Ahoj, je tu niekto z vás kto mal deti a už sú mimo bytu/domu, a vy ste si vlastne uvedomili že ste im dali zlú výchovu a príklad do života? Napríklad Vám to deti vyčítali, alebo tak. Ako ste sa stým popasovali keď vám to bolo vyčítané? Snažili ste si poprípade nájsť cestu naspäť k deťom?
Ja rodičom, mame nevycitam nič.aj keď sme veľmi chceli, aby sa rozviedla s otcom alkoholikom, bolo to žiaľ jej rozhodnutie.
Žiaľ nebrala na vedomie, ako. Nám to. Veľmi ubližuje, ale vtedy jednoducho rozvod bolo niečo neprípustné.
Čo sa týka výchovy, tak veľa veci u nás predsa ovplyvní náš charakter. Darmo nás vychovali rovnako, každá sme iná, každá sme si zariadili život podľa svojich možností a schopností.
Mňa by zaujímalo, čo také ti vyčítajú.
Ja keď čítam MK, my to príde ako keby mnohé deti vyrastali v rovnakých podmienkach.. Žiadne prejavy lásky, žiadne venovanie sa deťom... Atd
@blazargandalf Čo presne ti deti vyčítajú? Dieťa vychovávas do 6-7 rokov, potom už len usmerňujes správanie a si im oporou.
Nie je nič trapnejsie ako 30-40 ročný človek čo svoje neúspechy a zlyhania sústavne zvaluje na rodičov.
Každý rodič robí nejaké chyby. Podstatne je či ich robil vedome alebo nevedome a vie si to vykomunikovat s dieťaťom, vie si uznať chybu
@oli18 @vilma7 to zrejme myslela tak, že v ich rodine, sociálnej bubline sa o rozvode nehovorilo.Nie každý dokáže vystúpiť zo svojej bubliny. Ja ti inak rozumiem, moja mama sa rozviedla zač. ´70 rokov a potom sa znova vydala.
@blazargandalf k pôvodnej otázke - áno, moja dospelá dcéra mi vyčíta nejaké veci, svojím spôsobom nespravodlivosť. V niečom aj má pravdu, ale bola taká rodinná situácia, ja som bola mladá, veľa vecí som robila ani neviem prečo a ani neviem ako, ako vyšlo. Pri ďalších deťoch som už bola uvedomelejšia. Napriek tomu máme vcelku dobrý vzťah, obe chceme, tak sa snažíme...
nie, iba občas povie, že sa moc staráme, ale zase keď bývame spolu, tak sa človek spýta - keď odchádza kam ide, príp. kedy príde, aby sme vedeli, keď ráno nebude doma, že je OK a nemusím robiť paniku, že sa niečo stalo. Príp. kde bola a pod. Ale to je v rámci normálnej denno-dennej komunikácie.
ja niekedy podpichcnem mamu, ze ma zle vychovala, ked rype, ze nerobim nieco, co ona povazuje za dolezite 😉 ale to je skor take rypnutie, lebo ona rype
@katka700 v tomto sa da polemizovať. Že deti vychovavaš 6-7 rokov tiež neni až taká pravda. My mame so sestrou pi 40 a naši majú stále tendenciu sa nám miešať do života a hovoriť čo a ako mame robiť…. Aj keď s nimi nežijeme. Stači niekoľkodňová návšteva. Nesúhlasím ani s rým, že výchova neovplyvňuje život deti. Veľmi. A dokonca tak, že následky si nesú nie do 30 - 40 rokov ale cely život.
veis co, mam este male dieta v podstate na nieco taketo,ale aj od tej papulnacky som uz pocula, ze takto si ma vychovala, mala si ma vychovat a pod reci.. a poviem ti jedno: kolkokrat sme s snazili vplyvat na deti aby robili veci inak, dobre? a neurobili? kolkokrat sme vysvetlovali, prosikovali, aj kricali? milion.. cielom rodicov ak nie su nasilnici, alkoholici, nejaky psychopati urcite nie je detom ublizit prave naopak. Ale niektore povahy deti, prost eclovek nevoplyvni tak ako by chcel, rovnako kazdy si buduje svoju osobnost aj sam a aj nazory. cize napr. vycitat teraz mame ze ma vychovala ako upratovacku, pripadne bordelarku? zbytocne.. ved to viem aj ja ovplyvnit, pre niekoho je cistota dolezita, pre ineho nie... ak niekto nema povahu dobrodruha, tiez nebude deti vlacit po adrenalinovych vyletoch, a deti to mozu vycitat rodicom.. :D v dnesnej dobe casto od dospelych pocuvam, ze rodicia ich nikdy nikam nevzali. No a? bola to taka doba.
CIze asi by som takemu dietatu prehovorila vychovne do duse aj v tom starsom dospelom veku. To ze niekto ma na nieco iny nazor je v rodinach bezne a treba s aproste len respektovat. AK je to take vazne, ze s dieta dokaze uplne odrezat od rodica, tak neviem.. bud naozaj velmi zlyhala vychova, alebo to bola naozaj velmi zla vec v detstve co sa diala.
Moje dieťa,dcéra 35r.,má svoju rodinu aj s deťmi,mojimi vnučkami.Žiadny rodič nie je neomylný,každý z nás urobí chybu vo výchove.Potom príde obdobie starých rodičov,keď máme čas,chuť a lásku tie chyby opraviť.Treba sa z chýb,omylov poučiť a potom ,pri vnukoch,to napraviť.Moja dcéra ,bude pre mňa moje dieťa aj keď dude mať 50,aj keby mala 5 titulov za a pred menom.
dospele dieta predsa nemoze vycitat vychovu, ak si uvedomuje, ze nieco robi zle, tak nech sa to snazi napravit
vycitat je mozne len zle prostredie, ako alkoholizmus, nestaranie sa a pod.
Ja som to dospelé dieťa a nahlas si dovolím nikdy nič vyčítať, mama snáď robila, ako najlepšie vedela, robila aj chyby, ale tie nejaké urobím aj ja pri svojich deťoch, úplne sa tomu vyhnúť nedá. Len si tak občas vnútorne povzdychnem, že ma nechtiac vybavila do života aj pár fakt nefunkčnými vzorcami správania, ktoré som nevedomky nasávala v detstve do seba a ja mám teraz s nimi kopu práce 😅
@oli18 skôr som to myslela tak, že ženy trpeli všetko možné a nemožné, len aby nebola hanba v rodine.
No moja mama sa nechcela rozviesť ani za toho pána... A teta? Od nej odišiel manžel po 25 rokoch manželstva a svojej mame sa to bála povedať ešte pekných pár rokov, že je rozvedená.
@gabrielkaa Len to čo zaživas ty a tvoja sestra už nie je výchova ale kafranie sa rodičov dospelým deťom do života.
Málokto má ideálne detstvo a každý so sebou niečo nesie, ale v určitom okamihu musíš prevziať zodpovednosť za vlastný život a svoje rozhodnutia inak obrazne povedané prestavas byť obeťou a stavas sa tým "nasilnikom" čo ďalej šíri negativne rodinné stereotypy.
Napríklad žena čo vyrastala v rodine kde bolo násilie a alkohol. Ak sa v 18tich vydá za násilného alkoholika, môžeme povedať že na tom má vinu výchova. Ale keď je s ním 20 rokov a odmieta napriek všetkým radám rozvod je to len a len jej chyba.
@katka700 Áno tak funguje veľa domácnosti, to tu veľa žien aj píše na modrom koni, vplyv rodiny, matky , otca na fungovanie mladej rodiny. A áno to čo si uviedla ako príklad s alkoholickou rodinou, tak to sedí. Ale nemusíme ísť do takého extrému. Stačí psychologický tlak rodičov od útleho veku. Často sa stretávame s generáciu malo ambicióznych mladých ľudí, ktorí si neveria ktorí si myslia, že nič nedokážu. Od koho to majú? Toto je ten vplyv rodiny a rodičov na dieťa, a toto sú následky ktoré sa budu s nimi niest celý život, to že si dieťa neverí, že sa cíti menejcenné …
@gabrielkaa presne toto !
@blazargandalf nastastie sa mi to zatial nestalo, myslim, ze vsetky 3 moje deti chapu, ze sme robili, ako sme najlepsie vedeli a nieco pochopia asi az ked budu mat vlastne deti. Vedia vsak, ze ich lubime a ze sa nas mozu spolahnut. A co sa tyka tej vychovy - kazde jedno sme vychovali rovnako a kazde je ine. Co konkretne ti vycitaju?