Život v prítomnosti verzus myslenie na budúcnosť
Neviem, či má niekto pochopí, ak tu napíšem to čo má trápi. Už dlhšie premýšľam nad tým, aký má život zmysel. Keď som mala 16-17 rokov, natrafila som na knihy o sebarozvoji, nájsť vnútorný pokoj. Trvalo pár rokov, kým som sa na to naladila. Vyradila som toxických ľudí, našla si záujmy, ktoré ma bavia. Mám prácu, ktorú mám rada. Mám pri sebe super ľudí a milujúceho partnera. No predsa som začala vo vnútri cítiť niečo také, že čo z toho? Užívam si to tu a teraz, ale mám pocit akoby som stratila ciele. Keď som kedysi žila tak, že som myslela na budúcnosť, mala sny, tešilo ma to. Mala som pocit, že niekam smerujem a že to má zmysel, že sa niekam posúvam. Odkedy som sa naladila na "tu a teraz", príde deň a ja si ho neviem užiť. Mám pocit, že nie je žiadny cieľ, že skrátka len žijem teraz, ale čo ďalej? Kam to smeruje?
Možno má niekto podobné myšlienky, no cítim sa viac nešťastná ako kedysi, keď som mala svoje sny, ciele, a išla za nimi... a už sa akoby neviem vrátiť späť na tú cestu... :(
ved tak si daj dalsie sny a ciele, ja ich mam tolko na zozname ze neviem co skor.
A preco uz nemas sny a ciele? Ked si si tie stare splnila, najdi si ine
Skrátka mám pocit že všetky tie veci akoby nemali zmysel. Neviem to vysvetliť. Snažím sa žiť viac v prítomnosti a to mi dáva pocit, že deň len tak zbehne ale nebol akoby naplnený. Neviem to úplne presne popísať
A čo ti bráni dávať si sny a ciele? Keď ti to chýba.
Asi si nepochopila podstatu fungovania v pritomnosti. Je to fungovanie bez vnutornych odporov s prijimanim tym, co pride, ale to, co pride, uzkostlivo nevyhliadas.
Podla mna je to taka faza. V podstate si podla mna s tym zitim v pritomnosti dotiahla prilis daleko a zistila si, ze ti to nesedi. Ono to tak moze dopadnut, ked sa clovek akoby snazil zit podla nejakeho navodu, ktory fungoval u niekoho ineho. Pricom ten druhy clovek k tomu dospel vacsinou po nejakej dlhej ceste, na ktorej kadeco zazil, jeho pribeh moze byt uplne iny ako tvoj, jeho videnie sveta a citenie tiez. V tomto ja vidim problem s motivacnou literaturou, ze sice je super, ze niekto nasiel, co unho funguje, ale ta jeho skusenost je sice inspirativna, ale na inych neprenosna. On si to.svoje musel.odmakat, odtrpiet, porobit kadejake preslapy, vselico sa pracne naucit a az potom prislo to.ppzitivne. Skratka k tomu.vacsinou nie je.
No a podla mna je teda tvojim.hlavnym cielom najst, co.vyhovuje tebe, ako mas zit ty, co zaujimave sa mozes naucit zo svojich osobitych skusenosti. Toto, co teraz prezivas, je len jeden usek na tej ceste.
Ja ťa možno chápem... je to ako keby si mala myšlienky čo z toho keď je to všetko pominuteľné..že proste jedného dňa všetko aj tak stratis?
Mentalne si možno napredovala, mala si návod, podľa ktorého si išla, ale asi to nebola tvoja cesta. Stratila si kontakt so svojimi pocitmi, nedokážeš deň len tak precítit, máš stále nejaké očakávania. Skús si dať s týmto analyzovanim zmyslu života pauzu a nechaj svoj život len tak voľne plynúť, pracuj viac so svojimi pocitmi ako myšlienkami.
vzdy to niekam smeruje, aj ked zijes 'len' tu a teraz 🙂 ty ciele mas, aj ked si ich nedavas, alebo neuvedomujes.. a ony pridu..
Podla.mna si tie mudre knihy nepochopila..
Myslim, ze zitim v pritomnosti sa mysli, ze sa clovek neutapa v minulosti, nie to, ze nesniva o buducnosti
Carpe diem uzi dna.. lenze ty si ten den nevies uzit. Asi nieco nerobis spravne . Treba sa tesit z malickosti. Vychutnavat okamih. Popri tom si Rob ciele sny a plany. Ja si uzivam pritomnost neboli mà minulost ., a planujem si buducnost. Asi stagnujes si dlho na jednom mieste ci v osobnom zivote ci v praci a potrebujes uz zmenu, ked mas pocit ze den nikam nevedie, Nie si tam kde by si chcela byt,
Praveze si sa nenaladila na tu a teraz,lebo stale riesis to potom. ;D Ze z toho nebude nic. Ze chyba vykon. Ze co z toho,co robim...
@goodidea áno. Také niečo prežívam aktuálne. Asi najviac si to vystihla
@miadi ďakujem za komentár, aj ty si celkom vystihla, že možno mám uz pocit akejsi stagnácie :/
Predstav si, že si herec ktorý chce hrať svoju rolu najlepšie ako vie ...herec vie že to čo hraje je len predstavenie, ilúzia ktorá sa čoskoro skončí... ale aj tak tá jeho hra ten jeho výkon ak je dobrý zanechá odkaz
Jednej veci nerozumiem. Píšeš: Cítim sa ešte viac nešťastná ako kedysi, keď som mala svoje sny a ciele a išla som si za nimi, ale už sa neviem vrátiť späť na túto cestu. Prečo sa na túto cestu chces vrátiť, keď ťa to nenaplnalo ani predtým a neprinieslo to želany výsledok? Prečo chces viesť premotivovany život? Práve toto ťa oberá o radosť o života.
Najdi si nove sny, ciele, zaluby. Ved to je na tom to najlepsie, ze stale mozes chciet nieco nove a ist za niecim novym
Dam ti iny pohlad. Boh ti dava moznosti. Prilezitosti. Stretnutia. Udalosti. Kazdy den. Staci len v tom plavat. To je pritomnost. Robit to pre vacsie dobro. A nemusiet byt strojcom a riadiacim centrom svojho stastia.. lebo to nikdy nepride. :D Ovladanim sa nepride pokoj. Skor naopak. Vnutorny nepokoj.
Tak skus planovat buducnost. Ja sa tesim aj z malickosti, uplne banality vychadzka, vylet, moja praca ma tesi..teraz planujem v lete ist do Činy, alebo dalsi rok USA a N.Y. Mam pevne priatelstva, vyradila som zo zivota toxickych ludi, tesim sa zdraviu, planujem kupit nove auto.....si sestrou navstivit skandinaviu, zdolat Krivan. Je toho vela naozaj. Mozem s kludnym srdcom povedat, ze zijem naplno presne tak ako chcem a nic mi nechyba
Teraz nemas ziaden sen ani ciel?