vyhraď čas a možno budeš sama prekvapená 😉

@calmmeadow tie otázky čo píšeš ma vždy fascinujú. Že "Aké sú tvoje ciele? Kam v živote smeruješ, čo chceš dosiahnuť?".
Vždy ma napadne, že aká odpoveď sa na niečo takéto očakáva? Že či je postačujúce len: "Chcem nakŕmiť hladné deti v Sudáne, vynájsť liek na rakovinu a pod.?"Lebo ja keď sa nad tým tak zamyslím tak moje ciele na najbližších x rokov je, aby mali moje deti čo jesť, kde bývať, aby sme posadili pár stromov a udržali ich pri živote a smerujem podľa mňa tam kam všetci - nakoniec do hrobu. Ale teda príde mi to veľmi neušlachtilá odpoveď na takú otázku 🤔

@kakawah Presne na Martina Lajpríka som myslela aj ja, že to poradím.
Pozri si jeho videá. Za pokus to stojí. Mne to veľmi pomohlo. U mňa aspoň pobyt v prírode je obrovským šťastím nech sa cítim akokoľvek zle, príroda mi veľmi pomáha. Keď to u Teba nepomáha, Martin Lajprík má aj skvelé cvičenia, kurzy, pozri na YouTube. A mne osobne sa ešte páči kniha: Moc nášho podvedomia.

@anetka34 no asi to malo byť nasmerované autorke, ja zatiaľ take pocity nemam, ale počúvam M. L, tiež relaxujem, celkovo mne pomáha hudba, sviečky voňavé, chôdza. Tiež si ísť kúpiť niečo, čo poteší, zájsť si na kavičku, len tak sama,

@jujala krásne napísané, presne .... bez radosti je to len prežívanie......tiež sa cítim zle , už pár týždňov, ale verím že začnem znovu opäť žiť 🙂 a nie len prežívať........

@scila Mám pocit,že nad tým trochu zle premýšľaš,lebo nejde o to,či odpovedáš,tak ako sa očakáva alebo či je tvoja odpoveď postačujúca.Ide najmä o to,neblúdiť bezcielne životom a nepremrhať ho.Nemusí ísť o žiadne heroické ciele (ako píšeš ty: nakŕmiť deti v Sudáne,vynájsť liek na rakovinu).Treba začať tam kde sa práve som, v akej životnej situácii/fáze sa nachádzam,čiže ak mám deti,tak mojim cieľom je venovať im svoj čas,vychovávať ich,pomôcť im rozvíjať sa.Ak mám manžela,tak mojim cieľom môže byť,urobiť mu radosť každý deň nejakou maličkosťou,prekvapiť ho niečím.Ak mám rodičov/starých rodičov,tak mojím cieľom môže byť,pomôcť im s nákupom,domácimi prácami a pod.A ďalej ide samozrejme aj o tvoju vlastnú osobu.Mojim cieľom môže byť napríklad naučiť sa cudzí jazyk a naplánovať si,že každý deň tomu budem venovať napr.15 min/30 min.svojho času,alebo si urobím nejaký kurz/budem sa vzdelávať v nejakej oblasti a nájdem si novú prácu/posuniem sa vyššie kariérne alebo že budem každý deň cvičiť/čítať Sv.Písmo atď.Je toľko možností....Áno,nakoniec všetci smerujeme do hrobu 🙂 ale kým niekto to berie ako konečnú,ja to beriem ako začiatok večnosti a mojim najväčším cieľom je tráviť ju s Bohom,takže aj na toto sa dá pozerať pesimisticky alebo s nádejou.

@kakawah áno autorke. A Teba som označila, že s Tebou súhlasím. A nepodarilo sa mi označiť aj autorku.

Uvedomte si, čím sme si ako spoločnosť za posledné tri roky prešli. A nielen to. Už pred kovidom žili ľudia v takom strese, aký sa dá prirovnať k obdobiu vojny. Pozrite sa kto nám vládne, kto alebo čo vychováva mladú generáciu, kto si nás berie ako rukejomníkov hneď keď sa mu to hodí...Za pár rokov budeme na dnešok pozerať ako na obdobie najväčšieho teroru a hororu. Kto by sa v tom cítil dobre? Vedľa nás zúri vojna, tak ako môže byť niekto ozaj šťastný? Netočím reklamy, takže ani ja nie som. A vždy si pomyslím na jeden rozhovor s Matkou Terzou. Aká to bola svätá žena a sama priznala, že boli dlhé obdobia kedy nepociťovala vo svojom živote prítomnosť Boha.
Není nutno aby bylo přímo veselo, hlavně nesmí býti smutno, natož aby se brečelo.

Ďakujem vám za všetky rady, kedy to začalo, keď si spätne uvedomím, tak to začalo érou covidovou. Zákazy, obmedzovanie, strach a vlastne strata kontaktov ľudí s ktorými som trávila fakt že veľa času. Každý sa každého stránil. V podstate si každý uvedomil, že nieje potreba byť spolu ale stačí si zavolať. Možno to je len môj pohľad a možno to tak ani není. Držia ma nad vodou aspoň deti, lebo kvôli ním musím fungovať, ale vnútorne som prázdna. Vyskúšala som rôzne meditácie, príroda, máme doma zverimex, čiže aj to ma zamestnáva, len stále to je pocit poviností. Zamestnávam si aj hlavu keďže som sa začala učiť dva jazyky, ale stále je tam prázdno. Ja toto nechápem. Už aj decká mi povedali, že som sa zmenila. Skúsim ešte doplnenie serotonínu

@tenty Tak nie som sama, už sa len nejak dobre naladiť a snáď prídu aj lepšie dni. Treba v to veriť…