Źivot mi preteká pomedzi prsty
Ahojte. Zivot mi preteka pomedzi prsty, alebo mam syndrom vyhorenia?
Mam 35 a byvam u mami a so starymi rodicmi, o ktorych sa staram, cize nepracujem. Mama chodi na tyzdnovky a so starkymi som ja, milujem ich, rada sa o nich staram, lenze popri tom mi unika vlastny zivot.
Mam priatela, s ktorym aj planujeme rodinu, aj byvanie, lenze neviem sa nejako odtrhnut z domu, starky chapu ze by som uz chcela aj vlastny rodinu, len nejako sa nevedia vyrovnat s tym ze z domu odidem, lenze s mamou nemaju bohvieaky vztah, tak ja mam aj obavy, ako by to oni zvladali a poviem pravdu, aj ja. Sme na seba dost naviazany, a ja nemam ziadne pracovne navyky, kedze som takmer cele dne doma, a staram sa o tom aby doma všetko fungovalo, no obriadit domacnost, a starkych , sice da niekdy zabrat ale predsa je to ine, ako chodiť do roboty. Starky su este mobilny, vela veci zvládnu sami.
A neviem si ani predstavit ze zacnem chodit do roboty a domov pridem max raz za tyzden, kedze by sme sa chceli prestahovat do mesta v ktorom pracuje priatel.
Niekdy so uz odhodlana urobit vo dvojom zivote zmenu, no som malo priebojna, pretoze neskor si zasa poviem, ze ved mi je takto dobre a neviem sa potom pohnut z miesta, asi si za to mozem sama.
Ahoj, mám pocit, ze este nie si dostatocne odhodlaná spravit prvy krok. Ked chces zmenu tak musis veci inak robit. Poloz si otázky co ma tu drzi, co ma taha inde, keby som mala 25 zmenila by som nieco. Z pisaneho citit, ze sa máte velmi radi so starkymi, tak nemaj vycitky, aj oni budu radi ak Ta uvidia stastnu s bruskom, neskor pravnuca. Zivot ide dalej, zi svoj zivot. Inak ja som rodila v 40 a posledné mesiace tehotenstva boli dost tazke. Naozaj cim skor zacat, lebo mladsia uz nebudes. Prajem vsetko dobre 🙂
Preteka ti lebo si sa ty tak rozhodla. A daj si pozor nemas 25...okamzite chyt zivot za pacesy a odid s priatelom, maj dieta a budes sa starat o seba a svoj zivot. Alebo skoncis ako "stara dievka" priatel sa na teba vykasle ved nebude hadam cakat kym ti starki za 20 rokov umru. Starkychnajskor navstevuj pravidelne potom to zriedis a tak si zvyknupsotupne
@aahajnalka mas spravny pocit. Nie som odhodlana, chyba mi priebojnost, mozno mam aj strach, zacat nove byvanie, nova praca, nove mesto, tazko znasam zmeny a toto by bol totalny obrat v mojom zivote. Starky to chapu ze chcem rodinu, lenze akosi nevedia pochopit ze to obnasa aj odstahovanie sa, stale mi len hovoria ci mi je doma zle, a ze kde mi bude lepsie, proste ma v tom nepodporuju a ja mam aj obavu ist byvat niekde kde nikoho nemam, nepoznam.
Dostala si sa do pohodlného stavu si v pohodlnej zóne z ktorej nechceš vyjsť von. Odporúčam ti urobiť prvý krok. Bude nepohodlný ale urob ho. Napríklad sa odsťahuj. Budeš stále chodiť k starkým ale už budeš mat veľa iných činnosti ktoré sa ti stanú normou. Aj pracovne návyky sa vrátia. To si len teraz nevieš predstaviť. Alebo si nájdi prácu. Nutnosť chodiť do nej ti prinesie ďalšie automatizmy na ktoré si zvykneš.
Je to síce pekne že si naviazaná na starkých.. ale máš aj svoj život.. (a to niekedy starší ľudia akoby prehliadali..)ktorý ti už ako píšeš ozaj uteká medzi prsty.
Hlavne keď plánuješ mať ešte rodinu. Ako píšu viacerí,zamestnaj sa na nejaký čas a sama uvidíš.
Nech sa ti to podarí 🙂
A z coho vlastne zijes? Podla toho co pises, starki este nepotrebuju opatrovanie, takze asi ani prispevok nepoberas.
dobre tomu rozumiem, ze sa staras o dvoch starkych, ktori vlastnie nie su ani imobilny a obetovala si tomu viac ako 10 rokov moznej pracovnej kariery? na dochodku budes zit z coho? ako si vlastne predstavujes zivot s priatelom? to chces ist s nim do spolocnej domacnosti s prazdnymi rukami? spamataj sa velmi rychlo lebo v konecnom dosledku sama doplatis na takyto zivot. ak sa nebudes vediet odstrihnut a byt sebestacna (sebestacna od mamy, rodicov aj priatela), tak sa ti moze stat, ze sa zobudis davno po 40ke sama, bez starkych, bez priatela, bez penazi aj bez prace. mas 35, smelo do toho!
súhlasím s tým názorom, že ísť postupne - presťahuj sa s priateľom, ale napr. cez víkendy prídeš ku starkým alebo iný deň v týždni
nepretrhnete kontakty úplne a ty uvidíš aj ako sa dá žiť život inak, skús si nájsť prácu napr. na čiastočný úväzok, aj tam si musíš zvyknúť na pracovný režim
potom uvidíš či vám to všetkým vyhovuje a rozhodneš sa čo ďalej
Viackrat som pocula, ze spravna vychova je taka, aby bol clovek najneskor v 25ke odhodlany opustit rodicov a zacat sa pripravovat na zakladanie novej rodiny. Mas vek na to aby si bola sebestacna a pripravena zit samostatne/s priatelom.
@slovakboy dakujem. Ano, je to pre mna pohodlny stav, a som malo priebojna odputat sa od neho. Ked uz aj mam v hlave nejaky plan, chyba mi odhodlanie, to aspon skusit ist byvat s priatelom, najst si robotu, vyletiet z hniezda.
Nerozumiem to si do 35 vôbec nikde nikdy nepracovala? To si platis sama zdravotné a sociálne odvody? Z čoho? De facto ťa živí mama potom alebo žiješ z dôchodku starkých
Je to škoda a aj hanba zároveň. Hlavne keď tvrdia že starki sú sebestační.
Áno naber odvahu odkráčať z komfortnej zóny lebo práve tam sa začína naozajstný život...ak by si bola šťastná a stotožnená s tým ako žiješ je to o.k ale nie si....z čoho sa ti bude rátať dôchodok? Materská?
Nehovoriac ako človek degraduje keď nemá impulzy.
Priateľ je s tým o k že si nikdy nepracovala?
Žijete asi z dvoch dôchodkov - postačuje vám to? Starostlivosť o starkých, ak nie sú nesebestační, je tvoje alibi, únik pred tvrdšou realitou vonkajšieho sveta.
Viem o čom píšeš, ak chceš, môžeš napísať IP.
@apolka77 pracovala som chvilu po skonceni skoly, potom sa starkej zhorsil zdravotny stav, tak som bola s nou doma a nejako to tak uz ostalo. Sem tam mam nejaku brigadu, robim z domu predaj, aj ked to by som za pracu moc nepovazovala. Priatel praveze by chcel keby aj spolu byvame, aby pracoval len on, a ja chodila len na tie brigady co vypomaham v jednej agenture obcas, aj ked sa mu snazim vysvetlit ze by nam to asi nevychadzalo, a musela by som sa zamestnat na tpp.
tak zacni tym ze si najdes pracu .. nemusis sa hned stahovat prec.. starky ta nepotrebuju ked su mobilny ... naucis sa pracovat popritom si nasetris peniaze a casom sa aj odstahujes .. ked nebude moc daleko od strakych mozes ku nim chodit obden ... al s nimi telefonovat ... co spravis ked umru? budes stara nepouzitelna nesamostatna a potom este en zistis ze si nemala ziaden zivot
Je veľká chyba, že si za tie roky dosť spohodlnela. Nemáš pracovné návyky a bojíš sa opustiť istotu. No mysli na to, že roky veľmi rýchlo pribúdajú,tebe aj starým rodičom. Aby si nakoniec nezostala sama, bez detí, bez príjmu a partnera. A to potom bude len trápenie
Prepáč, ale toto sa zle aj číta.
Prepac co teraz napisem, ale toto uz zavana tazkym vyuzivanim a lenivostou. Cim skor by si sa mala spamat, lebo asi zle skoncis.
sama cítiš, že je čas na zmenu tak to urob, lebo prejde ďaších 5, 10 rokov a potom už bude ozaj neskoro na založenie rodiny a vlastný život
35 rokov naozaj nie je 25. Mala by si sa prekonať a nájsť si prácu na TPP, lebo to neskor bude pre teba len ťažšie. Treba len začať, zmena ti veľmi prospeje, nový ľudia... Tým,že ti aj priateľ povedal, že.pracovat bude len on, ti veľmi nepomohol nakopnúť sa.
No nehnevaj sa ale starať sa o chodiacich dochodcov keby boli imobilni tak nič nepoviem... a z čoho žiješ? Keď nemáš žiadny príjem. Tuším sa starajú oni o Teba....
No neviem, a mas nieco nasetrene? Uvedomuje si tvoj prietel, ze ak ti zamiesi na dieta, tak to bude tahat sam lebo ty si pohodlna a budes sa radsej starat nez pracovat?
Skus urobiť prvý krok a to najst si prácu. Je to dosť veľký posun od súčasného stavu. Nemusis ísť hneď do extrému odsťahovať sa a ísť bývať s priateľom, mat deti, keďže evidentne nie si na to pripravená a pravdepodobne by si sa veľmi trápila. Začni po krôčikoch a o rok dva uvidis ten rozdiel.. asi najurgentnejšie je teraz poriesit prácu. Starki to zvládnu a po praci budes s nimi. Cize vlk sýty aj ovca cela. Potom uvidis, čo príde na riesenie ďalšie. Drzim ti palce.
vsetko si pekne a otvorene popisala...otazka je teraz, co s tym urobis..
Máš 35 a nemáš TPP a ani si ho prakticky nemala. Z čoho chces mať napríklad dôchodok?
@sulejmanka neboj, dôchodok o takých 30-35 rokov už nebude taký, aký ho poznáme teraz. Nejde o výšku, ale o systém. Je neudržateľný.
autorka- ozaj skús s priateľom založiť rodinu, ak sa na to cítite, lebo inak sa ti ľahko stane, že dopadneš ako moje 2 kamarátky, ktoré sa vkuse starali o nejakého člena rodiny, až nakoniec ostali starými dievkami (obe majú 50-ku na krku a bez muža, bez detí, prakticky samé). Nehovorím, že vtedy sa nikoho nájsť nedá, ale už je to iné.
A teraz si daj otázku. Co bude o 10,20 rokov? Stsrki už budú na druhom svete,ok, možno budeš opatrovať mamu a potom co? Budeš mat 55 60,65, a co?
Roky ti budu iba pribúdať a čím budeš staršia, tým horšie si budeš zvykať na partnera, na otehotnenie už tiež máš doslova posledné roky
Nikto to odvahu zmeniť to nedá, ani to za teba neurobí. Proste urob rez a začni riešiť seba, lebo skutočne sa môže stať že v 60 budeš plakať doma sama s 10 mačkami. Zároveň znie otázka z čoho budeš žiť, keď nemáš prakticky nič odrobene, takže aký bude tvoj dôchodok?
Tetaz už nie je čas pozerať na iných. Tetaz už musíš byť sebecká a postarať sa o svoj život. Starí ani mama tu navždy nebudú.
Mas 35 a budes mat velky problem sa niekde zamestnat uz teraz. Ako vyzera Tvoj zivotopis? Tvoji starki tu este mozu byt rok, aj 20. Co chces robit s prazdnym zivotopisom napr. o takych 10 rokov, ked sa pominu? To, ze brigadujes OBCAS nic neznamena, pracovne navyky ziadne a nejde len o peniaze, ale hlavne o skusenosti a zvyk.
Nehovoriac o tom, ze ak teraz niekedy pôjdeš na rodicovsku (najvyssi cas kvoli veku), tak to budes mat dalsie +3-6 rokov bez pracovnych navykov a budes uz uplne nezamestnatelna.
Skus nieco robit hned, uz nie si dieta, mala si uz mat aspon 8 rokov praxe v praci v zivote, lebo uz teraz to budes mat bez nej fest tazke.
@spadnutaslivka pointa bola iná (nie či je systém udržateľný), madam nemá TPP a ani ho nemala lebo jej je pohodlnejšie sa nechať živiť dôchodkom starých rodičov
Ahoj, šla by som do mesta hned, nasla si prácu a riešila svoj život, babka a dedko sú spolu, nie sú sami, majú jeden druhého. Zvyknú si a tiež by im bolo ľúto keby si sa obetovala pre nich a tým by si možno prišla o možnosť mať vlastnú rodinu, 35 rokov je už veľa, ja som druheho porodila v 36 a mala som velke komplikacie počas celeho tehotenstva a nakoniec sa narodil predčasne. Nemáš na čo čakať pokial chceš rodinu.