Život s invalidom
Ahojte,
chcem poznas Vas nazor na moj problem...zijem styri a pol roka s priatelom...po roku sme sa rozisli, nefungovalo to..lenze tri mesiace po rozchode mu amptovali nohu a ja som ho nedokazala v tom nechat samotného, tak som sa vratila...dost ho to zmenilo, ale nie natolko, aby som bola stastna...ucia som ho chodit, vsetko sme preskakali, som s nim 24 hodin...zaciatky sa celkom dali, lenze uz je bez nohy 3 roky, chodi, cim dalej, tym horsie, jeho nic nebavi, nic nezaujima, mimo svojho zamestnania( a to zase doma kancelaria) nerobi nic...bud spi, alebo sa stazuje..nikam nechodime, tym, ze robim u neho, praca je jedina tema na rozhovor, prstom nepohne, tak najest sa, na vecko a do postele..som na prasky...ked ho necham, budem za spinu, ked ho nenecham, zblaznim sa...
Je to hrozne, sama mam dieta a on mi je ako za tri dalsie..nechape to...stale sa ma pyta,co mi je, ze co mi robi, ved on ma lubi a dokola...ja mu nechcem ublizit,ale ja uz nevladzem...snaha z jeho strany ziadna, len vsetci ma lutujte, ved ja som chudiatko...
@samasebou ak som to dobre pochopila, tak ty si zamestnaná u neho, mate home office a tým pádom ste stále spolu doma. Ja si myslím, že práve tu je ten problém. Ja by som si na tvojom mieste hľadala nejakú inú prácu, mimo domu, aby si sa každý deň dostala medzi ľudí. Potom by sa ten váš vzťah asi dal "ustať".
Lenze on je bezo mna hotovy, musel by na moje miesto prijat niekoho iného, co odmieta, ked som to navrhla, aj ked mna ta praca bavi...prasky na spanie berie uz aj cez den, totalna letargia...ja popritom dialkovo studujem na vyske, mam doma pubertiaka, som uz na nervy..uz som s nim prestala chodit aj na nakupy, lebo aj to po 20 minutach zacne jojkat,aky je zrobeny...
@samasebou - skor ho zober k psychologovi, nech riesi jeho depresie. A ty sa od neho odraz... nestoji ti za to, aby ta stiahol spolu s nim na uplne dno. Obzries sa o dvadsat rokov a co ti takyto vztah dal??? Okrem roboty, nervou a zlej nalady? Nic!
@samasebou Ahoj, Ty s ním nie si z lásky, ale zo súcitu a z pocitu povinnosti. Tvoja veta: "keď ho nechám, budem za špinu...", tak toto je úplná hlúposť, na to hneď zabudni! Veď ste sa rozišli predtým, ako prišiel o nohu! Keby o ňu neprišiel, nevrátila by si sa k nemu a teraz si mohla mať šťastný život. Keď sa s ním rozídeš 3 roky po jeho amputácii, nikto Ti nemôže nič vyčítať. Preboha, veď keď sa mu to stalo, tak ste boli rozídení. A nie ste ani manželia, ktorí by si prisahali "v šťastí aj v nešťastí, v zdraví, aj chorobe", tak sa s ním slušne rozlúč, zaželaj mu všetko dobré do života a ZBOHOM!
Vieš čo? Zoznámila by som ho s jedným mojím kamošom. Pár rokov dozadu prišiel k úrazu, oveľa horšiemu ako amputácia nohy, je už trvalo ZP, časom sa zamestnal, vystriedal už x dievčat, ehm, skrátka chce žiť, naozaj mi niekedy rozum zastáva nad jeho aktivitou. Minule mi držal prednášku o tom, ako miluje vstávať ráno o šiestej, aj keď pracovný čas sa mu začína až okolo obeda, vraj ak spí do siedmej, deň sa mu už ani neráta. A to ešte aj športuje a najnovšie sa pridal k ľadovým medveďom.
A teraz niečo z druhej strany, existuje jedna vec, ktorú by som nikdy v živote nechcela zažiť: že by mi raz manžel /partner v hneve vykričal, že je so mnou len zo súcitu / kvôli zlému svedomiu. Taký človek by nie len u mňa skončil, ale by mi spôsobil tú najhlbšiu traumu, urazil by ma absolútne do krvi. A to som evidentne absolútne nemožný vzťahový typ - ten typ, čo sa nevie rozchádzať a myšlienka rozchodu vo mne v minulosti vyvolávala všetko možné: depresie, chuť na alkohol, myšlienky na samovraždu. Ale byť s človekom, ktorý ma neľúbi a je so mnou len z akéhosi falošného presvedčenia, že musí, tomu hovorím jednoznačné nie.
A výsledok? Nechaj ho ísť. Samozrejme, pekne si s ním sadni a povedz mu všetko, že ti neprekáža jeho zdravotný stav, ale jeho letargia a nechuť do života, že ho už neľúbiš, resp. berieš ho viac ako kamaráta a to nie je práve na spolužitie. Alebo buď mierna a vynechaj pasáž o letargií, ale... Ukonči to. Je ale možné, že ťa bude obviňovať zo všetkého možného a pochopí až po rokoch. Psychika je sviňa. Len... Neostávaj v niečom, čo by mohlo vyústiť do stavu, kedy by ste sa jeden druhému krajne zhnusili a to navzájom.
A... Len tak mimochodom, nemá tvoj priateľ nárok na príspevok na osobnú asistenciu? AK má, nie je dôvod, aby bol odkázaný na svoje potenciállne frajerky.
A... Ešte tu ktosi správne poukázal na jednu skutočnosť: Myslím si, že si sa s ním vôbec nemala dávať dokopy. Myslím po úraze. Stála by si napríklad o to, aby sa s tebou dal dokopy človek, ktorý ťa už neľúbi, a to len preto, že si napríklad ochorela na rakovinu? Myslim si, že byť s niekým so súcitu je svojím spôsobom veľmi kruté, ale to si uvedomí len ten ZP človek, ktorý sám seba vníma s nadhľadom a ten vie, že o také prejavy lásky nestojí. Tvoj priateľ musí byť veľmi zúfalý, keď situáciu vôbec nechápe. Mohla si sa mu snažiť pomôcť ako jeho kamarátka /asistentka, ale byť tebou, chodenie z toho vynechám.
@nela1916 Moja,
ja som ho minule zobrala k cloveku bez nohy, ktorého som stretla, ked som bola so synom na plavarni!..som skoro odpadla...aj sa stretli, porozpravali...a nic!! prisla som na to, ze s nohou, ci bez nej, jemu sa proste nechce nic...len nech ma ma pri sebe!..to je jedine, co ho zaujima...na asistencne, kvôli zarobku, aky ma, nema narok, to som chcela vybavit na zaciatku...
Ja som mu za posledne mesiace uz parkrat povedala,ze ma takyto zivot nebavi, ze by bolo dobre, keby sme isli od seba.odpoved"odstrelim sa"...
@samasebou No ale ono to tak väčšinou býva, týchto zarytých sebaľútostníkov nemotivuje úplne nič a nikto. Sama by som rada vedela, ako niektorých ľudí vytrhnúť z letargie, lebo sama pár takých poznám, hoci sú to trochu iné prípady. Ich reakkcia na schopnejších jedincovv je väčšinou niečo v zmysle "hm, to je pekné,a le ja na to nemám". Príp. ťa obvinia z povýšenectva, že sa tu pred nimi zbytočne snažíš poukazovať na schopnosti niekoho iného. Samozrejme, je to vec podania.
Ale to, čo popisuješ, mi osobne pripadá ako čisté citové vydieranie, také obyčajné a primitívne, aké páchajú samí zdraví jedinci. Akurát, že uňho to celé možno naozaj pramení z depresie a nie z kalkulácie, hoci kto vie, možno sa len svoje postavenie naučil zneužívať. Ale tvoj problém sa podľa mňa posúva do roviny "čo s citovým vydieračom, ktorý sa vyhráža samovraždou" a nie "čo s invalidom" Myslíš, že by sa skutočne odstrelil? Akokoľvek sa na to dívam, stále mám pocit, že toto treba už len ukončiť.
No v takom prípade si čisto teoreticky asistenciu môže platiť z vlastného vrecka (hoci aj na dve hod. denne), len tak, po dohode s niekým v okolí, kto si potrebuje zarobiť, ok ja viem, do akej roviny sa to v tom prípade @samasebou posúva, ale bola by to profesionálnejšia pomoc, ako napichnúť sa na nejakého príbuzného.
@samasebou nič si neurobí... mne sa tiež jeden chmuľo vyhrážal, že sa zabije, resp. som ho ťahala späť zo zábradlia na vysokom poschodí... a nič... títo ľudia sú sami zo seba nešťastní, či skôr neschopní niečo zmeniť, a všetko, aj vinu, zodpovednosť hádžu na iných... veď ja nič, ja som chudáčik...
@samasebou A si snáď s ním ešte aj kvôli okoliu? Ale tak to snáď nie! Keby sme všetci žili podľa okolia.... Toto je jedna vec, ktorú naozaj navždy vypusti zo svojich úvah!
Myslím, že byť s niekým kvôli "pocitu zodpovednosti" je úplne chybná filozofia. Tak toto pre teba môže byť poučením, že sa nabudúce do takto chybného vzťahu nedostaneš. A preňho snáď tiež, hoci to možno v konečnom dôsledku pochoppí ako krivdu, ale že citovým vydieraním sa láska udržať nedá. Tu sa už asi opakujem, ale stále mi ako najschodnejšia cesta pripadá rozísť sa s odôvodnením, v ktorom mu nedáš zámienku na isté obvinenia (napr. moje city k tebe ochladli, chceš vzťah aj napriek tomu)? Tak nech to už vezmeš za akýkoľvek koniec, prajem ti veľa šťastia. Pamätaj si, postihnutie / choroba nie je dôvod na citové vydieranie a on svoj problém vedome či nevedome používa ako zámienku na nátlak a to je prezmenu chybná filozofia na jeho strane. Naozaj chceš zotrvať v takto zvrátenom vzťahu, kde sa to už ani len nepodobá na harmóniu a férovosť?
@samasebou nerozmyslali ste nad psychologom alebo manzelskou poradnou?skusila by som este tuto moznost a ak nepomoze,tak asi by som zacala mysliet na seba.aj ked hovori sa v dobrom aj zlom,v zdravi,chorobe.no snazit sa musia obe strany.nema kamaratov,ktori by ho vytiahli niekam von?nechce ist ani niekam na vylet?
@nela1916 Keby som v nom chcela zotrvat, tak sa tym nezaoberam...uz som mu aj povedala, ze ja ho mam rada, ale asi tak ako otca, brata, co ja viem...jemne mu to vselijako hovorim, ze nie je to ono, ze ma to unavuje a nenaplna, ze zivot by mal vyzerat inak...on si melie svoje, my patrime k sebe, ja ho lubim a hotovo, on ma len mna, on bezo mna zit nebude..a co sa mi nepaci, ved zijeme normalne, ze ja som asi rozmaznana...ja!!
...musim sa na to vyspat a rano ho vyprevadit svojou cestou, normalne ma z toho boli zaludok...
@sunshineka na vylet??....nic take, kamosi ziadny, nikomu sa nechce pocuvat JA JA JA,jenom JA...zavolaju,ked nieco potrebuju akurát..naposledy v lete, reku podme na hriby...ja s malym peso po hore, on v aute po hore...prechadzka nic, to absolutne,lebo ho to boli...kupele nula, to nie je pre neho...konicek ziaden...a ked mam byt uprimna, ako som uz pisala, ani uz len do tesca sa mi ho nechce tahat, lebo to je pre neho hrozna drina...a co sa tyka psychiatra, dohnala som ho, ten ho polutoval, nakolko sa poznaju, dal mu dalsie lieky, nech je este viac osprosteny a tot vsjo..
@samasebou No... Niektorí ľudia proste neporozumejú, ak im niečo naznačíš iba tak jemne, potrebujú počuť tvrdšiu verziu. TO sa síce zásadne urazia, ale pochopia.
Ale zrovna ja by som ti nemala radiť, ako sa rozchádzať, lebo ja sama to neviem. Chcela som povedať len to, že vzťah zo súcitu je tá najväčšia hrôza, nie je to férové ani z tvojej strany, ani z jeho, že také niečo akceptuje. Rozumiem trochu aj jeho strane (ale len tomu aspektu závislosti a neschopnosti rozísť sa), iba teraz s odstupom po rozchode môžem sama za seba s istotou povedať, že ak ma môj bývalý už nemal rád (ale v mojom prípade si našiel iný objekt a bolo za tým niečo úplne iné), tak namiesto už takmer dvoch rokov slobody by som ani zanič nevymenila ten pohľad na neho večne naštvaného, lebo je stále so mnou nespokojný a vôbec jeho duchaprítomnosť len tak na 10 %. Asi obidvaja musíte prejsť tou nechutnou fázou rozchodu, snáď sa vám potom uľaví obidvom. Ale... V tejto fáze je to na tebe, je ale veľmi pozitívne, že si uvedomuješ absurdnosť celej situácie. Len rozchod sa mi v tomto prípade zdá ako to najférovejšie, čo môžete urobiť, verím tomu, že po rokoch to pochopíte obaja.
@samasebou Asi sa s tým potrebuje vysporiadať vnútorne, tak sám. No a tie lieky ho určite oblbujú, on môže byť naozaj unavený, u niekoho tie lieky na spanie a ukľudnenie pôsobia tak, že ho utlmia na dlhšiu dobu aj ked možno nemôže hned zaspať. Ved chod na nákupy a inam bez neho, aj ja mám takého partnera, že nechce so mnou chodiť na nákupy, ani na vychádzky, to robím s kamarátkami, no chápem ťa, že je to dlhodobo ťažké. Ale aspon postráži dom, rozkáž mu doma niečo porobiť, že inak neprídeš.
@samasebou mozno by mu pomohlo sa stretnu s niekym kto je natom tak ako on, a zije normalny zivot... On s tym nieje vyrovnany...a ku dnu taha aj teba!!! Bohuzial no...chapem uplne ze mu chces pomoct ale ak to takto pojde dalej tak skoncis niekde na praskach aj ty!! donekonecna sa neda podavat pomocna ruka ked to nema ziadny efekt. Ak ho aspon na chvilku "opustis" bude nuteny sa postarat o seba, byt viac samostatny..... a mozno si zacne viac verit. No je mi luto v akej si situacii.. drzkaj sa.
@lucinka144 Uz som mu takého ukazala, on ze, to on nikdy nedokaze...co uz...dakujem pekne za podporu...
@samasebou ty nie si zodpovedna za jeho rozhodnutia, depresie, pasivitu a neochotu nieco riesit. To si uvedom. Za to je zodpovedny jedine on sam a obetovat cely zivot niekomu...hm, nerobila by som to. Roky bezia a nakoniec ho za to znenavidis a aj tak to ukoncis...povedz mu uprimne a na rovinu, alebo ak sa to povedat neda, tak mu napis dlhy list a vysvetli mu ako sa citis, co od neho potrebujes a ak to nebude schopny a ochotny prehodnotit, tak proste odid. Nie, nebudes spina, dala si mu uz neskutocne vela a nemas si co vycitat...mysli aj na seba, zasluzis si byt stastna, usmiata a spokojna...
Momentalne mam kamosku s ktorou riesim nieco podobne nie amputaciu ale ine...no ide o chlapa ktory na nej visi ako ten tvoj na tebe a maju spolu dieta skoro 3 rocnu dcerku. polozila som jej otazku na kolko sa ceni, ci si vazi samu seba..lebo toto je cele len o tebe a o tom co urobis ty,kazdy mame kopec moznosti ako aj on,ak bude potrebovat pomoc pojde za psychologom ak nie nech zije ako chce,a ty tiez,ostat tam a trapit sa to mi pride hlupe z tvojej strany,je to tvoj zivot a ty si ho nechavas nicit od niekoho kto ti ho ani nedal.Preto sa jednoducho postav,povedz mu ze uz toho bolo DOST! Ak sa mas rada,zacni pre seba zit,lebo zivot mame len jeden a nieje uz babickovska doba ze s nim musis ostat lebo ta ohovori cela dedina a ak aj tak nech sa onho idu starat ti ktorim to vadi...vaz si samu seba aj nick mas samasebou tak taka bud..bud zena ktora chces byt milovana a krasna a pod....drzim palce..
@samasebou - no v tomto bud za spinu, zijes len raz, zit s niekym s povinnosti a zleho svedomia? To nie je zivot. Mas ho milovat a on teba, nemat nohu ver tomu to nie je koniec sveta aby sa clovek musel utapat v depkach a prestat zit..