Ahojte, je mi jasne, ze je to vysoko individualne, ale aj tak by som rada pocula nazory a skusenosti ludi, ktori si pripadne podobnu zivotnu situaciu prezili. Vec sa na tak, ze mame jedno babo, ma 10 mesiacov, narodila sa ale o tri mesiace skor a bolo to cele velmi stresujuce, preto sme sa s manzelom rozhodli, ze dalsie biologicke dieta mat nebudeme, manzel podstupil vazektomiu (predpokladam, ze niekto moze mat pocit, ze to bolo unahlene rozhodnutie, ale rozhodli sme sa tak preto, lebo sme vdacni za to, ze mala to zvladla relativne bez nasledkov a zhodli sme sa, ze uz nechceme znovu pokusat osud, lebo ak by sa to zopakovalo znova, vycitali by sme si, keby bolo babo v dosledku predcasnosti nedajboze postihnute; plus dlho sme sa odhodlavali aj na to prve, lebo manzel sa o mna bal, aby sa mi nieco pocas tehotenstva nestalo, co sa nakoniec aj vyplnilo a aj s babom sme boli v ohrozeni zivota, takze on uz by taky stres znova nebol ochotny podstupit, co uplne chapem). Momentalne to vyzera tak, ze bude nielen jedinacik, ale nebude mat ani ziadnych bratrancov a sestrernice. Je tu niekto, kto mal taku situaciu? Ako ste to prezivali, vnimali?
Ja osobne mam dve sestry, jednu z toho adoptovanu, s obomi mam vyborny vztah, moj muz je zas jedinacik, ale ma aspon celkom blizkeho bratranca. Ja som naklonena osobne aj adopcii, manzel o nieco menej, ale to je zas asi na inu temu. Pre mna je surodenec uplne najviac, manzel je spokojny ako jedinacik, ale tak ma aspon toho bratranca a aj v detstve s nim travil cas. Zaroven viem, ze rodina nie je garancia, ze budu mat dobre vztahy, moze si najst karamatov aj niekde inde. Tak som len zvedava, ako ste to pripadne mali vy u seba.
Dakujem za vase postrehy 🙂
Ja som nemala ani jednu sesternicu, iba pár bratrancov, z ktorých každý bol starší o viac ako 10 rokov. Nijak som kvôli tomu netrpela. Moje dieťa je jedináčik, teraz je už aj dcéra mama a tvrdí, že asi chce iba jedno dieťa, lebo jej vyhovovalo, že bola iba ona. Kamarátiek mala dosť, aj chodili k nám, aj sme brali často nejakú kamošku na výlet či dokonca aj na dovolenku, chodila na krúžky, šport. Ale doma bola sama a dnes ako dospelá tvrdí, že jej to vyhovovalo. Čo sa týka toho, že vlastné deti už nebudete mať - nemusíš nikomu nič vysvetľovať. Každý nech sa stará o seba. Ty s mužom vieš, prečo ste sa takto rozhodli. Vy ste s tým oka, na tom jedinom záleží.
Ved bude skolka, skola, ihrisko. Jedine dieta. HDE Takt maly dospelak, lebo Bude kopirovat ten svet okolo. Ale inak pohoda.
Nie som jedináčik tak sa vyjadrím len k bratrancom a sesterniciam. Mám dokopy troch v podobnom veku ako ja a ako deti sme sa vôbec nestretavali takže ako keby ani neboli. Nijak mi nechýbali, vedela som, že existujú a ako sa volajú a to mi stačilo. Takže z tej strany tvojmu nič chýbať nemusí. Musíte pozerať hlavne na svoju rodinu aby ste boli spokojní. Máte nejakých priateľov s deťmi? Môžu byť vaša náhradná rodina ak bude treba.
Inak my tiez ziadne ine dieta v rodine nemame. Ako mame, ale je 800km od nas, to vidime tu rodinu vzdialenejsiu jedine na nejakej oslave…
Ale nezartuj ze to beries tak moc tragicky. Vies kolko vela je nas tu jedinacikov ktorym surodenec nikdy nechybal ? A kolko zien ktore maju velmi zle vztahy so surodencami ? Podobnych tem tu bolo mnoho,mozno si nejaku najdes a precitas. Moj syn ma 2 sesternice ktore vidi MAXIMALNE 2x za rok takze z nich absolutne nic nema . Ma kopec kamosov v skole, surodenca nepyta a nikdy nepytal , je spoko. Ja som bola ako dieta rovnaka . Mam bratranca kt. Som videla tiez len cez prazdniny v lete u starkej takze som vyrastala tiez sama iba s rodicmi a kamoskami zo skoly a mala som jednu dobru kamosku v panelaku. Nic to na mne nezanechalo
Jedinacikovia niesu take chudiatka jak si niektory myslia a mimo temu, uz vobec nie rozmaznany a presmradeny ako tu citam tiez casto 😒🥱🥱
syn je jedináčik. z manželovej strany mal jednu sesternicu v jeho veku, teda, dodnes ju má, a z mojej strany má jednu, ale o 3 roky mladšiu. s tou sa nikdy extra nestýkal, brat sa rozviedol a jeho ex nechcela udržiavať nejaké tesné vzťahy s našou rodinou. ale prečo to píšem je tá druhá sesternica, s ktorou sa mali veľmi radi. mali, minulý čas. keď išla do puberty jej správanie sa tak radikálne zmenilo, aj voči nemu, že on to veľmi zle znášal a raz urobila niečo pre neho tak šokujúce, že vyslovene voči nej zatrpkol a nebavili sa niekoľko rokov, až do ich 18-ky... teraz sa spolu bavia, ale nie je to nič vrúcne a on mi už niekoľkokrát povedal, že na ňu by sa nemohol spoľahnúť.. takže teraz je v podstate sám. čo mi je ale ľúto ☹ ja mám brata, celý život mi bol ako guľa na nohe, dodnes mu pomáham, lebo staršia sestra - ale keď nám zomrel otec, brat zobral všetko na seba a ja som bola vtedy vďačná že ho mám ...
Moj je jedinacik, ma bratranca 1000 km od nas, stretnu sa v najlepsom pripade raz za rok, vychadzaju dobre ale, zeby som videla nejaky negativny vplyv, ze nema v rodine rovesnika, nemozem povedat. Ma kamaratov a spoluziakov. Surodenec by mozno bol lepsi, ale tak zivot to takto zariadil, bude ako bude.
vela zien Ti napise ze detom alebo im osobne - surodenec nechyba. Je to tym ze Ti nemoze chybat to co si nikdy nemal. To ale neznamena ze mat surodenca by nebolo v mnohom obohacujúce. Mne by to nedalo mať len jedno dieťa ako kôl v plote, myslím si dokonca že aj dvaja súrodenci sú málo, aj keď sama viac detí než 2 neplánujem kôli veľkosti bytu. Čím viac detí - súrodencov - tým bohatšî život. Komu sa posťažujú keď ich vy rodičia naseriete? Ja by som svoju sestru nevymenila za nič.
Tak sa opytaj manzela ako sa citil byt jedináčikom,pises ze spokojne.Bratranec uz taky blízky nemusi byt,ked si vase dieta najde dobreho kamarata moze to mat rovnake.Asi zalezi aj aku povahu bude mat,mozes mu dopriať domace zviera aby nebolo take osamelé.My sme zo 4 súrodencov,mam 3 deti neviem si to predstavit byt jedináčikom,skor si myslim ze sa budes musiet s dietatim viacej hrat a to je obcas únavne.Ale v dospelosti nemusi tym trpiet ,moze mat vela kamaratov,koníčkov.My ako dospeli uz aj tak kazdy riesi svoje rodiny akurat potom sa skor povadíme ohľadne rodicov a taketo veci,ked je diára samo aspon toto nemusi riesit a urobi si po svojim,nemusi mat ziadne vycitky pred súrodencom v zmysle ja som bol u rodicov,kedy budes ty a podobne.
Len nebud nanho moc preopatrna,nechaj mu voľnosť,vela rodicov jedináčikov je viacej ochrankarskych,co tiez nie je najlesie.
Ja mám dcéru a ďalšie dieťa nebude. Nikdy. Aj keby fúriky z neba padali. Možno je to sebecké, môžu si ľudia o mne myslieť, čo len chcú, ale takto som sa rozhodla a z toho neupustím aj keby fúriky z neba padali. Síce sme veľká rodina, veeeľa deti ale nestretávame sa, každý je niekde rozlietaní, keď sa stretneme raz za rok, tak moja dcéra ma po hodine dosť 🤣 Ale chodí do škôlky, tam má kamarátky a kamarátov, chodíme na ihriská, tam má tiež kamarátky a chodíme do detských kútikov a tam zase sú deti. Takže si nemyslím, že o niečo prichádza.
ja som jedinacik a mam dceru jedinacika.. muz ma sice brata ale podstatne starsieho a bezdetneho.. v rodine celkovo deti nemame, ani sa dako nestykame.. cize dcera tiez nema nikoho.. 🤷♀️😊
Tak tých veľkých rodin je už dnes pomenej, dnes ma každý 1-2 deti a hlavne ľudia už nemajú deti hromadne všetci v 20 tke ako kedysi takže tie vekové rozdiely medzi bratrancami, sesternicami sú už ovela väčšie.
Tvoje dieťa to bude vnímať určite normalnejsie ako deti iných generácii
Ja mám tiez jedináčku, je to tak ako to je, sme s tým všetci zmierení . Počet deti by mali mat rodičia koli sebe, svojim možnostiam, finančným, psychickým, fyzickým, nie iba preto aby dopriala deťom surodenca. Nieje ziadne pravidlo ze súrodenec = najlepší parťák do života, občas je to tak ale občas vôbec a vtedy je to také, radšej žiadneho ako takého s ktorým sú vzťahy na bode mrazu a človeka to len mrzí
Dakujem vsetkym za odpovede 🙂
Vobec sa nikomu neospravedlnuj, je to vase rozhodnutie a tym to hasne. Co sa tyka surodencov, bratancov a sesternic - ja som jedinacik a s ostatnymi som bola v styku velmi obmedzene. Prezila som, mala som kamaratky v mojom veku. Vobec nemam dojem, ze som o nieco prisla. Vzdy je to lepsie, ako napr. moj ex ma sestru a brata - no tie vztahy tam od mala neboli prave najlepsie. Teraz sa s nimi vobec nestyka.
S rovesnikmi moze prist do styku na ihrisku, neskor skolka, skola. Ako sama pises, rodina nie je zaruka.