Zlý vzťah medzi švagrinou a svokrou
Dobrý deň. Prosila by som o Váš názor, čo robiť v mojej situácii.
S manželom sme svoji rok, z toho pol roka bývame u svokrovcov (býva tu aj manželova stará mama). Sú to všetko veľmi dobrí ľudia a majú ma radi (aj ja ich). Problém je s mojou švagrinou - manželovou sestrou. Študuje na VŠ a chodí domov len na víkendy. Rozumiem si s ňou, sme si vekovo blízke, a odkedy sme spolu každý víkend, stali sa z nás dobré kamarátky.
Pred pár mesiacmi som si začala uvedomovať, že svokra ma so svojou dcérou zlý vzťah. Neprejavuje sa to otvorene (že by jej nadávala alebo po nej kričala, alebo tak), ale hocičo švagriná povie, hocičo ju napadne, je podľa svokry hlúposť a nemá zmysel sa tým vôbec zaoberať. Keby ten istý nápad dostal môj manžel, svokra by sa išla aj pretrhnúť, len aby bolo po jeho. Aby ste si to nevysvetľovali zle, svojho manžela ľúbim, a ako hovorím, mám ich všetkých rada, ale nepáči sa mi, ako očividne svokra uprednostňuje svojho syna pred dcérou.
Na túto tému sa začala so mnou zhovárať aj ich stará mama a povedala mi, že je to tak odjakživa, že vždy mama uprednostňovala jeho pred ňou. Spočiatku, keď boli deti, mu ona preto dosť závidela a snažila sa mamu všetkým potešiť, ale mamin vzťah k nej sa nezmenil. Starú mamu to veľmi trápi, aj sa so svokrou o tom veľakrát rozprávala, ale nič nepomohlo. Pokiaľ viem z rozprávania starej mamy, švagriná nič škandalózne nikdy neurobila, nebola zlé dieťa, nekradla, nepila.... ani v puberte s ňou problémy neboli. So švagrinou som sa o tom priamo nerozprávala, iba sa mi zdôverila, že ona domov na víkendy chodí hlavne kvôli starej mame.
A príčina, prečo to vôbec riešim, je tá, že keď je tu švagriná, je tu nepokoj. Ja som na medziľudské vzťahy veľmi citlivá a vadí mi to. Je mi ľúto aj švagrinej. Snažíme sa s manželom o bábätko a nedarí sa nám, myslím, že aj môj nepokoj v tom môže byť, pretože inak by sme mali byť zdravotne vporiadku.
Chcela by som vedieť váš názor, či sa do toho nemám vôbec starať, alebo mám skúsiť opratrne zistiť, čo je príčinou. Asi to nenapravím, to je mimo mňa, ale je mi švagrinej veľmi ľúto. Čo by ste robili vy? Porozprávali by ste sa o tom otvorene so švagrinou a nejako ju povzbudili? Alebo by ste to vôbec neriešili? Snažili by ste sa pomôcť? Či niečo iné by ste spravili? (Odsťahovať sa zatiaľ, najbližšie dva roky, nemôžeme.)
Ďakujem za reakcie
Asi by som sa porozpravala s manzelom, aby drzal sestre stranu, aby ju podporil ked nastane konkretna situacia.
Myslim, ze takyto dlhorocny problem medzi matkou a dcerou ty nevyriesis. Mohla by si sa tak nenapadne svokry opytat na jej dceru, z rozhovoru snad vyplynie, co ju na nej tak irituje. Lenze, co s tou informaciou (ak sa k nej dopracujes) ty mozes urobit, netusim...Sprostredkovat ju svagrinej? Nebude to pre nu este viac zranujuce? Ak by mala ona potrebu zdoverit sa ti so svojim problemom, tak by to hadam uz urobila. Ty ju mozes vypocut, byt jej oporou...ale to je asi vsetko. Matka, ktora nedokazala prijat svoje dieta take, ake je, to tazko uz v tomto stadiu urobi. Ona asi nema nahlad na vlastne spravanie a ani jej nedochadza, co cele tie roky dcere sposobovala. Moze to byt na nevedomej urovni. Musi to byt pre svagrinu velmi bolestive...Pises, ze si velmi citliva na vztahy, asi to tak bude. Nechcem zlahcovat tvoj problem, ale baby tu riesia vlastne spory so svaginou alebo svokrou (denno-denne ponizovanie, nadavky a pod.), co je ovela viac zatazujuce, ako byt vikendovym svedkom nezhod medzi svokrou a svagrinou...Skus si to tak nepripustat a sustredit sa na vlastne veci.
@tara52 pricinou takeho spravania moze byt aj to, ze jedno dieta bolo vytuzene a dlho ocakavane, a druhe nie. Ze chceli viac chlapca ako dievca. Ze podla nich je chlapec nieco viac. Ze dcera je prespanka od suseda 😎 😀
So svokrou by som to vobec neriesila, so svagrinou - podla toho, aky mas vztah. Skor na Tvojom mieste by som sa nabuduce svagrinej zastala, ak by v konverzacii opat svokra zosmiesnila svagrinin nazor.
Vzťah matky a dcéry už po rokoch nezmenis. Čo takto poskytnúť svagrine ďalšie dva dôvody na víkendové návštevy - teba ako dobru kamarátku, ktorej sa môže zveriť a tvojho muža- jej brata ? Tak aby nechodila len za starkou. Nesnaž sa ten "nevztah" veľmi vnímať, nepripúšťaj si ho- v tomto súhlasím s @adri266, nevieme čo za tým je, čo sa stalo v minulosti a vôbec za to tvoja švagrina nemusi
Niektori rodicia si to vobec neuvedomuju. Napriklad u nas to bolo tak, ze som o 7 rokov starsia od brata a nestacili mi ani dobre znamky, ani gymnazium, ani vysoka skola na to, aby som bola v ociach rodicov dobra. Moj brat mal stvorky zhora dole, ledva zmaturoval, na 18-stku dostal byt (ja som mala 25 a nic), potom auto (ja nic), vysku studoval (s otcom platenymi skuskami) 15 rokov, dnes ma hypo na mamimo meno, ja o tom akoze oficialne neviem... jednoducho vzdy bol hviezda rodiny a mohol chciet cokolvek, rodicia dopredu so vsetkym suhlasili a bolo to genialne.
Pritom nasi to vobec tak nevnimali (a viem, ze sa s nimi o tom bavilo X ludi, lebo take veci su viditelne aj zvonka), ale oni by si dali ruku odtat, ze boli vzdy spravodlivi...
Ďakujem za vaše odpovede 🙂
Rozhodla som sa teda, že sa pokúsim porozprávať so švagrinou, teda, ak bude chcieť na túto tému hovoriť. Ak nie, nechám to tak a možno sa mi časom sama zdôverí.
@bambala
@kararinka S manželom som o tom hovorila pred nejakým časom, keď som si to začala všímať. On si to uvedomuje, ževraj je to tak odjakživa, ale uvedomil si to až keď dospel. On sa jej niekedy aj zastane, vtedy sa svokra prikloní na jeho stranu a vezme jej návrh/názor na vedomie. Snažím sa jej aj ja tak slovne zastať, a síce to nefunguje až tak "zázračne" ako u manžela, ale predsa len môj názor tiež niečo zaváži u nej. Len zmeniť názor matky na dcéru po 21 rokoch je asi nemožné ☹
@seahorse27 Uvedomujem si, že to len tak nevyriešim, lebo naozaj to netrvá rok, ale už od jej narodenia. A áno, som veľmi citlivá na vzťahy medzi ľuďmi, uvedomujem si, že mám šťastie, že ma všetci prijali a nemusím riešiť napriklad to, že by mňa svokra neznášala 🙂 Ale aj tak ma to trápi, hlavne kvôli švagrinej, ale aj kvôli tomu nepokoju.
@adri266 Naozaj si spomínam, keď sme sa nedávno rozprávali so svokrou o deťoch, že by sme sme chceli viac dievča alebo chlapca, povedala som, že ja by som dievča a manžel chlapca (ale je mi jasné, že je to jedno, hlavne nech je zdravé 🙂 ) a ona mi povedala, že ona vždy chlapca chcela. Viem, že dve deti chceli, lebo aj o tom sme sa bavili, ale možno aj druhého chcela chlapca, ktovie...
@sirene Snažím sa jej byť kamarátkou, sme dosť podobné povahy. Manžel s ňou, bohužiaľ, nemá až taký dôverný vzťah, majú iné záľuby aj životný štýl. Ale v poslednej dobe sa snaží to zlepšiť, asi odvtedy, čo som sa ho pýtala na tie vzťahy, možno až vtedy si to plne uvedomil, že to sestre môže ubližovať. A teda dúfam, že časom aj kvôli nám začne chodiť 🙂
@romanovic Áno, toto vyzerá presne ako to, čo som počula od ich starej mamy. Aj finančne manžela viac podporovali pri štúdiu, ako podporujú teraz ju (ona si musí zarobiť na nájom brigádami, on nemusel). Tiež auto dostal hneď potom, ako spravil vodičák, no ona nič, aj na ten vodičák si musela zarobiť sama (a nie, že by na to finančne nemali). Ale je to smutné, keď toto rodičia spravia deťom (nemyslím z finančnej stránky, ale z citovej) ☹
@tara52 ahoj, viem, že ťa to trápi, ale ty s tým nič neurobíš ☹ A radšej by som to nechala tak, môže sa stať, že aj teba svokra "znenávidí"...Ja som s tým prešla s mojim ocinom a teraz aj s manželom...Môj ocino má 2 bratov, no jeho mama mu od detstva dávala najavo, že ho nechce a bola k nemu vždy odporná a teraz je to už takmer 20 rokov čo sa s jeho najbližšou rodinou vôbec nestretávame...trápi ma to kvôli nemu, no bohužiaľ s tým nič neurobím ☹
S manželom je to troška iné - tiež má 2 bratov. Jeden lepší ako druhý, jeden je zadlžený, má samé exekúcie a môjho manžela vôbec neberie ako brata, ale ako cudziu osobu. Druhý je zas prvotriedny alkoholik a darebák, ktorého svokra stále živí 😠 No to sa jej milovaný synovia, ktorých ospevuje stále keď tam zájdeme, nás sa neopýta na nič, naše deti ju vôbec nezaujímajú (dokonca nevie ani koľko majú rokov, ani to kedy sa narodili). Môj manžel je syn len vtedy keď svokra niečo potrebuje (či už s niečim poradiť, alebo niečo urobiť okolo domu), vždy ma to vie nahnevať, už som veľakrát manželovi dohovárala, lebo nemám síl to prežívať znova a znova ale on je také trdlo, že sa nad ňou vždy zľutuje...
za mna: urcite by mi to nedalo, a so svagrinkou by som sa o tom porozpravala .... len vy dve, a uplne uprimne, myslim ze nebude mat problem sa ti zdoverit, podla opisu ste si blizke ... a mozno by som hodila rec aj s manzelom, on si tento problem uvedomuje ? vnima to ? mozno by aj on vedel napravit obraz svojej sestry v ociach ich mamy 😉
(aj ked nerozumiem preco sa to deje, hlavne ked nikdy nic vazne nespravila ... ale nieco za tym musi byt )
vela stastia, informuj o kazdom pokroku 😵