Ahojte, potrebujem sa asi len vyzalovat, akosi to na mna cez leto dolieha 😞 vsetky deticky co mame v okoli, su na prazdninach u starych rodicov, len nasi nemaju kam ist...bohuzial uz nemame rodicov ani ja ani manzel, cize sme na deti sami. Je mi to velmi luto, ze nezaziju nikdy ake je to byt na prazdninach, ake je to byt milovany dedkami a babkami. Snazime sa ako vieme, ale mne niekedy srdce puka, ze sme takto ostali sami 😢 rodina bola pre mna vzdy najviac, nemam ani kamaratky, s ktorymi by sme travili spolu leto...no smutna som, niekedy mam depky, ze som neni dost dobra, ze ostatni maju kopec kamosov a maju cele leto zabavu. S partiou sme aspon vikendy - co maju deti, to su z muzovej strany kamarati, cize cez tyzden sme sami, muz v praci. Momentalne som na materskej s mladsim, ale normalne ma prepadava strach, ako to bude, ked budeme obaja pracujuci. Verim, ze su aj horsie situacie, ale ked vidim vsetky deti so starkymi vsade naokolo tak na mna dolieha ta strata, 😞
ked ta to takto trápi, hlavne čo sa týka starých rodičov, ja na tvojom mieste by som si normálne dala inzerát do regionálnych novín, že hľadáš " starých rodičov" pre tvoje deti....možno niekde sedí nejaká babka a rada by si sprájemníla chvíle vnúčatami ktoré nemá...možno by ste sa začali navštevovať postupne, kávička, koláčik a nesklr nejaké návštevy väčšie, prípadne prázdniny...držím palce,
Chapem ta, mne skoro zomrela mama, tak moji boli ukrateni o staru mamu, ktora by sa pre nich rozdala. Na druhej strane svokrovci - mladsi a ciperni - o vnucata nikdy zaujem nejavili. Vzdy povedali “ved dakedy sa dohodneme”. No nikdy nemali cas. Mohe deti nepoznali prazdniny u starych rodicov… 2 z mojich deti su uz dospele a veru to aj oplakali… tiez mi z toho pukalo srdce.
Nebud smutna...my mame 4 vitalnych starych rodicov a moje dieta si nikto nebral na prazdniny.Vidis len to, co chces vidiet...vela deti tam ide z donutenia, lebo ich nemaju kde rodicia dat.A od isteho veku ich to tam tak ci tak nebavi🤣ano, pri chorobach pomoci to chyba, ale tiez nemozes starym ludom.supnut choreho skolkara, lebo to schytaju v raz takej sile vsetky tie streptokoky, skolkarske choroby.
Robili a robime to ako vy cez vikendy si planujeme cas so znamymi.Nic nespravis len sa s tym zmierit.
Moja kolegyna ma deti u starkych niekolko x do dna telefonat ako su zli, biju sa, nic nechcu jest, na hrade vyliezli na murik obili si kolena.
Tak je čudné, že nemáš kamarátky, to treba zmeniť. Rodičov bohužiaľ už nikto nenahradí, ale nejakú tetu strýka nemáte, nemôžu stráviť čas s bratrancami, sesternicami a pod?Ci nemáte absolútne žiadnu rodinu ani kamarátov? To by som tu depku chápala, ale zas ak na tom popracujete, tak sa kamaráti nájdu v každom veku.
moja teta to vyriešila tak, ako píše kočka vyššie - inzerát, že hľadá starých rodičov v meste, kde žijú. Ozvalo sa im pár ľudí a nakoniec si vybrali babku, ktorá žila asi o 3 ulice od nich :D mali s ňou krásny vzťah, chodila aj na rodinné oslavy, bolo to naozaj veľmi milé.
Chyba Ti kamaratka s detmi to vies zmenit...
Veď podľa mňa cez víkendy stačí to. Nemusia sa detí socializovať každý deň. Osobne ja nepoznám také, že by sme mali návštevy. Rodičia neprijímali nikdy nikoho domov. Mám starých rodičov a kedysi som trávil s nimi veľa času. Pred koronou sme chodievali na športové podujatia s dedkom. Ja som taký, že pred svojou chorobou aj v 26 rokoch som chodil im pomáhať, prespával som u nich, rozprávali sme sa. Po chorobe som dostal zákaz prespávať v cudzom prostredí, aj keď to prostredie nie je mi až také cudzie... Rodičia nepriali si to.. Inak by som chodil ku ním stále...
ako dieťa som závidela všetkým kamarátkam ktoré mali starké. ja som moju starkú nikdy nepoznala, nikdy som nevidela ani len fotku a ešte aj teraz mi je to ľúto. zomrela mladá.
doma sme sa strážili samé deti, rodičia v práci , dohliadala na nás suseda ktorá bola na dôchodku. Nechodila k nám, ale vedela mame presne povedať kto bol u nás .... samozrejme mama sa jej odvďačila pekným slovom, domácim koláčikom v nedeľu , zeleninkou zo záhrady...
Nikdy som u starych rodicov neprazdninovala, ani k nim nemala ziaden vztah, obrovska rodina a pre mna to boli cudzi ludia, kedze vztahy tam boli rozne a ani moja mama sa na navsteve u vlastnych rodicov necitila vitana. Absolutne ma to nepoznacilo. Ani penazi sme ako deti nemali a i tak nam stacili obycajne "takmer zadarmo" zazitky s rodicmi. Vobec to nelutujem. Netrap sa pre to.
Ahoj,ja ta velmi dobre chapem,rozumiem ti,len zial toto je vec ktoru proste nikto nezmenime. Ale je fajn z casu na cas sa vyliat,cloveku to velmi dobre padne..ja mam rodicov a suoer hlavne mamku ale byvaju inde nez my tak je to komplikovanejsie.tiez som si neraz poplakala ked som potrebovala pomoc a mamka bola inde a svokra sice na vedlajsej ulici ale tej treba nahlasovat minimalne 3 dni dopredu ked potrebujeme postrazit…alebo proste len tak ze by k nam mamka skocila na hodinu na kavu pocas dna pozriet deti.ona by prisla ale vzdialenost to nedovoli. Tiez my chyba kamoska,vsetky z detstva su daleko,kaDa sme na inej strane. V dedine kam sme sa pristahovali uz boli partie,zname zo skokky deti uz maju svoje partie a o novu clenku akosi nestoja. Nemam ani susedu nejaku kontaktnu co by dobehla vecer na vino.zial muz nrma ani surodencov takze moje deti tiwz nemaju sesternice atd..to mi je tiez luto ze v lete vsetxi so sesternicami a pod travia cas.pomalicky si zvykam na samotu ale niekdy to na mna tiez dolahne napr.na narodky ked si nemam s kym pripit. Ale neboj u teba sa to moze zmenit ked pojdes do prace,deti skolka ze najdes spriaznenu dusu. Ale je fajn ze asp cez vikedny mate spolocnost.to je super.v tyzdni uz ma mozno kazdy svoje povinnosti a pracu.
Nech ťa to netrápi vôbec, ani tí čo majú starých rodičov, tie deti k ním dať nemôžu.
Moji svokrovci a moja mama majú cez 70, deti 3 a 5.5. takže keď k nimi ideme, sme tam s deti aj my rodičia. Poprvé svokrovci sa s nimi nehrajú, nevedia hrať, nevezmú na výlet (ak aj ide svokra s nami, tak oddychuje niekde na lavičke) a po druhé by som ich tam ani nenechala, keďže viď bod 1.
Moja mama má 72 a je doma sama. Tam sa zas bojím, aby sa vnúča nezobudilo ráno vedľa mŕtvej babky a nevedelo čo robiť. A kontrolovať ju stále nechcem. Ale dnes aj 40.tnik zalahne a nemusí vstať.
Ešte môžete skúsiť nájsť nejaký starší bezdetný pár, ktorý by možno mal radosť z vašich detí...v niektorých krajinách sveta sa to robí bežné. Dať si inzerát, hľadá sa babka, dedko.
A tretí bod je, že my sme 1200 od rodiny.
Mna by aj potešilo, ak by aspoň sestra niekedy vzala deti, tak ako aj ja jej voľakedy aspoň na týždeň na prázdniny, ale záujem nula bodov. Svoje už má veľké a asi konečne svoj pokoj.
možno to vidíš príliš čierne, nie všetky deti chodia na prázdniny k starým rodičom, nie všetci starí rodičia majú o svoje vnúčatá záujem, alebo majú zdravotné problémy, či vzdialenosť medzi nimi je tisíce km. Prečo nemáš kamarátky? Prečo nemáte známych, vy sa s nikým nestretávate? Môžeš si dať inzerát, že hľadíš náhradných starých rodičov. Poznám manželský pár na dôchodku, ktorý je bezdetný a robí takto už vyše desať rokov náhradných starých rodičov trom deťom. Ich rodičia majú obaja časovo náročné povolanie, tak im pomáhajú s deťmi napr. v prípade choroby. Chodia spolu na výlety, aj na dovolenky, navštevujú sa, deti ich pozývajú na svoje koncerty a pod. Myslím, že je to veľmi obohacujúce pre všetkých.
@elizabet173 presne kolko ludi zije samych a boli by vdacni raz za cas niekomu pomoct.Aj som videla podobne inzeraty.Moja kolegyna nemali deti a takto vypomahali susede s detmi.A bolo to fajn pre obe strany.Verim, ze to je narocne najst niekoho s kym si sadnu, ale stoji za to vyskusat to.
Jeden cas sa robila taka aktivita pred pandemiou, ze deti zo skolky sa stretavali s dochodcami v domove na dvore citali im knizky, deti nieco nakreslili starkovci na to cakali kazdy tyzden
Ano,v lete to tak byva,ze kazdy je vela so svojou rodinou.aj ja som si to vsimla.taktoez na nasej ulici ani nohy.je to ine nez cez skolsky rok..my mame zalostne malo rodiny takze aj mne to chyba..toto co ty opisujes len tak bez pozvania prist na navstevu..ma mrzi ze muz nema surodenca na stretavanie ze vlatsne ja nemam svagrinu.
@autor vam rodicia neziju, moji ano, aj svokra este a nase deti nemaju zaujem, ze absolutne.. mladsieho svokra videla raz ked mal 6 m aj to som jej dosla ukazat ja🤣 pre moju mamu sme prestali existovat.. ktec zavola raz za uhorsky rok.. ziadne narodeniny, meniny,vianoce, ci cas straveny s vnucatami a a ni s vlastou dcerou a synom.. taktiez sme uplne sami.. tak sa mozme spojit aspon na vylety😁
Tak u nás svokra žije pre prácu, deti sú druhoradé, svokor s nimi vydrží max pol hodinu a už ho neni. Mama má po 70-.tke, a ako sa na nich teší, keď ich nevidí, tak jej po krátkej dobe všetko na nich vadí (akí sú hluční a pod.). A môjho otca videli raz aj to náhodou, keďže sú naši roky rozvedení a s otcom sa nestretávame a nejaví záujem o kontakt s vnúčatami. Takže moje deti majú starých rodičov, ale keď si spomeniem na svoju babku a dedka ako som u nich trávila prázdniny, ako babka piekla koláče a varila jablkový kompót z letných jabĺk, tak mi je veľmi ľúto, že moje deti nič také nezažijú. Keď vidím svokru, ako má stále nos strčený v počítači, alebo ako roluje na telefóne, tak mi je ľúto za starými časmi 🤷
Odkiaľ si?
Moje deti starých rodičov nepoznali. Veľa som deťom o starých rodičoch rozprávala, aki boli, čo robili, že dávajú na ne pozor z hviezdičky. Do škôlky, družiny chodili starí rodičia pre iné deti, spolužiaci k nim chodievali na prázdniny, víkendy, rôzne oslavy, dostávali darčeky, vreckové... A naši nič. Bola som ich mamou, otcom, starým rodičom.... Čo bolo ťažké, lebo starí rodičia sú na "rozmaznávanie" 🙂 Aj mne chýbali rodičia, alebo svokrovci kvoli pohľadu z druhej strany pri starostlivosti o deti. Ale museli sme sa prispôsobiť situacii. Vy to zvládnete, víkendy máte plné, teraz ti je tak smutno hlavne kvôli deťom, také chvíľky ešte prídu.
Slovenský Grob
Chápem tvoje obavy. Chápem, čo prežívaš, ale tak keď budete obaja pracujúci, viete si nejakú opateru poriešiť, niekoho kto deti postráži a možno nakoniec sa aj skamarátite.
Mám kamarátku, ktorá tiež nemá nikoho a má staršiu susedu a tá je pre deti jak babka.