Ahojte,
Mozno banalna tema.....ale kedze som vyrastala v rodine, kde otec bol jedna jednotka a my s mamou druha jednotka, a nikdy som nevidela ze by sa ti dvaja objali,tiez sme sa doma nikdy nebavili o citoch medzi mamou a ocom...otec mne ziadne city neprejavoval, vlastne ani mama ma neobjimala,otec sa vobec nestaral ze co robim, nic o mne nevedel......tak neviem...ako to ma byt......
Ide mi o to, aby som si precitala naozry ostatnych a skusenosti ostatnych na tuto temu.......proste na zaciatku vztahu je iskrenie, velikanska zalubenost, vynasate toho druheho na piedestal a urobili by ste pre toho druheho vsetko.......po case, ako sa tak spoznavate, par rokov zijete spolu...toto opada ...... stretli sme sa pred cca 5 rokmi,na zaciatku sme boli velmi zalubeni,vraveli sme ze sme si sadli ako zadok na serbel.......po case prichadzali nedorozumenia, hadky ako v kazdom vztahu...ked hadky neboli, bolo super.......no a prislo dieta....nasa dcera .......a moj muz je skvely otec...fakt ukazkovy...ja som takeho nemala, ani on takeho nemal.....ale problem je v tom, ze po tych rokoch, po tych hadkach a po tom vsetkom,co sme si v nich povedali, po tom, co sme sa spoznali celkom dobre, ved spolu zijeme......a po tom, ako sa narodila nasa dcera a lasku venujeme jej.....ja si myslim,ze uz k nemu necitim to, co by som mala, necitim tu lasku ako na zaciatku.......ani zdaleka.........ano,mam ho rada, ale proste nie je to taka laska ze mu viem hovorit 'lubim ta' , ako mi on hovori.....proste ja ked to poviem tak citim, ze to pravda nie je......zaujem o sex s nim uz velmi nemam, proste on je dobry clovek, ale nie.....nestara sa o seba, velmi vela a tvrdo pracuje a tak na to nema cas.....dalsia vec je,ze asi pred 2 rokmi sme sa chceli vziat,ale v podstate sme sa nedohodli ani na svadbe.....okrem toho,jeho matka si myslela, ze prenho nie som dost dobra....a teraz si myslim, ze uz ked mame dieta, tak si ho uz nechcem vobec vziat.....pretoze manzelstvo pre mna nemalo nikdy vyznam, a teraz uz vobec nie,lebo prichadzam na to, ze je zbytocne.......vo vseobecnosti, nie manzelstvo s nim.....
Chcem s nim mat este jedno dietatko, lebo ho mam velmi rada, ale niekedy mam pocit,ze ide skor o take dobre priatelstvo,nie o lasku ako taku...neviem......zmenilo sa nieco u vas tiez? alebo iba ja som vadna?...mam 33 rokov, len pre uplnost.....
Dakujem za odpovede.....
ani u nas v rodine sa city neprejavovali... otec presadzoval vojensku vychovu a mama bola alkoholicka. som s manzelom 4 roky, a nase city su stale rovnake... niekedy mam pocit ze rokmi sa to este lepsi. viac sa pozname, vieme kedy kto co povie, ked sme spolu nonstop nenudime sa... samozrejme ze sem tam su hadky a nedorozumenie.. bez toho zdravy vztah nemoze fungovat... no vzdy sa udobrime.. a sex? tuzim po nom viac ako na zaciatku. a myslim ze je to obojstranne. teda u nas vasen nepominula...
mozno vam zo vztahu len vasen vyprchala... ved pises ze ho mas velmi rada... ono po par rokoch sa to moze stratit.. dokonca myslim si ze niekedy len na dobu urcitu.. a potom sa vasen znova moze objavit... (my sme mali tiez take chvilkove bezvasnove obdobie) a dobre prietelstvo??? ked je zan s muzom dlhsie nie je to len o mileneckom vztahu, alebo o tom ze muz je otec dietata... partner by mal byt aj zaroven dobrym priatelom.. podla mna teda
@usiko Ahoj, my jsme spolu s manželem 10let dohromady, chodíme spolu od 17 let, jsme svoji první partneři. Známe se odmalička a naše láska se zrodila z kamarádství. Ani nevíš, jak nostalgicky vzpomínám na doby té zamilovanosti, toho jiskření, té vášně, kdy jsme se milovali kdekoliv a kdykoliv. Ale každý vztah má svůj vývoj, takže toto stadium už dávno pominulo. Jasně, občas se hádáme, občas mám sto chutí sbalit se a utéct ale pak mě vztek přejde a srovnám si to v hlavě. Co je to láska? Často mi připadá, že vedle sebe žijeme spíš jako dva nejlepší kamarádi, co vychovávají společně dítě. Ale pak si uvědomím, jak mni je bez něj smutno. Jsme rodina, patříme všichni k sobě, cítím se s ním v bezpečí, bez něj nejsme kompletní. JE skvělej táta a za to si ho moc vážím. Když si představím, jak by se nám žilo bez něj, strašně mě bodá u srdce, žárlím na něj. Celej den se těším, až přijde z práce. To je pro mě láska. Jasně, když se na něj podívám, tak mě nespaluje touha skočit s ním do postele, spíš obejmout ho a držet se. Nejsem už poblázněně zamilovaná, ale ten cit k němu je hlubší a pevnější 😉 🙂
@usiko no jasné, že tie city ani zdaleka nebudú také ako v prvý rok.. len jednému nerozumiem, sex s ním ťa neláka, ale druhé dieťa chceš? ako? nechcem byť nepríjemná, len ja rada riešim veci priamo.. podla mna máš vysoké nároky na to, čo máš vlastne cítiť.. láska nie je husia koža, roztrasené kolená, srdiečka okolo hlavy.. láska je to, že chceš s ním mať dalšie dieťa, že si s ním, aj ked svokra ťa považuje za menejcennú, že on je s tebou, hoci jeho vlastná mať je proti tebe.. a možno sa ja mýlim.. ale tak je to môj názor
@usiko No.. to ti nezávidím, u mě není taková ta zamilovanost, díky které jsem si omlouvala jeho mouchy a dělala z nich přednosti, ale velmi ho miluju a moc si spolu rozumíme. Vášeň taky není taková, takže to není tak často, ale je to ok a jsem spokojená. Jinýho, než toho mýho troubelína nechci a tento názor vyplývá z toho, že jsem si ho začla víc vážit. Ony některé ženské občas potřebují zažít situaci, kdy se jejich milému něco stane a v babě se to úplně změní - to ti samozřejmě nepřeju, jen vím, že to pár lidem vztah totálně zlepšilo... Buď ráda, že máš tak hodného muže a neblbni
@usiko ahoj, z toho čo píšeš, usudzujem, že si ako dieťa nedostala ten správny rodičovský a manželský vzor, preto v manželstve význam nevidíš a je to pochopiteľné. A je to smutné, že všetky deti nemajú šancu vyrastať v zdravej rodine.
Preto možno to ani nemá zmysel siliť, aby ste šli do manželstva a už vôbec nie preto, že máte dieťa.
To že sa city a vášeň mení je tiež pochopiteľné a normálne. Máš ho rada a to je podstatné. My sme s manželom štyri roky a rok sme spolu chodili, vzali sme sa, ja totiž na manželstvo verím. Ale tiež sme mali aj ťažké obdobia, aj hádky, aj vášeň vymizla, ale bolo to spôsobené aj tým, čo sme prežívali a čim sme prechádzali. Teraz niekedy máme taký zhon, že sa za celý deň ani nestihneme objať a to pracujeme obaja spolu doma, ale večer keď už je kľud, viem, že je pri mne človek, ktorý má ma rád a stojí pri mne.
Musíš si uvedomiť, že si pred časom nosila v brušku bábätko, ktoré sa Ti nedávno narodilo a teraz s ním prežívaš tie najkrajšie a najdôležitejšie chvíle. Aj tvoje hormóny sú iné, podvedomie, možno obavy z budúcnosti, alebo čokoľvek iné sa Ti niekde vnútri premieta a to všetko vplýva na to, že napríklad po svojom partnerovi sexuálne netúžiš, rozmýšľaš nad tým a prehodnocuješ.
Keď ho máš rada, tak len čakaj, nie je vylúčené, že tvoje myšlienky sa zmenia, tvoje hormóny sa zmenia a Ty to budeš vnímať celé úplne inak. Môže sa stať niečo medzi vami, čo vás opäť zblíži, opäť zahoríte vášňou.
A vôbec nie si vadná, si úplne normálna, city sú nestále a tvoje rozmýšľanie úplne pochopiteľné.
@veronika.h no ano,velmi si ho vazim za to,aky je otec....a tiez ked sa pohadame, tak by som si zbalila veci a odisla, ze uz s nim nechcem byt......ale ked je dobre a je prec, tak mi chyba.....ja neviem...som niekedy zmatena..... 😒
@usiko zle sa mi to cita lebo nevies si predstavit kolko zien by dalo cely svet za to aby maly to co ty. ale zase nepozname sa a viem ze mate problemy a ze chyba iskrenie takze to neber v zlom, neodsudzujem! , ono ak mas len 5 mesacne dievcatko tak sa necuduj ked sa zrazu o tu lasku delite s tretim cloviecikom. Skor by som sa sustredila na jeho pozitiva a fakt si vazila ze mate take silne puto a rodinu. A ja budem snivat o tom ze raz sa to stane aj mne..... Vela stasticka.
@benne je to mozne.....vycita mi, ze som perfekcionalista......ale uz davno nehladam idealny vztah, keby som ho hladala,tak spolu nie sme...prave preto som zalozila tuto temu,lebo som si nie ista, ci je to v poriadku....proste neviem, co 'mam' citit.....neviem, ako to v harmonickych rodinach chodi....s tym sexom....ono to nie je take ze mi je odporny...to nie.....ale proste napisala som ze sa o seba nestara, a nie len preto, ze nema cas, on to nepovazuje za potrebne....a proste mi to casto vadi....ale to je na dlhu debatu,nechcem sa tu rozpisovat o tom, lebo by ste ma mnohe obvinili, ze som povrchna.....Ano, ostala som s nim, aj ked jeho matka si mysli, ze ho nie som hodna...on ma lubi,to viem...ale takisto viem,ze laska muza a laska zeny,m teda jej ponimanie, je ine......takze mozno kumne citi to iste ako ja k nemu,ale on to povazujeza LASKU a ja za MAM RADA......inak, aby som sa vratila s tomu sexu, tak pravda je este taka, ze tak tvrdo a dlho pracuje,ze nan ani nie je energia ani z jeho strany, takisto on berie tabletky, teda lieky, ktore chut k sexu utlmuju...../aspon podla letaku pribalovejo/ takze nas sex. zivot je z oboch stran veeelmi striedmy...
@usiko Já si vždycky položím otázku - Bylo by mi (nám) doma bez něj líp? PAk si řeknu, že ne a dál se to snažím neřešit. On má strašně moc much, ze kterých já šílím a při hádkách mi připadají, že jsou to obrovský problémy a mám fakt chuť být bez něj. Ale pak to přejde, vždycky si musím vzpomenout na ty dobrý věci, pro který ho miluju. Ono je to strašně těžký, po narození dítěte na sebe nemáme tolik času. Já jsem se smířila s tím, že teď jsme nějakou dobu v první řadě rodiče a když cítím, že se opravdu už vzdalujeme, dáme prcka k prarodičům a vyrazíme spolu sami jako zamlada 😀. Vždycky musíš věřit, že po těžkým období zase vysvitne sluníčko🙂. Už jsme spolu zažili hodně, bylo hůř a já doufám, že bude i líp 😉
@heln dakujem za pochopenie......
@nextik az som sa zacala hanbit za to, co som napisala.....ale ver mi, to nepisem preto, lebo som nespokojna, nestatsna, alebo ze ho chcem opustit......len preto, aby som si vypocula nazory inych /aj tvoj/ a aby som si uvedomila ze to,co sa deje v mojej mysli a citoch, ne normalne a proste to je normalny vyvoj......a aby som sa zbytocne netrapila.....
@veronika.h tak tak, pri hadkach mam pocit, ze tie jeho muchy su take ze uteciem......potom to prejde, ale fakt ten pocit je strasne silny ked sa niekedy hadame.....ja viem, ze bez neho by nam bolo strasne zle, a smutno....tesime sa ked pride domov......ale musim povedat,ze niekedy ani nie, lebo som niektore dni taka vycerpana /skor psychicky, nie fyzicky/ ze by som bola rada chvilu doma sama a robila co sa mi zachce 🙂 ....ale myslim,ze to je normalne....
@usiko neviem ci je niekto expert na vztahy, a ziadny vztah nieje perfektny. Urcite vasmu vztahu neprospeje keby su mu daval najavo ze ho vlastne beries ako kamarata, myslim ze to by ho velmi ranilo. Jeho maminka by urcite mala radost ze ona to vedela, a ze to vravela od zaciatku. A myslim ze keby on povedal tebe ze ta berie ako kamaratku a ze ta nemiluje ale ma len tak rad 'zo zvyku' ze teba by to tiez velmi ranilo.
Chcela by si aby sa o seba staral a travil menej casu s vami? alebo aby menej pracoval a mali ste menej penazi? asi nie. Ja uz sa o seba tiez tak nestaram aj keby som chcela ale radcej ale su to vsetko priority - najskor deti, rodina, domacnost a ja az potom. Najdolezitejsie je ze mas zdrave dievcatko - ked mna prepadnu taketo chvilky, skus si prehodnotit ze vlastne ake mas stastie, ze mas dievcatko, ze ste ako tak zdravi, mate kde byvat a co jest a mas sa na koho spolahnut o koho sa opriet a ten niekto ta miluje - a to sa v zivote nestava len tak kazdemu. 🙂
@usiko Jestli máš potřebu být někdy sama, tak buď, popros ho, ať pohlídá malou. Musíš pečovat o sebe, abys sama se sebou byla spokojená. Já vždycky, když mám sama problém, tak hledám chyby v partnerovi, jsem nespokojená, podrážděná. Ale pak se zamyslím, že příčina nění v něm, ale ve mně, že nejsem v pohodě, kvůli sobě, on s tím zase tak společnýho nemá.
@nextik mas pravdu...hadam na jednu vec...on tvrdo pracuje, a vela,ale nemame penazi,kolko by nam trebalo, takze tymto smerom radsej ani neuvazujem....vies, mozno preto mi to vadi ,lebo je od rana do vecera, niekedy aj cez vikendy v praci a peniazky chybaju....a to ja tiez chodim do prace par dni v mesiaci..... ☹
@veronika.h presne tak...az na to,ze castokrat uz nieco vypoviem a az potom myslim☹
@veronika.h krasne povedane 🙂
@usiko podla mna, to co som si vseko precitala, co si pisala, mi to pripada vobec nie ako ze by si ho nelubila, ale skor mam pocit, ze si nestastna, frustrovana, do vasho zivota pribudlo dieta, zrazu je vsetko inak, ved dieta je obrovska zmena, ubudlo sexu, malo ste spolu, svokra je proti tebe, mate malo penazi, nestara sa o seba, toto vsetko su silne dovody pre to, aby si zacala pochybovat..preto je cas aspon zmenit to, co sa da, nemyslim dieta, ani peniaze, ale skus napr. sa s nim porozpravat, opytat sa ho, preco je s tebou, ako ta lubi, atd, to robi divy, ver mi, skus mu dalej povedat, ze ta vonavka, ktoru uz tak dlho na sebe nemal, ze ta sa mu tak hodi, ze nech si ju da, alebo strih vlasov, kosela, a pod., nie vycitkami, ale lichotkami (viem o com hovorim), ale musis mu to opakovat, ako somarikovi 😀 pretoze chlapi su ine stvorenia ako my, a trosku dlhsie trva u niektorych, kym sa chytia, dalej, neries svokru, lebo to nema ZMYSEL!!! viem o com hovorim, kasli na nu, len sa na nu pekne usmej, prikyvni, a neries ju, nic s tym neurobis, len si beries zvbytocne energiu. No a co sa tyka toho sexu, skus sa s nim porozpravat, ze co by sa s tym dalo spravit, pripadne ci by nebolo dobre, keby bral ine lieky, ktore nemaju taketo vedlajsie ucinky. Proste zabojuj o to, nesmies sa len stazovat, ako je vsetko zle, musis s tym aj sama nieco urobit. On je k tebe mily, aj ti povie, ze ta lubi, zaraba penoiaze, zaujima sa o dceru, a neviem co este vsetko. Dievca, ak si ho predtym lubila, chyba je asi na tvojej strane, sorry, skus prehodnotit svoje rozmyslanie a ponimanie, zmen co sa da, pripomente si stare casy, a uvidis ako si potom budes hovorit, ze aka si bola sprosta a malicherna. Viem o com hovorim, mam 10 rocny vztah!! A lubim ho ako nikoho na svete, a zimomriavky ani roztrasene kolena nemam, ale su to ine hodnoty, ktore nas spajaju..takze vela stastia.
@usiko já teda nevím ale to co popisuješ mi přijde celkem normální, nebo teda myslím si že co zažíváš tak zažívám taky...při těch hádkách občas chci utéct..pak si zas uvědomím že je skvělý že prostě už to není jak na začátku...ale já si nedokážu představit odejít kvůli tomu že mezi náma není taková ta vášeň jak nazačátku, a ochudit děti o otce a zase jemu upřít ty děti. přijde mi to nevýslovně kruté toto udělat...a stejně si myslím že za pár let s jiným chlapem by to bylo stejné....je to dycky tak že nejdřív si před tebou prdne, pak grkne, pak přijdou hádky, nezájem...prostě už to pak je zas takové....ale nevím zas tolik partnerů jsem neměla abych mohla dobře soudit....
@usiko ahoj. ano, je to normální a dokonce je to běžné, tohle zažívá každý (skoro?) pár. strašně důležité je vědět, že to nastane, počítat s tím, nebrat to jako něco negativního, ale jako součást života.
S dítětem dostane vztah jiný rozměr, nastanou jiné starosti, ale i radosti🙂, navíc po delší době a v krizových situacích se teprve ukáže natvrdo, jak je vztah na tom. Paradoxně může taková situace, v jaké jsi, váš vztah upevnit, protože si uvědomíte, že jste spolu rádi , že se máte rádi, i když se občas přežene bouřka, Tak to prostě je, nehledej v tom problém, život se vyvíjí a není to pořád stejné....at vám to klape.
jaj holky..az mi slzy vybehli tak krasne pisete a radite..to asi tym mojim tehu som taka rozcitlivela🙂)len tolko som chcela ze veru mate pravdu ze babo,rodina uplne vsetko zmeni ....ale i ked je to negativum vo vztahu slobodnych-myslim ze ako slobodni sme mali na seba viacej casu.....ale i tak ako pozitivum je ze mame deticky z lasky ....aj u nas je to podobne co sa tyka penazi,sexu,svokrovcov..ale kde nie je????vsade su problemy a preto ich treba riesit...alebo nejake zanedbatelne preglgnut🙂..zime pre deti..tak🙂...................................ja uz si vazim aj to ked prehovorim po dlhom frflani muza aby siel aspon v nedelu ako rodinka na prechadzku🙂
@usiko ahojky, úplně Tě chápu. zažívám a zažívala jsem podobné pocity. i když, teď se to už hodně uklidnilo. my jsme asi trochu rozdíl v tom, že jsem otěhotněla krátce po tom, co jsem se poznali. po půl roce.
pro mě bylo docela dost těžké zžívání s novou situací. do té doby jsem žila, tak jak jsem chtěla, nikdo mi moc do ničeho nemluvil. najednou jsem byla vdaná, těhotná a očekávalo se ode mě, že se budu starat o domácnost, fungovat jako manželka a vše bude samozřejmost.
s manželem jsme se ze začátku hodně hádali. po porodu malého to bylo ještě těžší. hodně krát jsem chtěla na začátku odejít. prošli jsme spoustu problémy, ale zvládlo se to. máme krásného syna. milujeme ho.
chlapi bohužel přemýšlí a myslí jinak než my :(.
teď po pár letech jsme se spolu naučili opravdu hezky žít, v posteli nám to klape velmi dobře. komunikace je někdy o dost složitější, ale je to spíš o nás. já jsem hodně tvrdohlavá, vše si musím promyslet. manžel, jakožto starší (o 11 let) má ve spoustu věcech rychle jasno. takže někdy je to na ostří nože, ale nakonec se vždy domluvíme.
je to skvělý táta, milujeme naše dítě a chceme, aby se mělo dobře. prostě celkově je skvělý, i když má svoje mouchy.
možná jsem to napsala dost zmateně, ale přeskakují mi hodně myšlenky, tak se omlouvám.
můj názor je ten, že pokud je to skvělý chlap, dobrý táta a dělá vše dobře, tak jak píšeš, tak tomu zkus nechat čas. ono se to vždy časem uklidní. ty si nad tím popřemýšlíš, třeba nakonec na to budeš hledět úplně jinak, než teď.
ale třeba taky ne. s narozením dítěte se každý člověk hodně mění, mění se mu názory, myšlenky...
já jsem například tvrdila, že druhé dítě s ním nechci nikdy. taky jsem vše prodala, zbavila se všech věcí pro druhé dítě. ale teď se spoustu věcí časem změnilo a nad druhým prckem přemýšlíme..
přeji Ti hodně štěstí a lepší pozitivní pohled na Váš vztah 😉
@meleri
@berenika39
@neu.sona diky holky, moc ste ma povzbudili....aj ostatne...velmi si vazim,ze ma neodsudzujete ale beriete to tak,ako som napisala a snazite sa pomoct.....takze zaklad je brat to tak ako to je,ze je to normalne...snazit sa zmenit veci, ktore s a zmenit daju a su podstatne...a tie co sa nedaju-kaslat na nich? mysliet na to pekne a vazit si ho preto, ake pozitiva ma....
@usiko samozřejmě Ti asi nemůžeme radit takhle na dálku, když o tom pořádně vše nevíme. záleží na Tobě, jak to cítíš ty a tvůj přítel. je potřeba o tom mluvit a mluvit. my jsme Ti jenom nastínili to, jak jsme to prožívali my. každý vztah je individuální a pokud byste se dlouhou dobu trápili, tak je potom lepší si asi rozumně promluvit. ale myslím, že Vaše dcerka za to určitě stojí :o).
@usiko jojojo. na světě je tolik průserů. který se nedají vůbec řešit, který lidem kazí život, berou život....a to doslova, já si vždycky, když začnu zbytečně doma prudit a hledat nějakej problém ( a že mi to občas jde 🙄 ) řeknu, že mám být ráda za to, co mám...nikdy nic není dokonalé, ani lidi, ani okolnosti...možná to zní jako fráze, ale pokora je namístě.
A dobře jsi napsala i to s tím přehlížením věcí, které stejně nezměníš a nemají fatální význam - vyber si ze života jen to hezký🙂))).
Hodně se v partnerském životě zase změní v době, kdy dítě začne být pro tátu parťákem, kdy se s ním "dá už něco dělat", chlapi někdy až do batolete trochu tápou...tak se máš na co těšit, bude líp.
@usiko není zač! 🙂 určitě by tě nikdo nemohl odsuzovat, vždyt kdo kdy byl ve vztahu tak si tím určitě prošel!
já se přiznám že mi to snad i vyhovuje že už to není jako nazačátku, protože bych nedokázala pořád žít v nějaké šíleně spalující vášni 😅 podle mě to snad ani nejde aby člověk pořád takhle intenzivně něco pociťoval....ale někdy mi prostě chybí rande, nebo takový ten pocit neznáma když jdeš s někým poprvé na rande nebo potkáš někoho kdo se ti líbí a vlastně si uvědomíš že si s ním nemůžeš nic začít protože si vdaná máš děti atd....prostě je to někdy těžké no....🙂
Podľa mňa obdobie okolo pol roka dieťaťa je jedno z najťažších - už ním nie si natoľko !nadšená" doma v stereotype a začínaš riešiť veci ohľadom partnerstva. V spolupráci s precitlivenosťou vyplývajúcej z materskej je to vražedná kombinácia🙂 Chvíľku počkaj, nič radikálne nerieš a uvidíš, že nakoniec rovina partnerstva s bezhraničnou dôverou kombinovaná s priateľstvom je tá najkrajšia 😉 Držím palce!
ja len velmi v skratke....nic lepsie ma nemohlo stretnut ako moj manzel.To,ze su dni,ked si hore a raz dole je normalne,ale ak ziadas viac od vasho manzelstva,tak aj davaj viac vo vasom manzelstve.Bola by si prekvapena co by sem na tvojom mieste napisal tvoj manzel.
u nás je to podobné, o sexu snad ani psát nebudu, manžel taky bere prášky a na sex nemá chut v podstatě vůbec, už sem si nějak zvykla.-)) Jednou ze srandy řekl, že sex bude jen na výročí svatby a pak dodal, ale jen na to kulatý🙂)))) Taky mě štve, o vášni se mluvit nedá, ale máme se rádi, vyhovujeme si, doplňujeme se a tak. Já mám asi přehnané nároky a nejsem taky ideální, víceméně kritizuju a nechválím, a nejde mi to změnit, takže to se mnou taky nemá lehký🙂) Taky je unavený z práce, aby vydělal peníze a já pak mohla nakupovat, takže bud ho můžu mít doma a mít málo peněz a nebo ho nemít doma a mít se slušně. Nevydělává sice majlant, ale já jsem spokojená. I čas na nějaký vejlet se najde.
Usiko já ti za sebe doporučuju snažit se najít zábavu, třeba já sem s dítkem pořád někde, i když byla mimino, byla jsem pořád venku, na návštěvách a tak. Doma by mě to umlátilo. A i ted jsme pořád někde, klidně i bez tatínka, najdi si kámošku se stejně starým dítkem, chod na plavání s mimčem, nebo na nějaký cvíčo s mimčem at si máš s kým pokecat. Na mě občas padne taková depka, že sem k ničemu, že doma nejsem schopná ani uklidit a že sem unavená i z toho, že nic nedělám. I když 3 letý dítko mě moc povalovat nenechá🙂 ale pak to zase přejde a říkám si, že není důležitý mít naklizeno, napečíno a podobně, že jsou důležitejší věci. manžel naštěstí v tomhle má pochopení, za což sem mu vděčná🙂
ahoj,nečítala som všetko,je tu toho už dosť,tak sa snád nebudem opakovať.Ale....mna zarazila veta,že ked mu povieš milujem ťa,tak vieš,že to nie je pravda.To je fakt na mieste prehodnotiť váš vzťah a jeho význam.Ide o to,či si vieš predstaviť tohto muža vedľa seba aj ked budeš mať napr.70 rokov????Ja som vo vzťahu so svojím mužom 17ty rok a môžem sa priznať,že ho mám radšej ako kedykoľvek predtým a stale mi dáva dôvod aby som sa do neho zamilovavala.Držím palce,aby si sa dobre rozhodla 😉 😉
Este by som chcela dodat, ze muz je chapavy,snazivy, je dobry, nie je zakerby, neublizil by ani mne ani dcere, stara sa, je pozorny, nema problem ospravedlnitsa, ked urobi chybu a mysli si ze ju urobil...... ale ma tiez svoje muchy,ktore tu nebudem rozoberat, vyplyvaju z jeho prace a vela pochytal aj od vlastneho otca.....ale proste tieto pocity nevyplyvaju z toho,ze je zly....proste nejako same prisli......