Žienky, inak sa nedalo, musela som si spraviť nový nick a vyžalovať sa tu, lebo už to sama nezvládam v sebe riešiť a prežívať to len a len sama...Na MK som už dlho, ale keďže sem chodieva aj dosť ľudí z môjho okolia, rodiny, tak chápete, prečo som to spravila. Mám partnera, s ktorým mám 2-ročného chlapčeka..Nie sme zosobášený a čím ďalej som presvedčená o tom, že tá svadba by nebola asi správna..žiaľ.. Spoznali sme sa až keď som mala 27 rokov, čiže som nebola nejaká pobláznená nástka..ale zaľúbila som sa celou svojou dušou a mala som pocit, že tento muž je ten naj..dokázal mi dávať toľko lásky,nehy a pocitu istoty... každá žena by si takého priala..cítila som sa pri ńom ako žena s veľkým Ž, ako sa hovorí. Milovaná, štastná.. Sme teraz spolu už 4 rok a počas tých rokov sme sa vedeli pohádať a to riadne...mám pocit, že čím viac ľúbiš, tak tým viac ťa ten druhý zraňuje a v tom žiali mu vieš vykričať také veci že až..min. týždeň sme mali hádku, čo ma dala na kolená..a to doslova...vykričali sme si také veci...skončilo to tým, že mi povedal, že som zlá matka, že ako dá na súd,aby mu bol malý zverený a dokonca že som bola ku.va... nechápem a nerozumiem a nedokážem doteraz spracovať, čo sa to vlastne udialo a čo mi to povedal...On je ten posledný človek, od ktorého som čakala, že mne také niečo povie..Ani neviem čo prežívam, či sklamanie, beznádej..jednoducho som mimo a tieto dni len prežívam, ale nežijem..A najhoršie na tom je to, že on mi nepovedal odvtedy nič..ani slovíčko..Veď musí si uvedomiť ako mi ublížil..Vždy vravel, že jediné čo chce, aby som bola štastná..Vôbec,ale vôbec mi to k nemu nepasuje...stačilo by mi od neho pár slovíčok, že ho to mrzí, že to tak nemyslel..tým že je ticho, tak ma utvrdzuje, že to tak ozaj myslel? Neviem ako mám na neho reagovať..ja som práve tá, čo som sa aj snažila o tom rozprávať,ale zbytočne..ja už nemám síl..cítim sa ukrivdená,sklamaná a neviem ako ďalej...potrebujem cítiť z jeho strany troška ľútosti, troška ochoty spraviť niečo preto,aby som cítila že ma má stále rád a je mu ľúto čo povedal..ale žiaľ také niečo sa nestalo a ak sa nestane, tak ozaj neviem ako sa bude náš vzťah uberať...Je to sklamanie..ozaj od človeka, ktorého poznáte, ľúbite pár rokov a odrazu je pri vás človek, ktorého akoby som nepoznala... ☹
ak je tichá domácnosť ,tak tomu daj ešte chvíľku oddych ,ak bude ticho naďalej skús urobiť prvý krok ,bez emócií ,v kľude ,povedz mu ,že ho ľúbiš a aj keď ste sa pohádali ,jeho slová ,ktoré boli veľmi ponižujúce ti veľmi ublížili a nemáš pocit ,že si ich zaslúžiš .....potrebuje to čas ,adrenalín robí svoje ,vybuchol a to sa vo vzťahu raz za čas stane a posúva nás to ďalej ,lebo to znamená ,že je problém ,ktorý treba riešiť alebo na riešení pracovať ...možno prišlo k stagnácii vo vzťahu ,máte dieťatko a aj keď ho určite ľúbi možno sa cíti odstrčený ....ja viem cítiš sa dotknutá ,ale ľúbiš ho a máte dieťa a preto treba určite za vzťah zabojovať ...držím všetky prsty ,kúp si magnézium aj šumivé na nervy a porozprávaj sa s ním .... 😉
Normálny chlap neexistuje. Hádky sú v každom vzťahu. Máloktorý muž niekedy takéto veci nevykričí. Podľa mňa sa Tvoj spamätá a príde odprosiť. Otázka je, čo chceš Ty. Dokážeš s ním normálne fungovať aspoň kvôli dieťaťu? Chceš s ním fungovať naďalej? Neodpovedaj si hneď, ale až keď vychladneš.Dôležité je dieťa a Ty. Držím palce 😉
Netráp sa. V prvom rade si musíš uvedomiť to, že muži ináč premýšľajú ako my ženy. Pre ženu je úplne samozrejme povedať ODPUSŤ MI, PREPÁČ, NEHNEVAJ SA. No muž takto nepremýšľa. Jeho ani vo sne nenapadne, že žena očakáva to slovo: ODPUSŤ MI. Žena, keď vysloví slovo odpusť mi, tak to nerieši, je to tak ako to povedala. Niekde som čítala, že pre muža je VEĽMI ŤAŽKÉ povedať odpusť mi, nehnevaj sa, prepáč. To tí muži sa pri vyslovení toho slova cítia príliš PONÍŽENE a pre to sa tomu slovu radšej VYHÝBAJÚ a nepoužívajú ho. Radšej si vyberú únik - TICHO. Tak, len toľko. Takže zbytočne budeš čakať od muža to slovo, že ho niečo mrzí. Je to jednoducho tak a treba muža prijať takého aký je. A ty mu teraz odpusť, že to slovo odpustenia NEDOKÁŽE VYSLOVIŤ. Ináč sú aj takí muži, ktorí nemajú problém vysloviť slovo odpusť mi, ale to sú väčšinou KŇAZI, MNÍSI alebo MUŽI, ktorí prežívajú hlboký vzťah s Bohom. Ale takých je málo. Tak sa, prosím ťa, zmier s tým, že ti tvoj muž nepovie PREPÁČ je to jednoducho v ňom a to nezmeníš.
@samami Ja neviem, ale zase povedat, ze je k...a, a ze ju da na sud kvoli opatrovnictvu deti...to je asi uz dost, ci nie? Ja som v nasom manzelstve tiez ta prchka, vybusna a tak...tiez pri velkej hadke /ked ma uz mm neskutocne vytocil/ som mu povedala veru vselijake skarede veci. No neviem si predstavit, ze by som sa potom neospravedlnila, alebo by sme sa o tom nerospravali niekolko dni....aj ked som sa na neho hnevala za to co spravil. A autorka pisala, ze mala snahu to vydiskutovat. Tak keby to bol len "vybusny ulet" z jeho strany, tak snad by mal snahu to vtedy vyriesit, kedze spravila prvy krok. Podla mna bud sa tam nieco deje, alebo je strasne jesitny. A odvtedy sa s tebou vobec nebavi? Ja nechapem, niektory ludia su ako male deti. Mne ked sa nieco nepaci, tak sa ozvem...Skus este raz to s nim prebrat, mozno sa uz oddul, alebo ti snad da nejake vysvetlenie...ved si to predsa zasluzis...
Ahoj. Chápem, ako sa asi cítiš. Tiež neviem pochopiť, že keď niekoho ľúbime, ako mu môžeme ublížiť. Môj manžel to niekedy spraví tiež. Je to podľa mňa OBRANA ICH EGA - keď sa ja cítim zle, spôsobím že ty sa budeš cítiť ešte horšie, možno sa mi tým uľaví. Asi tak neako to má v podvedomí zafixované väčšina ľudí, ani o tom nevedia. Na druhej strane, ja to urobiť neviem. Tiež presne viem, čím a ako by som mu vedela ublížiť, no nedokážem to.
Musíš ho poznať a vedieť, či je vôbec schopný ospravedlniť sa. Napr. môj manžel si chybu uvedomí a nerobí mu problém poprosiť o odpustenie. Ja odpustím, no jeho zraňujúce slová vo mne aj tak ostávajú.
Skús sa na neho aj tak POZERAŤ S LÁSKOU, tieto svetlé city sa k nemu skôr či neskôr aj cez jeho EGO BARIÉRU dostanú. Povedz si: Asi mal v práci ťažký deň. Možno ho niečo trápi a necháva si to pre seba..... a tď. Väčšinou je to naozaj tak, že takto len ventylujú vnútorné napätie. Oni nie su ako my ženy - vyrozprávame sa (napr.takto anonyme ako ty) kamarátkam, oni to v sebe držia,nezdôverujú sa kamarátom. Raz za čas ventyl vypustia. škoda že nie celkom správne.
Prajem ti trpezlivosť a láskavý pohľad.
@samami tiez si myslim, ze je ticho, lebo si uvedomuje, ze to "prestrelil"...nie ste vôbec vynimocni, v hadke sa dvaja ludia, ktori sa maju radi, dokazu zranovat ako svine....nezufaj, dajte si cas a nechcem zle radit, ale skus sa prihovorit Ty, ved vies, ze zeny su emotivnejsie a v zaujme rodiny dokazu cokolvek...hlavne sa netrap anepredlzuj agoniu, drzim Ti palce
@samami
ja som uz 4,5 roka v manzelsttve, predtym 2 roky chodenia (nie spolocneho byvania) a po tomto vsetkom si myslim, aj sa to snazime aplikovat s muzom, ze laska je v prvom rade o konani dobra pre toho druheho, o budovani vztajomnej jednoty vo vztahu.
Podla mna clovek, ktory miluje, uvazuje uplne inym smerom: Ako mozem robit stastneho toho druheho? ako mu mozem pomahat? co mu povedat, aby som ho nezranila ale vyjadrila svoj hnev? ako sa spravne hnevat? Co robit, aby sme budovali medzi nami jednotu? Ako konat, aby sme mali naplneny a krasny vztah, manzelstvo?
Spravanie tvojho priatela je pre mna prejavom lasky, ale lasky k sebe, egoistickej lasky 😔 pretoze on sam si neuvedomuje, ze ta zranil, rani ta... Mozno vo vasom vztahu bola zamilovanost, romantizmus... ale laska nie je pocit, ale čin 🙂
Velmi zvazuj co dalej s nim, kazdopadne chran si svoje srdce, chran si dietatko... urcite nie je cas ist s nim do zvazku na cely zivot - do manzelstva... mne jeho konanie pripada nie chlapske, ale ako konanie cloveka, ktory nechape, co je to laska... a mozno ten romantizmus a vasen z neho zacina vyprchavat... sem tam sex... No laska sa ma prejavovat prave v momentoch... kedy nas ten druhy vyvadza z miery...
@samami píšeš, že ste si "vykričali", tzn, že si mu možno aj ty vykričala niečo, na čo on reagoval podobnyým spôsobom....nemám v úmysle sa ho tu teraz zastávať, nakolko nepoznám ani teba a ani jeho, a do vášho vzťahu vidíte len vy dvaja,ale....myslím si, že keby ste si vážili jeden duhého, dokázali by ste vo vzťahu nájsť spoločný kompromis.....a tieto hádky by vôbec nemuseli byť....áno, je pravda, že muži sú iní ako my ženy a taktiež aj ich pohlad na veci môže byť odlišný od toho nášho......áno, je pravda, že jeho útoky voči tebe, typu " si zlá matka" a pod. , boli dosť "silné" aj na mňa,ale na druhej strane nepíšeš, napr. čo konkrétne si mu vykričala ty......a ešte niečo, existujú muži, ktorí si dokážu priznať svoju chybu a dokážu sa dokonca žene aj ospravedlniť, to je už ale o konkrétnom človeku a o jeho charaktere.....rovnako ako aj my ženy, občas sme dosť tvrdohlavé a tiež si nechceme občas pripustiť chybu......tvoj príspevok je len jednostranný, je to tvoj pohlad na situáciu......v príspevku ale neuvádzaš dôvod vašej hádky, z ktorej vzišlo také "drsné obvinenie", a predpokladám, že kôli špinavým ponožkám hádka nevznikla
aj ked len vykricali,co je to za muza takto vydierat zenu s tym,ze jej vezme deti...keby to povie mne,tak ma problem,lebo by som mu uz nikdy neverila. Proste to,ze ho to vobec napadlo je zle...
@samami ak ti mozem poradit, podobne,ako si to napisala tu, napis ako list jemu - ako sa citis, ako ti tym ublizil,co cakas, co by si chcela... a co preto urobis aj ty.. a daj mu ho s tym,nech ma cas v klude a sam si to precitat. Netlac na nho. Neviem sive,co sa stalo a co je za tym,ale chlapi nesedia v nasich hlavach..
Zamysli sa preco sa pohadate -co je pricina, dovod. Potom preco idete az do extremov v hadke, ak sa inak milujete.
Zamysli sa nad vasimi povahami. Aj to moze byt pricina takych vzplanuti.
Prv ako zacnes ziadat z jeho strany napravu aby si sa zase citila sebaisto, si urob jasno o sebe a svojich slabostiach.
Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o vyplnenie dotazníka, ktorý je určený ženám a je anonymný. Viem, že je táto téma citlivá a nechcete na ňu spomínať ale veľmi by ste mi pomohli vyplnením, pretože som študentkou vysokej školy a robím diplomovú prácu na tému domáce násilie. Veľmi pekne ďakujem ženám, ktoré vyplnia môj dotazník a touto cestou mi pomôžu k vypracovaniu diplomovej práce.
Dotazník môžete vyplniť kliknutím na link:
https://docs.google.com/forms/d/1hwVH3TytfVOnkP...
Ďakujem veľmi pekne
@samami mna by velmi zaujimalo, preco povedal tie veci ohladom Teba ako matky. Suhlasim s babami hore, ze v hadke clovek povie vela veci, ktore naozaj nemysli vazne, ale verim aj v to, ze v hadke povieme veci, ktore si naozaj myslimie a nechceme ich inak povedat. Netusim ktora to bola moznost u neho.
Tak sa skuste udobrit. Niekedy musis urobit prvy krok Ty, niekedy on. Ale spytala by som sa ho, preco to povedal a ako to myslel. Nema nejake podozrenie, ze mas niekoho ineho?
A co sa tyka Tvojho vahania nad vasim spolocnym zivotom....kazdy vztah prechadza hadkami, krizou a zlym obdobim. A je len na tych partneroch, ako to poriesia. Takze dnesna uloha, udobrit sa, a uloha na dalsie dni, porozpravajte sa o vasom vztahu, co sa deje, preco sa k sebe tak spravate, a ak to neviete poriesit vy dvaja, skocte na poradnu.
@tomiholjubavi
@adri266
@studentkavs
@moonlight1210
@matozazzo
@kiki68
@mimka11111
@mima4
@evolet1
@natuska87
@yidaky
@123maminka
@sveta27
@aristka
@tomiholjubavi Žienky,Ďakujem Vám za každé jedno slovíčko..Ani neviete, ako mi pomáhajú. Snažím sa pozerať na celú vec aj z iného uhla a niekam ma to posunie..Teda dúfam. Je to ťažké, ozaj. Rozmýšľam ako to napraviť celé, aj keď sa čestne priznám, že mi je veľmi ľúto, že tú snahu o nápravu mám len ja..Sa mi zdá... Neviem, nemám z toho celého vôbec dobrý pocit... ☹
@samami pozri, niekedy si clovek *zvykne* na to pohodlie. Ide do prace, pride domov, naje sa, zapne TV ci PC a cumi.... a koniec. Tie casy pred detmi, pred svadbou, akoby ani neboli...mozno je to aj u neho takto...zapadol do nejakej rutiny, z ktorej nevie ako von. Viem si predstavit, ako sa citis, to sklamanie, preco sa tak sprava, co sa stalo, co som mu urobila...naozaj odporucam tu poradnu, niekedy to chapov nakopne, ze zena to mysli vazne, ze su nejake problemy.
Na druhej strane, na vztah treba dvoch...ak ho nic nenakopne na zmenu, zacni uvazovat, co dalej, ako to chces riesit. Byt nestastna vo vztahu, ktory Ta nenaplna len kvoli spolocnemu dietatu...nie je ziadna vyhra.
No mozno je toto len vasa prva vazna kriza, a je na vas dvoch, ako sa k tomu postavite. V kazdom pripade, drzim prsty
@samami ja len, ze si netreba pliest lasku so zavislostou. Cim viac si na muzovi citovo zavisla, tym viac citovo vydieras a manipulujes a mas nerealne ocakavania, preto ta to zranuje. U lasky toto neplati, ze cim viac lubis, tym viac trpis. Laska bud je alebo nie, nicim sa nepodmienuje, neublizuje. Podla vsetkeho ste si vykricali obaja, takze by som to nevidela tak tragicky. To, co si vykricala ty jemu, si nenapisala, takze tazko radit. Pises, ze ste sa od zaciatku vedeli 'riadne' pohadat, takze treba zacat od seba, ze preco ste sa hadali a aky si mala na tom podiel. Casto v takejto situacii nevidime svoj podiel viny, obvinujeme len toho druheho a pritom chyba je vzdy na oboch stranach. Musela si ho dobre zahnat do kuta, ked taketo nieco povedal. Akcia-reakcia....Porozmyslaj 😉
Ale netrap sa. človek ked je nahnevany a v návale najvačšieho jedu, tak povyprava hocijake pi*oviny. a čim viac zranujuce, tym lepšie. v hadke sa spúšta v ludoch taky mechanizmus, niečo malicherné, pomstichtivé...cítime, že ten druhý nám hádkou ubližuje a tiež mu to chceme vrátiť, najlepšie nejakym zákerným a podlým sposobom. Láska a blízkosť partnerov robia hádky ešte horšími, pretože 1. ludia sa lepšie poznaju a majú na seba fajnovejšie tromfy a 2. od milovaného ovela viac boli hnusné slovo, ako od človeka, ktorého máš na háku.
S manželom sa našťastie nevieme tak do krvi povadiť, ale napr. s mojou mamou keď vyrukujeme do vojny, vie to byt fakt masaker. povieme si tie najstrašnejšie a najodpornejšie veci (žiadne vulgarizmy, ale vety, ktore vieme, že ublížia...) Pritom sa môžeme začat vadit pre obyčajnú banalitu a v zápale nekonštruktívnej diskusie pribaľujeme jednu vec k druhej a kopíme z oboch strán argumenty, až si nakoniec vykričíme všetky krivdy a polopravdy, ktoré sme si napáchali za celý život. potom obyčajne príde fáza, kedy sme obidve ticho...neutvrdzujeme tým však, že súhlasíme s tými blbostami, čo sme si navykrikovali...fáza ticha je očistná - znamená, že si uvedomujeme, že sme to prestrelili, ale dáka hrdosť, alebo proste pocit hanby nám bráni začať s tým prvá...nakoniec príde fáza lutosť a odprosovanie 😀 takéto hádky nebývajú často, raz za rok, za 3/4 roka...fakt zriedka..sú však takou nepríjemnou, ale prirodzenou súčastou vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa majú radi, dlho sú spolu, ale pritom sú diametrálne odlišné povahy. na láske to nič neuberá...
myslím si, že nech ste sa už povadili kvôli čomukoľvek (zvyčajne je štartér dáka drobnosť), manžel je preto ticho, lebo si uvedomuje, že to prehnal...určite to nemyslel vážne. aj keď to boli, bôľ prejde hneď s fázou ospravedlnenia...človek si bude na tú špinu, často aj uplne neopodstatnenú, čo na seba počul spomínať stále zriedkavejšie, až na to zabudne úplne. 🙂 dôležité pri nekonštruktívnych hádkach, ktoré 100% každý pozná je len to, aby boli fakt zriedkavé.
@samami