Zmierenie sa s tým, čo mi život dáva
Zdravím, potrebujem sa vyrozprávať a priblížiť trochu môj ,,život,,
Od malého dieťaťa sa na mňa nabaluju traumy, ktoré neviem spracovať, môj otec je aj bol alkoholik, mamu som ľúbila, s bratom som nikdy nemala pevný vzťah, teda k bratovi a otcovi som už ako malé dieťa necítila taký rodinný hlbší cit. Moja mama sa potom dala dokopy s mužom, ktorého som ja teda už ako decko vnímala, tak, že by som chcela aby bol môj ocino. Neviem presný dôvod no brat ostal žiť s otcom a ja som ostala s mamou a jej priateľom a konečne žila príjemný usporiadaný život, maminho priateľa Huga som brala a vážila si ako vlastného otca, Hugo bol proste plný života, zábavy ale aj zodpovednosti, učil sa so mnou, objal ma len tak, za zásluhu mi kúpil čo som potrebovala, chodili sme na výlety, pocítila som vtedy, že takto ma fungovať rodina. Nemala som pocit, že by robil rozdiel medzi mnou a vlastnými deťmi. Moja mama bola pre mňa super mali sme pekný vzťah, boli sme aj ako kamošky. S otcom a bratom som nemala až tak aktívny kontakt, beriem to aj tak, že otec sa necítil ako otec a ani sa nestaral a nezaujímal o mňa ale dá sa povedať, že ani o brata. Brat bol už ako teenager problémový, začal piť, chronicky klamár je odkedy si pamätám, urobil si deti o ktoré sa vôbec nezaujíma, roky vyzobraval peniaze od rodiny a držal dokiaľ nedostal, nikdy nebol schopný starať sa ani len sám o seba ani len pracovať. Prišiel zlomový bod môjho života kedy sa mi dá sa povedať začala strácať pozitívna energia do života, Hugo tragicky zomrel a začali sa nabalovat na mňa len negatívne emócie
V prvom rade si veľmi rozumná, veľmi krásne si to rozpísala, zanalyzovala, palec hore. Dokážeš zmeniť prácu ak chceš, problémy s partnerom-či zapracovať na vzťahu, vyjasniť si veci alebo sa aj rozísť. Mama a brat to je ťažké, to nezmeníš a je prirodzené, že ťa to trápi. Možno by pomohol aj terapeut, že sa mu vyrozprávaš, naučíš sa nejaké techniky aby ťa toto tak nezahlcovalo a neovplyvňovalo to celý tvoj život.
koľko máš rokov?
Skus sa na to pozriet tak, ze toto je len obdobie zivota, ktore ako vsetko prejde, dobre zle vsetko prejde, moj bratranec bol rovnako ako tvoj brat alkoholik so vsetkymi nasledkami, az to jeho telo nezvladlo, odisiel este pred 50-kou…mas sa komu vyrozpravat? Vnimam ta ako velmi citlivu a empaticku osobku, mozno by bolo dobre, keby si sa mohla niekomu s tymto vsetkym zverit a trosku sa uvolnit, neniest tuto vsetku tarchu sama
@dari226 závislá. prepáč, ale musela som...
@nikolmenova teoreticky, tvoj brat ťa zaujímať nemusí, keďže nejaké citové väzby si voči nemu nemala ani pred x rokmi, keď tvoja mama opustila tvojho otca - alkoholika. čo chápem, je, že máš zrejme starosť o mamu. žena zúfalá, ktorej umrela spriaznená duša, prepadla alkoholu. bez ohľadu na dieťa (teba), bez ohľadu na život (ktorý jej dali rodičia), bez ohľadu na všetko. akoby jediným svetlom a zmyslom života bol práve a len jej partner. nik a nič iné. je to smutné. rozprávala si sa s ňou o tom? absolútne odmieta protialkoholické liečenie? jednoducho máš pocit, že tam už niet pomoci?
@nikolmenova No ja to poznam cez muza, ten nema ziadneho surodenca a po smrti mamy mu ostal len otec - tazky alkoholik. Videla som v priamom prenose, co zivot s alkoholikom dokaze s clovekom spravit, ako velmi ho vie psychicky podlomit. Muzovi pomohlo, ked sa odstahoval, co uz u teba prebehlo, no neskor vyhladal aj psychologicku a niekolko rokov k nej chodil. Tiez byval z toho paralyzovany, no postupne s pomocou psychologicky a mna a aj vlastnymi silami dokazal zmenit aspon toto. Stresoval z toho stale, ale uz dokazal nebyt ochromeny a fungovat. Takze ja odporucam urcite psychologa.
Dobry napad by mozno bola aj podporna skupina pre pribuznych alkoholikov, napr. tato
https://alanon.sk/
Za mna naozaj pomaha rozpravat o tom, dostat zo seba von vsetky mozne emocie ohladom toho, snazit sa tomu porozumiet, indentifikovat, co vsetko ten alkoholizmus ovplyvnuje a este dolezitejsie - na co vplyv nema, kde je pred nim utocisko. Potom sa da vymyslat, ako ten vplyv co najviac obmedzit.
@nikolmenova chápem, že ťa to ovplyvňuje. ak som pochopila správne, ovplyvňuje to aj tvoj súčasný vzťah... je najvyšší čas zamyslieť sa nad tým, či tvoj súčasný vzťah ovplyvňujú len zlé skúsenosti alebo zážitky či prežívania s prvotnou rodinou alebo vidíš v tomto vzťahu aj nejakú miernu kópiu správania sa tvojej matky či brata alebo otca.... ak ide len o to, že to zlyháva pre tvoju starosť o prvotnú rodinu, odporúčam odtrhnúť sa od prvotnej rodiny, navštíviť kvalitného psychológa a za jeho pomoci, ako aj pomoci partnera žiť normálny život. ty nemôžeš za to, ako sa chová tvoja rodina. viem, že to bolí, ale nemôžeš za to. ty si sa na svet nepýtala a už keď si tu bola, mali ti poskytnúť lásku a starostlivosť. na to sa niektorí vybodli ihneď, niektorí po nejakom duševnom zlyhaní. teraz je na tebe, aby si svoj život žila tak, ako by si bola chcela žiť od dieťaťa. s láskou, pochopením, komunikáciou. tvojou nádejou je možno tvoj partner. ak je problém aj tam (že "cítiš" nejakú kópiu, ako som spomínala), tak je tvojou nádejou budúcnosť. odísť ďaleko, zamestnať sa v cudzom meste (alebo cudzine), stretávať sa s ľuďmi, komunikovať....časom nájdeš pokoj aj lásku. určite nezotrvávaj v tomto bludnom kruhu, lebo časom to môže pohltiť aj teba.
@nikolmenova Presne tak a ono to naozaj ide. Moj muz ozaj kedysi ked len videl otca na mol, tak ostal paralyzovany, aj 2-3 dni niekedy len tak chodil po internete, nic nerobil, na nic sa nevedel sustredit, bol depresivny. Neskor uz zvladal aj situacie, ked bolo treba volat zachranku, ked bol otec v deliriu a podobne. Bol z toho nervozny, potreboval sa vzdy aj vyrozpravat, vela sme to riesili, ale dokazal popri tom aj fungovat a robit ine veci, dokazal sa aj zasmiat, ked bolo.nieco zabavne.
@nikolmenova Ano to mal takto aj manzel. Tam je naozaj dolezite prijat to ako sucast svojho zivota, ale zaroven vstat a ist robit nieco produktivne alebo prijemne, hoci aj z nohy na nohu, mozno aj nasilu, ale ist. Proste budovat si aj ine casti zivota, aby v nom nezostalo len to zle.
Aj svokor maval tie epilepticke zachvaty, bolo to hrozne. Vkuse mal aj nejake zranenia, v jeho dome bola bezna krv, vykaly, no strasne. Manzel bol nakoniec aj svedkom urazu, po ktorom zomrel, to ho samozrejme prenasledovalo, ale dokazal zvladnut aj to. Urobil fakt velky pokrok, odkedy som ho spoznala, tak verim, ze aj tebe sa podari.
@nikolmenova úprimne? Neries ich, keď odmietajú pomoc. Ty nie si zodpovedna za ich šťastie, ich životy. Ja som si prešla ťažkými tragédiami v živote, mne veľmi pomáha Boh.
na tvojom mieste sa odstahujem do ineho štatu, modlim sa za nich a potom s malou dušičkou sa vratim o rok a uvidím..ked tvoju pomoc odmietaju, nemaš ako ich zachrániť, taka je pravda veľmi trpka..ešte keby boli náchylní k zmene, budiž, budeš im poblizku nápomocna, ale takto, že na koniec ty stratiš pracu a budeš bezdomovkyňa, aby si s nim sucitila? musiš sa trochu vzchopit a myslieť aj na seba, tato tvoja sucitnost je až sebazničujúca..vieš, ako sa hovorí, ked je jeden článok slabý, druhy musi byt silny za dvoch..a ty ideš opačným smerom, slabneš spolu s nimi a potom kto bude zachranovať? ty si posledna z rodiny, tak sa vzchop a niečo vymysli
Podľa písma si mladá šikovná žena. Neviem ci máš priateľa no skus sa zamerať týmto smerom. Od otočíma si dostala darom ako ma rodina fungovať, ako sa majú k sebe členovia rodiny správať. Skus mu ako vďaku dať to že sa budeš uberať týmto smerom. Rodičov ani rodinu si nevyberáme no to ako budeme žiť a čo po nás ostane je na nás. Nedovol aby úzkosť a dáka depka, že nemôžeš im pomôcť zničila aj teba. Kto nechce pomoc tomu sa pomoc ani nedostane. Máš najkrajšie roky, si mladá plná elánu. Dívaj sa dopredu nie do zadu😉. Držím palce
Je mi ľúto teba aj tvojej maminky. Neviem si predstaviť, že by som prišla o niekoho koho milujem 😭😭tvoja mamina Huga asi veľmi ľúbila 😔. Neviem ako by si jej mohla pomôcť ale viem, ze si silná a aj to, že jej zavoláš jej pomôže trošičku, že nie je na svete sama. Držím ti palce z celého srdca💗a drž sa nad vodou a ži svoj život tak ako si ho žila keď žil Hugo.
@nikolmenova veľmi ťažko sa mi to čítalo, ale dočítala som to. Keď sa tak zamyslím, tak ti ten z hora dal do života nového ocka Huga, ktorý ti ukázal smer, cestu a rodinu ako má vyzerať. Vezmi si z neho príklad, začni žiť podľa seba, mamke pomôž ako sa len dá a s otcovým a bratovym životom sa musíš zmieriť, tam už nič nevymyslis. Si mladučká a šikovná, rozumná a milá. Určite dobrý psychológ ti aspoň poradí, ako to brať tak troška inak, aby ta to nezmahalo a neuberalo ti energiu. A tvoj priateľ by ti mal byť veľkou oporou, no mám pocit, že to nejako nerobí. Nájdi si prácu čo ťa bude baviť, kamošky v práci, čo občas zájdete vonku len tak posedieť a pokecať, zasmiať sa, pobehat obchody, niečo pekné si kúpiť, urobiť si radosť. Život je aj o maličkostiach, tie nám môžu robiť radosť aj každý deň. Tak nech sa ti darí, držím ti palceky dievčatko zlaté. Drž sa 😉
Neviem ti pomoct alkohol je tazka zbran. Zomrel mi kvoli tomu bratranec, tazky alkoholik az ho to sem aj priviedlo a vlastne a ujo, ktory sa udusil zvrtakmi v totalnej opitosti. Vsetkym sme chceli pomoct no oni nechceli. Liecenie nepomohlo.
Ako pisu baby, podka pisania, si mila velmi ibteligentna osoba, tak rada by som ta mala za priatelku a asp ta vypocula.je mi to luto.hlavne tej mamicky.
@nikolmenova ahoj,
Keď ten život je naozaj raz taký... že vinou iných trpíš ty ,pretože si uprostred toho vsetkeho..
Nie je nič zlé na tom že túžiš po zdravej rodine, že cítiš smäd po harmonickom rodinnom vzťahu. Ťažko sa dávajú rady a vôbec tu o to ani nejde...
Je dobré že to vieš napísať, dostať zo seba emócie, pretože ono to v človeku je, napriek tomu že sa chce odosobniť a predsa len máš i svoje starosti, pride ti lúto tej situacie, ktorá je naozaj zložitá. Ale, chcelo by to zapracovať na možnosti , ktoré sú ešte otvorené, ak sú...
Máš aspoň niekoho skím si vieš zavolať? Niekoho, kto ta vie podporiť mimo rodiny? Len tak sa porozpravať?
