Zlá sestra

nikanika3
28. nov 2016

Ahojte žienky, asi sa potrebujem len posťažovať a dúfam, že mi niekto kto bol v takejto situácii poradí.
Mám staršiu sestru o 4 roky staršiu, nemáme veľmi dobrý vzťah, mám pocit,že rodičia ju stále uprednostňovali, že ona bola pre nich vždy na prvom mieste a ja som bola len do počtu. Moja sestra je ten najsebeckejší , najarogantnejší človek akého poznám. Má hroznú povahu, nedokážem sa s ňou ani normálne porozprávať pretože ona vie všetko lepšie, ona je najlepšia a ja som nikto. Mám skvelého priateľa a je mi veľkou oporou, ale niekedy to už doma nezvládam, bývam doma s rodičmi a so sestrou. Niekedy je toho na mňa veľa, aj ja som len človek, aj ja potrebujem trošku porozumenia, pochvaly, uprednostnenia. Prečo mám stále dávať jej potreby nad svoje ? a stále sa prispôsobovať. Už ma to nebaví, čakám len kým dokončím 3.roč (Bc.) a odsťahujem sa. Mám ju rada samozrejme, ved je to moja sestra ale čo je veľa, to je veľa.

tyelde
28. nov 2016

A nemôžeš odísť skor? Intrak, k priatelovi...

alex49
28. nov 2016

si už dosť stará, môžeš bývať sama alebo s priateľom, začni hľadať podnájom alebo intrák. Rodičom a sestre to iba oznám, zbaľ sa a bud šťastná 😉

wikisara
28. nov 2016

Trošku ťa chápem. Mám tiež sestru staršiu, keď sme mali menej rokov tak sme si dosť liezli na nervy, tiež sme sa dosť často hádali. No nastal zvrat keď som sa od nej odsťahovala. Vtedy sme pochopili aké sú sestry dôležité a teraz sme radi keď sa čo i len aspoň raz za týždeň stretneme (keďže sme obidve dosť pracovne vyťažené). Ver mi, aj keď si teraz leziete na nervy, raz budeš rada že ju máš, lebo zistíš že len sestry a rodina bude pri tebe vždy stáť a podporovať ťa

mimla
28. nov 2016

My starší súrodenci sme hrozní suchári, stredobod vesmíru, vážne ksichty atď. Skrátka sme takí. Niekto je postihnutý viac, niekto menej. Jednoducho sme tu boli prví. Skús si prelistovať "Súrodenecké konštelácie" od Lehmana. Zaujímavá, aj keď trošku zovšeobecňujúca knižka. Mohla by ti pomôcť pochopiť situáciu a zároveň sa nejako pretĺcť týmto období, kedy sa ti asi nedá vypadnúť a obdobím, kedy budeš sama za seba.

katarinamarkova
28. nov 2016

@nikanika3 aké jej potreby dávaš nad svoje? v čom sa jej musíš stále prispôsobovať?

ipetka
28. nov 2016

Ja mam presne opacny problem 😃 som starsia (o 3 roky) a moja mladsia sestra dostala vzdy vsetko. Je to vnimani. Od malicka som si uvedomovala ze sestra dostane cokoladu a ja zuvacky (napr.), ja som robila od 15. aj cez skolu a zarabala som si na najom u rodicov (200€), lebo mam zhodnotila ze je treba prispievat. Sestra zacala pracovat rok po maturite a nedavala ani cent. No budis 😏 Ked som ostala tehotna tak mi matka rozpravala ako som si znicila zivot ale zmenila retoriku po porode🙂 Sestra sa o mojho syna nikdy nezaujimala nikdy s nim netravila cas (proste mlada a deti ju nezaujimali), az raz prisla s novym priatelom myslim ze to bol december 2014 a uz v aprili 2015 vyhlasila ze uz treba ist na matersku lebo ju nebavi chodit do roboty a bum do mesiaca otehotnela 😊 a cuduj sa svete rodicia jej poriadili auto aj hypoteku ktoru do dnes platia a netrvalo dlho tento rok myslim v marci porodila tak uz v auguste ju ten jej opustil 😊 pritom ako ju poznam ako sa vie spravat k ludom sa ani necudujem ze to nevedel uz zniest. Ale stavim sa ze z jej pohladu by tento pribeh bol presny opak toho co som ja povedala 😃 cize ked zmenis obcas uhol pohladu aj tak sa to da zniest (a potom bez co najdalej 😃)

karolinka2010
28. nov 2016

@ipetka tak nejak podobneaz na to ze mam mladsieho brata...

hipuska
28. nov 2016

@ipetka kolko skodarostnych smajlikov. Smutne.

Ja mam 3 mladsie sestry a so vsetkymi mam uzasny vztah. Ani neviete o co prichadzate....

ipetka
28. nov 2016

@hipuska po 26 rokov si kazdy zvykne..pre niekoho bohuzial a pre mna chvalabohu som s tym davno niako vyrovnana 🙂 nebudem si kazit zivot nezhodami v rodine ktore nevyriesim. Ja som ju nikdy za sestru nepovazovala kedze mi v kazdej moznej prilezitosti podrazila nohy cize moja odpoved - neprichadzam o nic podstatne

mimla
29. nov 2016

@ipetka Ale keď sa nad tým celým zamyslíš fakt do detailov, kto je viac vybavený pre život? Ty, či tvoja sestra? Teraz nepozeraj koľko komu kto pomáha, to sú pominuteľné veci. Keby ste mali fungovať každá sama za seba, ktorá prvá padne a ktorá pôjde ďalej?
Rozdielom vo výchove sa vyhnúť nedá. To ti povie každý, kto má viac ako jedno dieťa. Niektoré boje sa ti skrátka nechce bojovať znova, pretože ich spätne považuješ za zbytočné, a iné boje zase začneš, pretože máš pocit, že predtým si ich zanedbala a tie zase dôležité boli. Plus mledšie dieťa už má vydupanú cestičku, ktorú zyčalo staršie dieťa a uľahčilo mu prácu. Nemá zmysel sa porovnávať, pretože nikto z nás nemá rovnakú východiskovú pozíciu.

hipuska
29. nov 2016

@ipetka no, veru prichadzas. Aspon za tuto vetu si si mohla odpustit smajlika..... "tento rok myslim v marci porodila tak uz v auguste ju ten jej opustil " sama pises, ze si sa s tym po 26 rokoch vyrovnala, co nie je pravda, pretoze tu opisujes "krivdy" od mala

Autorka prispevku je z celej situacie smutna , ale ako sama pise, svoju sestru ma rada aj napriek vsetkemu, co sa mne paci

veronika_e
29. nov 2016

Neda sa tomu vyhnut a vzdy ten mladsi ma dovolene viac aj ked nemusi to byt len materialne. Vzdy ma ten starsi pocit ze nemohol toko vo veku toho mladsieho, ze mu rodicia tolko nedovolili ale to ide s dobou ta ide dopredu a to sa neda ovplyvnit. nAUC SA S NOU TROSKU VYCHADZAT A NEMYSLI LEN NA TO AKO JU RODICIA UPREDNOSTNOVALI

ipetka
29. nov 2016

ja si to cele uvedomujem, nieje to o tom ze mam teraz problem ju vidiet a hovorit s nou, ide o to ze k nej necitim tie pocity ktore tu niektore opisujete.

@mimla ja chvalabohu fungujem dlhodobo a mas uplnu pravdu v tomto vsetko to "zle" bolo mne do zivota v niecom dobre, zvladam veci ktore by ona bez rodicov nezvladla, ale ked mas 15,16,..20 tak to mrzi ked sa nato divas

@hipuska pozri nevies do akych situacii ma dostala moja sestra svojim chovanim, kolko ludi sa otocilo chrbtom jej kvoli jej chovaniu (uz aj ten jej expriatel), kolko rozbrojov spravila v rodine (jeden skoncil infarktom mojej babky), a ja som s tym mozno nie uplne vyrovnana ale u mna plati ze kazdemu sa vsetko raz vrati a jej sa jej malichernosti a bezocivost otocili proti nej a ostala sama(ja jej nic zle neprajem, naopak dufam ze sa nauci ze v zivote aj tolerancia ma velke miesto).A ten jej priatel musel pri nej zazivat iny teror (on rodinne zalozeny a ona -tak sa vyjadrila- si to predstavovala inak a nie ze ona bude sedet pri decku a on nebude furt doma -robi policajta cize sluzby), ale v jednom mas pravdu
@nikanika3 ma sestru uprimne rada a verim ze sa jej vztahy napravia ja som len chcela poznamenat ze je to realne aj o tej druhej strane a az ked zlyha konunikacia vtedy je problem 😒 mozno aj moja sestra raz dospeje snad 🙂

lanugo
29. nov 2016

@hipuska presne smajlucu zarazili aj mna

ipetka
29. nov 2016

@lanugo neviem baby co ste pohorsene nad smajlikmi naozaj zivot nieje o smajlikoch, to ze sa v dnesnej dobe dokazem pousmiat nad celou situaciou vy evedintne nechapete kedze ste ale nezili moje detstvo kde boli dennodenne urazky typu aka som sprosta, nesikovna a v zivote nic nedosiahnem narozdiel od mojej sestry tak to ani nemozete pochopit. Dnes mam 26 rokov mozno som pre vas hlupa za smajlikov ale ja som momentalne urcite spokojnejsia nez som bola 16tich... a to ze sa pousmejem nadtym celym tak za tym si stojim, pre mna je to na usmev urcite minimalne v tom ze zijem vo velmi stastnom a rodinne zalozenom vztahu plnom lasky, tolerancie a pochopenia ktore som predtym nezazila.Ja sa budem snazit byt lepsia matka ako bola ta moja mne to mi verte a s usmevom to ide lahsie 😉

meusicka
29. nov 2016

@hipuska nie kazda mame idealny vztah so svojou sestrou. ja som od mojej tiez starsia o 3 roky a mam pocit, ze ja som si stale musela vsetko vybojovat, od prvych licidiel a lakov na nechty a o disco ani nehovorim, nasi mi zatrhli co sa len dalo. a ona to mala potom ale uz ovela jednoduchsie, lebo od coho boli nasi na strope, to u nej uz predychali a isli dalej. o prvom priatelovy a sexe ani nehovorim, co to bol u nas za masaker. byvala som sice na internate, ale vikendy doma, ona potom tiez odisla studovat, zila svoj zivot, parada a nikto jej nic nekecal.
teraz sme obe vydate, ja mama 3 deti, ked my muz odisiel robit do zahranicia a ja ostala sama doma, nebudem vsetko rozpisovat, ale moja sestra ma doslova vyhodila z rodicovskeho domu a kazala mi o tom ako mam vychovavat svoje deti. ja mala 4 rocnu a rocne dvojicky. ona mala jedno ani nie rocne dieta. takze na porovnanie , asi sme mali uplne rovnake starosti, vsak?
takze nam to tiez na vztahoch nepridalo. dnes povadene nie sme, ale ze mam v sebe kvoli tomu zakazdym pocit sklamania, ked si na to spomeniem, s tym tiez nedokazem nic robit.

misacina
29. nov 2016

@hipuska aj ja mam 3 mladsie sestry a tiez si vychadzame super🙂

jankalukasova
29. nov 2016

ja som pre svojho brata asi tiež nepríjemná a arogantná.. ale pramení to žiaľ z toho, že ja mám trošku iné životné názory ako on.. nesekáme sa, len keď príde s nejkým geniálnym nápadom, tak ho väčšinou zostrem ako nič, lebo mu poviem aký mám názor, prípadne aká je realita a o je z toho potom chudák na prášky. Tým nehovorím, že je to tak aj u Vás... len si myslím, že tiež nie som ideálny súrodenec. Ja som zas mala napr. pocit, že ja som musela všetko a on nič.. ako prvá som si musela všetko vybobjovať.. pozerať dlhšie telku, zostať vonku s kamarátkami. Bola som vrcholne vytočená, keď som mala asi 15-16 rokov a strašne som chcela PC, jeden sme mali doma, ten mal v izbe brácho a naši mali každý svoj notebook... všetci do toho čumeli a ja som sedela ako taký trtko...na vianoce som si pýtala práve notebook a moja mama sa rozčúlene a neveriacky opýtala, že načo by mi asi tak bol?? tak on čo mal vtedy asi 9 ho v izbe mal (samozrejme som sa zaň nevedela nikdy dostať..) a načo by mne bol? Ja som sa musela učiť tak aby som mala jednotky, max. dvojky... brácho priniesol na konci roka štyrec na vysvedčení a v podstate sa neudialo nič... bol drzí jak ploštica, vonku bol koľko chcel. Bolo dohodnuté, že každý z nás musí v domácnosti pomáhať (napr. ja urobiť poriadok v kúpeľni a on povysávať..) on to neurobil, ja som musela.. inak bolo peklo a vždy som sa dozvedela, že nemám riešiť čo on a, že ja vlastne chcem pomôcť. No vraždila by som....
Pravda je taká, že ja mám dnes dokončenú VŠ, mám dobrú prácu, manžela... čakáme dcérku, ktorú z pôrodnice privezieme do nášho domčeka... (až nechutne učebnicový príklad...) Brácho ledva odmaturoval, prelieza z jednej roboty do druhej, tažko povedať, ktorá je horšia, jeho partnerka je.. radšej nič... nie je to zlé dievča, len je trošku jednoduchšie a akosi sa mu nechce ani robiť ani rodiť... ani nič. To ho nechcem ohovárať, v zásade je mi to ľúto a priala by som si aby to bolo inak.. ale pomôcť už mu žiaľ neviem.

dada_99
29. nov 2016

@veronika_e len to je niekedy dost tazke nemysliet nato ked ju to este aj dost rozculuje a vadi jej to. Ale snazit sa treba 🙂

jasminet
29. nov 2016

@nikanika3 a v com sa sestre prisposobujes, ake potreby ma sestra, ze ich treba uprednostnit... vsetko je uhol pohladu, ona ma mozno na teba rovnaky nazor..

kiwi3
29. nov 2016

@ipetka rodicia casto pomahaju tomu, kto sa javi byt neschopny. ked teda hovoris o uhle pohladu, tak mozes byt rada, ze si sa naucila postarat sama o seba, tvoja sestra toho schopna nie je a to nie je bohvieco do buducnosti. cize dobre pre teba. horsie bude, ak sa budes o nu musiet postarat neskor ty 🙂

ipetka
29. nov 2016

@kiwi3 presne takto som nato zacala pozerat uz davno ze som dostatocne sebestacna nato aby som nepotrebovala rodicov ku kazdemu kroku..napisala som to aj vyssie - vsetko zle je na nieco dobre - moje hodnoty aj problemy su davno ine a zaoberat sa malichernostami je uz len strata casu - moj prvy prispevok k teme som napisala ako priklad resp. co som sa davno naucila a to snazit sa vytazit aj z blbej situacie nieco dobre 🙂

zuzlaka
29. nov 2016

@nikanika3 možno by si sa mala začať na to inak pozerať. To že dávajú rodičia jednému dieťaťu viac má väčšinou svoje opodstatnenie. Mám kamarátku ktorá v podobnej rodine vyrastala, neustále mala pocit, že ona musela rýchlo dospieť, že o ňu sa tak nestarali. Veľa kvôli tomu plakala a dnes je za to vďačná - naučila sa skôr postaviť na vlastné nohy a riešiť si svoj život 🙂