Život v jednom kole

Nuž muža si si vybrala sama, deti si asi chcela, tak sa treba starať. Dom s veľkou hypotékou sa dá určite vymeniť za menší byt s menšou hypotékou a možno by si bola viac v kľude. Asi si ten život mimo civilizácie predstavuješ veľmi jednoducho, ale zase nie je to med lízať. Sú ľudia, ktorí tak žijú a vyhovuje im to. Ale väčšina z nás je na taký život už zhyckana. Predstav si žiť bez teplej vody, bez práčky a umývačky, spomínaš zdravotné problémy, len by si sa ešte viacej narobila. Možno len potrebuješ dovolenku. Deti mužovi na krk a choď trochu zrelaxovať.

Kolko mas deti? Uz ked si pri prvom citila,ze takto si si zivot nwpredstavovala,nemali ste mat dalsie deti. Najviac tvojimi depkami trpia deti. A nikto nema uplne bezstatostny zivot. Skor je to uhol pohladu. Aj milionar ma svoje milionarske starosti,aj ked je pravda,ze na jachte alebo vo vile pri mori sa mu lahsie znasaju jeho starosti 🤪😁 kazdy sa musime popasovat s tym,co mame.

Čistá depresia len to čítať....
Máš rodinu, máš kde bývať (aj keď viete že dom nebude hotový tak predať a ísť na byt), nájsť prácu, a hlavne zmena myslenia....každý má niečo a to čo vidíš, tak každý musí makať aby mal to čo má...nepadajú nikomu pečené holuby do huby

Ľúbiš muža ? Ľúbiš deti ?
To zdravie je prvoradé k tomu láska v rodine je potrebná . Ostatné síce dôležité je , ale život vieš žiť pekne aj s menej peniazmi . Vždy je to o tom ,aby si to pekne videla aj v malých veciach .
Keď som si pochovala dcérku ,mala som pocit ,že život sa skončil a do smrti budem na liekoch . Že už nič nemá zmysel . Nie každý má vysnívanú rodinu ,nie každý má financií nazvyš . A predsa vie vziať do rúk ,to čo má , a cítiť vďaku za to .
Zameraj sa na to ,čo máš. Nie čo nemáš .
Sme tu len obmedzený čas . Krátky na to aby sme len smútili .

Suhlasim s komentarmi -predat dom a ist do mensieho + zorganizovat si veci, nielen tie materialne, vsetko planovat, zapisovat. Odporucam bolg Som Minimalistka - Menej veci, viac zivota. Vela rad sme s manzelom zacali uplatnovat a naozaj je to poznat.

Odpíšem tak hromadne...áno viem ze je to čistá depresia, snažím sa z toho dostať, chcem tu byt pre deti,užiť si aspoň trochu život, milujem deti najviac na svete, sú to jediné čo sa mi v živote podarilo a som za ne neskutočne vďačná...snažím sa v tých pár voľných chvíľ co mám meditovať, počúvam videa a všelijaké motivačné knihy, ale ide mi to myslieť pozitívne a vdacne chvíľu q zas som tam kde som bola...bývali sme x rokov v malom 2 izbovom byte, mam 2 deti a jednoducho to bolo neúnosné priestorovo...teda ja by som sa uskromnila ale manžel je zberac a proste ten priestor nestačil...už teraz je dom zapratany, mne by stačil aj ten byt...ale to je jedno, to už teraz nejde, muž do domu investoval x svojich rokov, nepusti ho za nič....po 1 dieťati som nemala taky zly zdravotný stav, financne sme boli lepšie, tých povinnosti a starosti bolo menej, viac som ak fyzicky vládala a všetko trochu ľahšie zvladala...ale po 2hom to ide dolu vodou...ja viem ze tak žije väčšina rodín aj horšie...ale ja sa necítim lepšie keď niekto iný sa ma horšie...keby tu myseľ bolo lahsie prenastavit...

Skus si zobrat krvny obraz .
Mozes mat aj nedostatok vitaminov, z toho unava, bolesti, zdr problemy,nedostatok energie a depresia....
Skus najst v živote nejaku aj inu cinnost, volný cas mimo domu...
Napriklad sa prihlas na kurz pole dance, tanec, salsu, kizombu, hoc co...

@autorka ale ten zapratany dom ti môže spôsobovať veľa psychickej bolesti.

Všetko môžeš. Predajte veľký dom, splatíte hypotéku, kúpite menší byt/malý domček na kľúč a minimálne už bude dokončený a môžeš žiť tu a teraz. Nikdy som neprišla na chuť veľkým nehnuteľnostiam na úkor môjho života, času, peňazí investovaných do deti a rodiny. Ak je tvoja diagnóza SM tak uvítaš menej stresu a bezbariérový dom či byt. Ak sa tvoj muž vysmieva pocitom zo života, porozmýšľala by som, či mi za to stojí ísť ďalej s ním.

Keď muž lipne na dome aj keď si ochorela a evidentne máte ťaživú finančnú situáciu, tak by mal zobrať ešte jednu prácu, alebo prehodnotte priority a zariadíte sa sooločne predajom a ak nič nepomôže a on ťa bude ďalej žmýkať, tak sa nechaj vyplatiť a kúp si ten bytík.

Ahoj, začni meniť život malými krokmi. Keď som mala vážnejšie ochorenie, veľmi mi pomohlo napísať si zoznam prianí, čo by som chcela v živote zažiť/vidieť/počuť... Zoznam píš postupne, prepisuj podľa tvojho aktuálneho nastavenia. Napríklad máš v zozname výlet na Island? Dobre, teraz na to nemáš peniaze, preto sa zameraj na dostupnejšie aktivity. Ja som mala v zozname bod - každý mesiac zažiť niečo nové. Pozrela som v mojom bydlisku a okolitých mestách, čo bude v danom mesiaci a vybrala to, čo by ma najviac zaujímalo (teraz v lete máš veľa akcií úplne zadarmo). Alebo som napísala mail do Jojky, že mám takýto zoznam a rada by som zažila natáčanie Inkognita - do týždňa mi volali, či môžem prísť na najbližšie natáčanie 🙂 Časom si začneš viac uvedomovať, čo sa ti páči a čo ti urobí radost - možno zistis, že na ten Island vlastne ani nechces ísť alebo naopak, tvoje kroky budú nakoniec viesť k tomu, že na Island pôjdeš ;)
Inak, na nete nájdeš veľa takýchto zoznamov pre inšpiráciu - pri vyhľadávaní pouzi anglický vyraz bucket list.
Želám veľa úspechov pri napĺňaní tvojej pokladničky šťastia

Ešte doplním, v tomto prípade neber príliš ohľad na manžela a deti, teda čo sa týka časového hladiska. Isto raz do týždňa zvládnu byť pár hodín bez teba. Každou hodinou strávenou tým, čo ti robí radosť, zmení tvoje vnútorné nastavenie a aj tvoja rodina si isto všimne pozitívne zmeny a možno sami uznajú, že výsmech nie je na mieste

Nemala si si robiť deti a vydavat sa. Manželstvo a deti je veľká obeta...

Manžel je zberač...toto je problém, a musí to zmeniť, ak už teraz je dom zapratany, veľmi sa vám uľaví, keď dom vypracete
Nepíšeš ako tráviš čas s mužom?
Ako tráviš čas sama? Úplne sama

Ved toto vsetko sa da zmenit. Len treba prestavit myslenie a priority. A hlavne s manzelom byt na tej istej vlne.

Ďakujem vám za odpovede, píšem tak zaradom co mi napadá...áno nemala som mat deti a vydávať sa keď som chcela žiť niekde na samote a bez starosti lenže pred 20 rokmi som to tak.nevidela...a teda deti absolútne neľutujem to však neznamená ze môj život a moje potreby a túžby sa nemenia...myslela som ze môj život bude iný, je mi ľúto za dobou keď som nemala bolesti , vládla cvičiť aj 3 hod vkuse, chodila som tancovať, športovala, mala čas na koníčky, mala som priatelov atd...teraz nemám už nič z toho, nevládzem ísť ani na 20 min prechádzku, po 10 min ma uz príšerne bolia kolena a kríze ze mi je do plaču...snažím sa po troške aspoň jemnú jogu cvičiť ale to je proste málo...
Ten bucket list som sem tam sledovala na YouTube, ale vždy mi prišlo ľúto ze je kopec tých veci ktoré by som chcela zažiť ale viem ze nikdy nezazijem...neviem proste sa mi s tým ťažko zmieruje...
S manželom nikdy na rovnakej vlne nebudeme, ale mam ho veľmi rada je to dobrý muž, pomáha koľko vie, je mi oporou a tak ale teda tieto moje sny vie ze sú nereálne tak sa z toho smeje, vsak ja viem ze to nie je také lahke sko sa zdá...a zberač bol a aj ním ostane, ja práveže veľmi tiahne k tej jednoduchosti a minimalizmu, ale teda nezdá sa mi to ako dôvod na zničenie rodiny, deti miluje najviac...proste mi ostáva iba sa zmieriť s takým životom aký mám, a možno skúsiť aspoň nejaké sny si splniť...

Moj manzel a cela jeho rodina boli a su fakt velki zberaci. Ako priklad uvadzam kresby zo skolky, zosity zo zakladky, stare CDcka, milion papierov, atd. 9 rokov, kym manzel postupne presiel zo zberaca k minimalistovi. V priebehu tych 9 rokov som s nim asi tak 2x za rok pretriedila jeho veci, postupne, kazdy rok sa toho zbavil viac a viac. Teraz je to on, kto sa ma vzdy spyta, ci tu vec naozaj potrebujeme, ak chcem nieco kupit. Je to beh na dlhu trat, ale nic nie je nemozne.

Veľmi negatívne myslenie. Zle sa to aj číta, tak chápem, že s týmto nastavením sa aj zle žije. Vyhľadaj odbornú pomoc. To sama nedáš. Možno je to zdravotnými problémami, možno detstvom. Psychológ Ti určite pomôže. Mám takú kamarátku. Keď jej poviem pozitívne veci v jej živote, tak ich obráti na negatívne. Sama sa akoby rada trápi. Neviem to inak pomenovať. Ona by chcela presne to čo máš Ty, Ty presne to čo má ona. Stačí byť vďačný za to čo človek má, tešiť sa aj z maličkostí a hneď je život krajší. Ty by si povedala, že ona má pekný život. Ona by povedala, že by hneď brala ten Tvoj.