Syn je este len prvostupniar a mam pocit, ze sme si akisi vzdialeni. Neviem si najst k nemu cestu. Stale sa vadime aj kvoli somarinam, pri uceni je to najhorsie a tam sa nam vztahy este viac nastrbili. Nemame spolu vela aktivit. On od malicka nebol velmi standardne hrave dieta, je velmi zvlastna povaha. Manzel tvrdi, ze sme rovnaki, preto sa neznesieme. Nechcem, aby to takto ostalo a este viac sa zhorsovalo, ale sama neviem, co mam pre to urobit. Mali ste niektora takyto problem, taketo pocity? Jeho mladsi surodenec je jeho pravy opak. Hrave, vesele dieta, ktore si necha vysvetlit, da sa s nim robit kopec aktivit, ktore neodmieta na rozdiel od statsieho syna, ktory je takyto svojsky uz od narodrnie. Samozrejme, ze lubim obe deti a chcem pre ne len to najlepsie ako kazda matka, ale mam vycitky, ze viac inklinujem k tomu mladsiemu, bezproblemovejsiemu a je mi smutno z toho a mam vycitky z toho. Viete mi nieco poradit, odporucit? (vlastna skusenost, kniha, institucia, osoba, odbornik,....) Dakujem
a co ho zaujima ? prave cez to by si sa k nemu mohla dostat blizsie ukazat zaujem a venovat sa mu v tejto oblasti a to co vam nejde kde vznikaju konflikty napriklad spolocne ucenie tak tam sa skusit s nim pozhovarat uprimne o tom kde je problem ako to vnimate mozno ho nieco konkretne hneva znervoznuje neucilo by sa mu lepsie s nejakym kamaratom ? otcom ?
Ja mam taký istý problém, ale trochu naopak. Mám dcéru a má úplne diametrálne odlišnú hnusnú a prvokačnú povahu... A asi to tak vyzerá, že nebudeme spolu vôbec vychádzať...
@w123 my sa dokazeme pohadat este aj pri hre, ktoru si on vyberie, lebo nerobim podla jeho predstav. Je to zvacsa s autami a nejakymi panacikmi. Komanduje ma, co mam spravit, povedat, chvilu sa necham, potom mu vysvetlim, ze to takto nemoze partaka v hre dirigovat. Tak hra z jeho strany konci. Naposledy sme sa hrali na skulu, teda on to nepovazoval za hru, ale ze ma ide realne ucit anglictinu. Ked zistil, ze sa pri jednom slovicku iba robim, ze to neviem, tak hra opät konci nahnevanim a jeho odchodom. Ziadny dobry pocit z toho, ze sme sa spolocne zahrali a stravili spolu cas
@poopsie ja mam tiez pocit, ze to nepojde, ta povaha je priserna
Mate nejaku spolocnu aktivitu kde sa nehryziete?
@danieli nie, este aj ked ideme na prechadzku, tak sa povadime napr kvoli obleceniu. Asi neviem, kde povolit a kde pritiahnut
Tak nejako aj ta moja, len by dirigovala a keď sa jej chce človek venovať, je to ešte horšie... Hrali sme sa človeče , mňa vyhodila a keď som ju ja vyhodila, to už sa jej nepáčilo... Pritom som ja nechcela hrať na vyhadzovanie, alebo keď sa jej moja mamina venovala a písali na tabuľu, tak jej povedala, že je to jej tabuľa a nemá sa do nej starať... Alebo keď má niečo zjesť nemám sa od nej starať... A aj muž je z nej na nervy nie len ja...
A oblečenie to tiež.. 🙄Aj pol hodinu vie revať, že nemá všetko zelené..
@poopsie diagnoza rozmaznanost mam taky pocit. So synom v pohode vychadza muz, lebo tam vie, odkial pokial.
Koľko má rokov?tak je panovacny a urážlivý 🙂je to normálne, že inklinujes k dieťaťu s ktorým je to ľahšie a ste na rovnakej vlnovej dĺžke.Strasne veľa záleží od povahy mamy a dieťaťa pravdaže ho máš rada, ale... možno je niečo pravdy na tom, čo hovorí muž, že ste rovnakí a bojujete spolu.Niekedy to netreba siliť mať posledné slovo, ale máš posledný čas pokým pôjde do puberty troska ten vzťah napraviť.A nie je nič výnimočné, že pri 2 deťoch si každe vyberie to svoje jedno inklinuje k mame druhé k otcovi
Poznam. Mozno by bolo dobre vybrat z veci, ktore ti v jeho chovani vadi, len tie zasadne (charakterove) a ine drobnejsie prehliadat. Najlepsi sposob ako sa zblizit je cas tesne pred spankom. Posadit sa, alebo lahnut si k nemu a zacat rozpravat o svojom dni a pri tom nenapadne prejst k jeho prozitkom za ten den. Ak sa s cimkolvek zdoveri, nic nehodnotit, len pocuvat a naopak dobre veci pochvalit. Vazne problemy treba riesit rozhovorom a v klude. Netvrdim, ze nie je mozne sem tam nieco priamo vytknut, ale v tomto pripade nie je dobre denne a stale kritizovat, aj ked by bolo za co.
hru a oblecenie by som asi nechala na neho nech si oblecie co chce, ked mu bude zima nabuduce sa lepsie oblecie ak by hra neprekracovala nejake hranice a bola slusna tak by som sa s nim kludne hrala tak ako si povie.. ale v inych veciach by som bola prisna ako to ucenie..na mna moja tiez skusa ale take ze nerozpravaj..netancuj, nespievaj ..normalne mi rozkazuje ked je to nejaka hlupost pri hre vyhoviem jej ale ak je to take ze nerozpravaj tak jej vzdy poviem ze ma smolu budem si rozpravat kolko chcem, neviem ci je to rozmaznanost alebo taka diktatorska povaha ale je to riadne na nervy 😃
To ako by si o mne pisala. Koľko ma rokov? Moj bude mat teraz 9 a je veľmi náročné dieťa úplne od malička... nenechá si nič vysvetlit za všetko reve stále ma len svoju pravdu za všetko sa hádame. Ja už fakt rozmyslam či mi niekde robíme chybu vo výchove ale či proste je taký a snáď sa časom zmení🤦♀️
Ahoj, no ja sa sem pripnem, lebo mam to iste. My si vieme v konecnom dosledku vysvetlit, ale to trva 10 minut a potom odznova. Syn je pre mna velmi narocna povaha, naviac je velmi tvrdohlavy, cim ma vytaca uplne do biela. Pre neho NIE znamena dalsia polhodina presviedcania ako ano, az kym na neho nezhucim a on aj tak pokracuje … Vsetkych sa snazi dirigovat, vo vsetkom. Vekom sa to trochu lepsi, ale napr. nema v skole kamaratov, lebo ho vsetci maju plne zuby. Na druhej strane je velmi citlivy, upnuty na mna. Veeelmi tazka akakolvek debata s nim.
Moj je taky isty ale ma diagnostikovane ADHS. Jednoducho on ai vyberie hru, oblecenie, cely den a cely program si zoatroji v hlave a ked to neni tak ako chce tak sa hadame. Je too drzku. Najhorsie je ze sa takto hada zo spoluziakmi ak nedodrzuju pravidla futbalu. Proste jemu nevysverlis ved hraj sa je jedno ako hlavne ze sa hrame. Nie jednoducho to musi byt tak alebo tak
Autorka za mna vydrzat, kusat si do jazyka, vydrzat... alebo sa chvilku nehrat, len kontrolovat povinnosti skolu a pod, mozno pockat kym sam pride a oslovi ta, ze pod sa zahrat... neziarli na mladsieho surodenca? Nema pocit odstrcenosti? Alebo, ze mu mozno vnucujes nazory, rsp rozkazujes, co ma ako ma a pod.?
hlavne za ziadnu cenu nebit, nekricat, vrieskat a oduvat sa, proste treba mat bozsku trpezlivost...
viem o com hovorim, ja som bolo to dieta, ktore mala v detstve pocit, ze rodicia preferuju mladsieho surodnca... bohuzial aj v dospelosti tomu tak je, nie je to len pocit, ale na vela veci sa viem uz pozret z objektivnejsej stranky... vela som musela na sebe pracovat.
vysledok: nemam 3x vrucne vztahy s rodinou...
čo sa hádate s oblečením? chce nosiť v zime kraťasy a tričko a v lete ísť von v zimnej bunde? Alebo má pravdu muž a si panovačná tiež a riešiš hlúposti napríklad že nech si zoberie najnovšiu mikinu a nie staršiu obľúbenú a tak? Ja by som tu napríklad nebojovala, urobím napríklad v šatníku tri kôpky zima, leto a prechodné obdobia a nech si vyberie z toho. Podľa toho čo píšeš aj s tou hrou že sa hneval že si ho oklamala že nevieš je veľmi citlivý a vnímavý a asi sa toto všetko zhoršilo aj narodením súrodenca lebo vidí že mu dávaš viac pozornosti, máš ho radšej, nehádate sa a tak. Kým si nenájdeš cestu k nemu ty veľa s Vaším vzťahom nevzťahom nenarobíš.
Deti su zrkadielka a ked sa clovek odosobni castokrat si vsimne, ze to, co mu tak priiiserne vadi na dietatku je jeho vlastnou crtou, nie vzdy, ale mne sa osvedcilo sledovat si aj toto, ak vsetko vadi mne tak aj deti frflu a hundru, den dva pozitivnej komunikacie a je to lepsie, nuz s potom kazdy sme nejaky, veci nepodstatne pre zivot prechadzam a nejdem do konfliktu...vo veciach zasadnych si pevne stojim za svojim, bez kriku bez hnevu, drzim palce, mne vyborne reaguju ked sa ich vypytujem na ich zaujmy, zrazu zistis kolko o nich nevies, co vsetko naopak oni vedia
@poopsie Same there a to ma estelen 21m. xD Od malicka si sla svoje. Velmi sikovna je. Aj motoricky zdatna. Aj rozumie vela. Len chce po svojom. A just naopak odo mna. :D
otázka možno je aj taká, či sa tak dirigovane správa aj pri otcovi babke a iných kamarátoch. mne to totižto príde tak, že je proste takej povahy a možno ho to prejde samého
Za mňa to určite nieje u mojej rozmaznanosť.. Gény a zdedená odporná povaha 👍vraj jej otec bol taký istý, keď bol malý.. Všetci z neho na nervy.. A mňa teraz tak vytočila,nevidím na nej nič žiadne pozitívum a to sa proste nezmení... Už od malička je to celé zle.. Problémová od narodenia, hlavne čo sa jedenia týka... Ničoho si neváži, už od malička s ňou bojujem aj s upratovaním, veci zhadzujem aj ju zabijem.. Aj keď na ňu človek pekne... Nič neplatí
@poopsie a netrapi ta to? Ved je to hrozne, ked nevidis na nej nic dobre, ja mam tiez niekedy take myslienky. Ja osobne si to stale vycitam, kazdy vecer si poviem, ze to skusim inak, zajtra zacnem odznova, ale len co otvori oci, je to stale to iste, presne ako hovoris. Mam pocit, ze by som chcela este jedno dieta, lebo v podstate tak vnutorne citim, ze z tych dvoch sa len jedno "vydarilo" a chcela by som za to prve uspokojivu nahradu. Je to hrozne, ale takto to citim a mrzi ma, ze ho takto dopredu odpisujem, lebo verim, ze bude z neho skvely dospelak, aj ked svojsky.
Jasné, že ma to mrzí je moja jediná.. Ale ja už nevládzem pomaly už 6 rokov o niečo sa snažiť a ona sa mi pri tom smeje do ksichtu, že- aj tak si spravím po svojom...
@roja01 mas pravdu, zvykneme to robit, vecer pred spanim sa porozpravat, vtedy je vsetko ok, vieme si uprimne povedat veci, co sme spolu medzi sebou mali, ja som dost vybusna, aj sa mu za to ospravedlnim, ze som neadekvatne reagovala, on tiez, no rano to zacne zase to iste
@jjanulienka ma 8 rokov
ja som bola vraj podla mojej mamy zla odporna povaha... lebo vraj sa so mnou nedalo... ja osobne som toho nazoru, ze dospelak si musi najst cestu k dietatu inak ma smolu, dieta si nenajde cestu k nemu ani v dospelosti...
u mna osobne cely problem napr spocival v tom, rsp zacal v tom, ze som nezvladla skolku. ked som mala ist do skolky, vzdy som strasne plakala, vtedy sa este totiz nenosili take veci, ze separacna uzkost... moja mama mi vkuse hovorila, ake som skarede, zle dieta, niekedy ma rano aj zbila, aby som mala preco revat a jednoducho ma tam nanutila, ostatne deti boli super tutti frutti, len ja skarede kaca... potom sa zacali nabalovat ine veci a preto ako som uz pisala, nemame vobec dobre vztahy.
S odstupom casu vidim, ze to mojich rodicov mrzi a mama mi niekedy vola, zeby si tak rada pokecala... niekedy si aj pokecame ale vacsinu casu ich ja skor odbijem.
neviem, niak nechcem a nedokazem hladat k nim cestu
Presne aj ja každý večer si hovorim, že aká zlá som zase na neho bola, že mala by som prestať kričať a byt milšia, veď nechcem aby si pamätal detstvo, že mama nonstop len hucala. Úplne ma zo zožiera. No ale potom príde ráno. A prosiť sa mu za všetko. Prezlec sa z pyžama : nie, chod so psom: nie, pod napíšeme si nejaké vety: nie... proste na všetko nie je úplne lenivý ani sa z nicim nejako nehra.
Aké je znamenie ?
A si predstav, že obidve by si mala také🙂a ver tomu, že práve to "problémové" Ta veľa naučí.Musis ho prijať takého aký je určite je to ťažké, ale on cíti, že bojujete, že Ťa to provokuje a tým Ta skúša ešte viac.
@lukina20 lebo si v nich nemala dôveru, istotu v detstve Voľakedy sa nejaké emócie neriešili a je to obrovská škoda
@lukina20 vsetko si vystihla uplne presne, ano, citi sa nelubeny, povedal mi to viackrat, tazko nesie narodenie surodenca, hoci sa tesil. Snazim sa byt mila, vzdy pritomna pre neho, ale ta povaha ma dostava tak do vyvrtky, ze kricim a aj capnem pri uceni. Potom si to vysvetlime, obaja sa vieme ospravedlnit. Vsetko mu vsak treba hovorit aj 100x a potom je podrazdeny, ze stale nieco od neho chcem
Rozhodne starsi ma zrejme vlastnu hlavu a to je aj dobre. Pojde si v zivote vlastnou cestou. Treba sa zaujimat - ako sa mal (nie klasicke - ako v skole, co si jedol atd.). Skor otazky typyu bol v skole aj tvoj spoluziak ? Chutil ti obed ? Co by si si dal zajtra na desiatu ? Bolo dnes nieco co sa ti podarilo alebo rozosmialo ? Pri hadkach koli somarinam sa mozno snazit mu troska ustupit. Treba si uvedomit, ci ked trvas na svojom je to naozaj dolezite. Nechat ho v niektorych veciach rozhodovat aby sa citil dolezitym clenom rodiny. Ak nechce robit bezne aktivity spytaj sa ho preco ho to nebavi a co by rad robil. Ze chces s nim stravit cas ale rada by si bola aby on povedal a vybral si ako....Je skvele, ze sa snazis a chvilku to este potrva ale nevzdavaj to. Kazdy mate inu povahu ale zvladnete to spolu. Rozhodne sa neuspokoj s diagnostikou manzela. Venuj mu rovnaku pozornost a rozpravaj sa s nim rovnako. Pytaj sa ho...casom sa viac otvori.