Život ďaleko od rodiny. Priateľ už nechce na Slovensko

ahoj...presne viem ako sa citis...az na ten rozdiel,ze ja mam manzela slovaka.uz 7,5 roka nezijeme na slovensku a pravdu povediac sama neviem kam sa moj zivot ubera.myslim si,ze nedokazem urobit zivotne rozhodnutie...rozhodnes raz a tym specatis buducnost tvojim detom.....preto pre nas s manzelom je tato otazka naozaj najtazsia a zatial nezodpovedatelna....vratit sa domov ci nie 😔 kde je domov?nase deti sa narodili tu...slovensko vidia len 1 do roka a tak isto aj clenov rodiny.

@bridget ahoj krajanka 😀

Ahoj...velmi dobre chapem ako sa citis..ja mam muza Slovaka, ale zoznamili sme sa v zahranici, kde on uz zil 12 rokov..spolu sme sa vratili na SK na 3 roky, potom zas prec..ja som mala take iste pocity ako ty..vzdy ma to tahalo ist niekam von, nieco nove sa naucit, spoznat iny sposob zivota ako na SK a to cloveka vie neskutocne obohatit o skusenosti, pohlad na rozne zivotne situacie, ale vzdy ked som odisla mi chybala rodina..lietala som domov kolko sa dalo,ale aj ked som v kutiku duse chcela zit v zahranici, kde som videla super moznosti a inu zivotnu uroven, potom mi vzdy chybala rodina..je to taky zacarovany kruh, lebo aj ked sa vratis, po tom co si zazila uz par rokov vonku ta to aj tam istym sposobom bude tahat..my sme sa skor mojim tlakom rozhodli vratit domov, aby sa nam babo narodilo na SK a boli sme blizko k rodine, ale uz sme tu zas 2.5 roka a uz sa nemozem dockat kedy zas na 1-2 roky niekam pojdeme..uz si to ohranicujem casovo, aj ked moj muz si vedel cely cas predstavit byvat hoc aj v Australii, daleko od SK..to by som ja neprezila..neviem sa s tym vobec stotoznit..
Na margo toho ti ale chcem povedat aj to,ze nikdy nevies co ta v zivote este caka a kde nakoniec budete..v dnesnej dobe to uz nie je o tom, ze ostanem zit na jednom mieste cely svoj zivot, ludia sa stahuju kvoli roznym zivotnym situaciam, ci uz je to praca, rodina, zdravie...a preto to mozes skusit a nikto nepovedal, ze sa o 2-3 roky nieco nezmeni...ked ste sa rozhodli pre krajinu co bude kompromis, ktovie ci sa aj tam bude priatelovi pacit, ktovie ake to bude neskor ked budete mat babo..a veru, 7 hodin veru nie je vela..ja som prave uz so spominaneho vychodneho SK a zila som v BA a to sme uz povazovali za super, ze sme blizko k rodine, lebo sme DOMA NA SK🙂

Ahojte 😉 aj my žijeme v zahraničí a ešte pred rokom sme otázku, kedy sa vrátiť na SVK neriešili. Vrátiť sme sa celkom určite chceli, ale o tom, KEDY to bude rozhodlo až narodenie nášho syna... resp. urýchlilo naše rozhodnutie 😉 maličký sa narodil začiatkom roka, v máji sme boli na prvej dovolenke a neplánovane kúpili byt. No a do konca roka plánujeme návrat na rodnú zem 🙂 Pocity, ktoré opisujete, som mávala aj ja... necítila som sa byť DOMA ani v zahraničí, ale na Slovensku život plynul bezo mňa a počas dovoleniek som občas mala pocit, že sa nebudem vedieť zaradiť, našťastie ma však posedenia s priateľmi presvedčili, že to tak nie je - hoci sme sa videli 2-3x do roka a komunikovali hlavne cez PC, mala som pri nich pocit akoby som nikdy neodišla - rovnako to bolo aj s rodinou. Preto sa na sťahovanie späť domov veľmi teším a nemám z toho vôbec obavy 😉 Tieto pocity a veci okolo sú však veľmi individuálne... myslím, že nech žiješ kdekoľvek, rodina bude vždy chýbať, ako napísala @bridget - korene nepustia, ale keď sa predsalen rozhodneš žiť v zahraničí, budeš mať tú výhodu oproti ostatným, že sa vždy budeš na návštevy domov veľmi tešiť 😉 držím palčeky!!!

@snopkulka vzdy som tvrdila,ze ked sa niekto nerozhodne pred dietatom este,tak po dietati to uz bude velmi tazke.. a nedaj boze dospejete do stadia,ze vam dieta zacne chodit do skolky...to uz je uuuuplne najhorsie.teda pre mna to neskutocne zneprijemnuje celu situaciu....syn ma v skolke priatelov...o rok ho caka irska skola....deti maju dvojite obcianstvo a my stale nevieme co by bolo pre nich lepsie....ci uz v oblasti skolstva a celkovo zivotneho standardu....lebo rodina je sice pekna vec,ale rodina ti nepomoze hladat si pracu na slovensku a ani nebude za teba platit tvoje ucty ak ty nebudes schopna....v zahranici som sa naucila dokonale postavit sa na vlastne nohy a nebyt odkazana na nikoho....aj keby som chcela ci potrebovala pomoc....pomoc je siroko daleko za vodou.

baby dakujem za reakcie, ani neviete ako vela pre mna vase slova znamenaju.
nikdy by ma nenapadlo, ze budem toto riesit a ze odchodom sa moj zivot takto zamota 🙂 ked som prisla do zahranicia, nemala som tu ziadne kamaratky, ale mala som to stastie na skvelych ludi verim, ze tomu tak bude aj ked sa prestahujeme inam.
snopkulka, len ide o to, ze ja sa domov uz nevratim (jedine ze by sa stalo nieco neplanovane), takze s tymto sa teraz snazim zmierit 🙂
m.i.r.i. tiez ma napadlo, ze ludia z vych.SVK zijuci na zapadnom SVK to maju priblizne tak daleko 🙂
ja na slovensko chodim tak tri krat do roka, zda sa to malo, ale ten cas tak strasne rychlo uteka...no ale kazdopadne mi dlhsia doba daleko od rodiny pomohla usporiadat si priority a pochopit co je naozaj dolezite.
zaujimave je, ze ked som sem prisla, nemala som taku potrebu byt s nimi v kontakte. az po nejakom case som si uvedomila, ako velmi naplnaju moj zivot a davaju mi identitu. az ked som zasa s nimi, mam pocit, ze som aj dcera aj sestra, nielen frajerka a kamaratka. toto mi v kazdodennom zivote chyba, mam pocit, ze som stratila cast samej seba. a ze ju najdem len v ich blizkosti. snad to nie je nejaka zavislost, jednoducho by som rada zdielala svoj zivot aj s nimi, nie iba so svojou novou rodinou, ktoru si chceme zalozit.
takisto vam zelam vsetko dobre, nech sa vam dari!

@carolynka Nedivaj sa na to takto negativne, ze domov sa uz nikdy nevratis 🙂 NIKDY nehovor NIKDY! Zivot je plny prekvapeni a neplanovanych zvratov, zivot sa dokaze zmenit od zakladov za jedinu sekundu /a to fakt viem, o com hovorim/... Takze urcite nic nie je definitivne. Vezmi to ako vyzvu, etapu svojho zivota, v ktorej zazijes nieco nove, krasne. A nie ako nieco definitivne, co ta kdesi vnutri tak trapi. Nikde nie je napisane, ze o par rokov sa nevratis domov 🙂

@cmulinko 🙂

ahojte, vsimla som si tuto temu a neda mi nezareagovat. tak teda ja zijem od rodiny iba do 200 km, zijem na slovensku, a napriek tomu odkedy mame dieta, ich vidim velmi malo, chodime tam tak raz za 2 mesiace a kedze som v podstate v mieste svojho bydliska uplne sama (ziadna rodina, nik, nic), tak neskutocne pocitujem, ze mi rodina chyba. vsetko, co vybavujem, vsade, kam potrebujem zajst, vsade musim so sebou vlacit aj dieta, kedze partner je cele dni v praci a neda sa mu zakazdym odbehnut, ked nieco potrebujem. ako by sa mi vtedy zisla "poruke" sestra, mama, ci sesternica??!!! ja dnes lutujem, ze som pred par rokmi tiez nepritlacila na partnera, aby sme sli zit tam, kde mam rodinu, bol by to vtedy este ochotny urobit. dnes uz nie. ma tu svoju pracu, ktora je dobre platena a bavi ho, ma tu svoj byt zavaleny hypotekou, mame dieta... je to tazke. a hlavne ked pridu nejake tie problemy vo vztahu, ako rada by som sa vyparila kamsi von, cez cestu pozriet mamu alebo ine osoby z rodiny, no neda sa. musela by som cestovat 2 hodiny, to je pri dietati uz uplne nerealne. len tak sa zdvihnut hocikedy a ist. urcite by som nesla do zahranicia zit, ked mam tieto "skusenosti". to by bolo este horsie pre mna.

@carolynka velmi by som zvazovala, ci mat dieta, lebo faktom je, ze ked ho budete mat, tak neverim tomu, ze sa vratis potom a to uz akoby si zcasti palila mosty za svojou rodinou. darmo budete chodit na navstevy, darmo si telefonovat. jednoducho sama dobre vies, ze na 99% ak budete mat deti tam, mimo SK, tak ich tam aj vychovate, zostarnete tam a len potom pocitis, aka si sama, ked deti vypadnu z domu, po x-rocnom vztahu neverim, ze ten vztah bude romanticky a vzrusujuci a ty nebudes mat moznost ist sa odreagovat k niekomu z rodiny, lebo vsetci budu neskutocne daleko a mozno uz nebudes mat ani chut alebo sily cestovat 3-4x do roka. viem to aj podla maminho brata. cela mamina rodina zije relativne pokope (v okruhu do 60 km), len jeden brat v CR. dnes ma hadam aj 70 rokov a uz poslednych 10 rokov nebol vobec na slovensku, teda nie za rodinou, lebo proste nevladze. faktom je, ze mama pochadza z 9 surodencov a kazdy rok sa tak minimalne 3-4 daju dokopy a idu ho pozriet na otocku, pokecat a tak, ale aj to cochvila prestane, lebo starnu pochopitelne vsetci. takze je mozne, ze uz o rok ho nepojde pozriet nikto a asi mu bude mozno aj smutno, ze ma este 7 zijucich surodencov a vlastne s nimi ani nemoze byt 😖 😖

@bridget ja viem... ked sa chce, vsetko sa da 😵 aj na mne zalezi, ako to bude, takze spravim vsetko co bude v mojich silach, aby som si to v sebe vyriesila.

AHoj, tiez som zila 7 rokov mimo SK, v 2007 som sa vratila domov, skusila stastie na vyske, ale nedarilo sa. V 2009 som sa opat dala dokopy so svojim "uz skoro manzelom" a kedze on je nemec, budeme zit v nemecku. Tiez poznam ake su to pocity, nemat pri sebe rodinu, ale som pripravena zit tu, a tu vychovavat aj nase deti. Na SK nam to trva autom 12-13hodin, co tiez nie je zase az tak vela. Uvidim skor ako to bude neskor. Teraz sa snazim vyrovnat s tym, ze na SK pojdem az v aprili uz aj s malickym babom, ktore sa narodi v januari. Prajem ti, aby si pocuvala svoje srdce a podla toho sa aj rozhodla. Je pravda, ze NIKDY nehovori NIKDY. Svet nie je az tak velky, aby sme sa neocitli znovu doma. 🙂

@mandragora22
no ale ako to mozem spravit mojmu priatelovi, pritlacit na neho, ked on na slovensku nechce byvat...to by bolo strasne nefer. tiez sa chce postarat o rodicov v starobe, resp byt k nim aspon trosku blizsie. jeho neboha babka mi kedysi povedala, ze nemam brat ohlad na rodicov, ze je jedno kde budem byvat. lenze lahko sa jej to hovorilo, ked zila so synom a jeho rodinou a boli jej v starobe oporou.
uvedomujem si aj ako dieta vsetko zmeni. preto ho zatial odmietam, lebo ho nechcem priviezt do chaosu. aj ked po nom velmi tuzim. priatel mi hovori, ze vsetko prilis analyzujem, ze neviem, co a ako bude, este ani dieta nemame a ja uz sa bojim ako to bude v dochodku.. ani sa ho dozit nemusime. ani rodicia. niekedy mam pocit, ze ja vidim vsetko cierne a on vsetko biele, ze tam chyba taka realisticka rovnovaha.
jednoducho toto je pre mna velmi vazna vec a neviem ako zodpovedat na niektore otazky. a bez odpovedi sa neviem pohnut dalej. keby som dokazala brat zivot s lahkostou, tak ako prichadza. doverovat ze vsetko bude dobre a vsetko zvladnem...
mandragora napisala vsetko coho sa obavam. no asi je to taky vseobecny problem.. staroba atd... ten pocit, ze mam rodinu a zaroven s nou nemozem byt. lebo co mam potom nechat partnera sameho a odist sa na slovensko starat o rodicov? lebo to nechcem nechat len na sestru. neberiem to ako povinnost, jednoducho chcem byt s nimi ked ma budu potrebovat. a nielen vtedy. co ak ma to bude stat vztah, ze sa odcudzime, lebo sa chcem postarat o rodicov? a vseto co som si cely zivot budovala sa mi zruti? ja sa budem starat o rodicov na slovensku a on u nich doma? neviem si to predstavit.
prosim, neberte to, ze sa stazujem, ani ze si neberiem vase dobre slova k srdcu. ja sa takymto sposobom snazim dopracovat k pokoju v dusi a pocuvat, co mi hovori instinkt. ak sa niekomu zda, ze si stale meliem svoje, tak nech sa nehneva, mam v sebe zmatok a snazim sa upratat. viem, ze to nikto za mna nevyriesi...

Ahoj,
som vydata za cudzinca a zijem uz takmer osem rokov v zahranici. Obcas nechapem, ako som si takto skomplikovala zivot, ako som sa sem dostala, ja, pre ktoru je rodina taka nesmierne dolezita. Optimisticke Ti asi nic nepoviem. Chodievam domov raz do roka, a to je este pomerne luxus. Dalo sa to len preto, ze som studovala alebo pracovala na miestach kde som mala kazdy rok mesiac volna. Ten cas straveny na Slovensku, to nie je naozajstna dovolenka. Manzel tam nema co robit, takze chodievam na Sk sama. Na navstecy domov sa hrozne tesim, ale sucasne viem, ako hrozne tazko sa mi bude odchadzat, a to mi niekedy kazi cas straveny doma. "Doma" je vzdy tam, kde nie som, ked som v Kanade, "doma" je na Slovensku, ked som na Slovensku, "doma" je Kanada. Stale mam pocit, ze nie som uplna, lebo bud mi chyba k stastiu manzel a nas domov ktory sme si vytvorili, alebo moja rodina a Slovensko. S pribudajucimi rokmi tiez prisiel pocit, ze nepatrim ani tu ani tam. S kamaratkami na Slovensku udrziavame kontakt, ale uz to skratka nie je ono.Niektore mi zavidia zivotny standard a ja mam pritom chut na nich nakricat, ze ci si neuvedomuju ze by som vymenila vsetko sa to co maju ony- zivot v meste, kde sa narodili, vodit svoje deti na ihrisko kde rastli ony, prechadzat sa so samozrejmosotu po znamych uliciach...Zijem od navstevy k navsteve, a pritom si vzdy uvedomujem, ze to budu len take kratke prchave okamihy. Ako hovoris, nemozem len tak skocit k nasim na kavu. Casom zivot priniesol veci dobre ale aj smutne, a ja som nemohla byt pri tom, nebola som tam ked sa sestre narodil syn, nebola som tam, ked mi zomrela moja milovana babka. Je to este tazsie- a neporovnatelne tazsie, odkedy sa mi narodila dcerka. Moj otec a sestra ju este nevideli, uvidia ju teraz na jesen, a potom ktovie kedy zas. Otec sa na malu diva na kamere ked cetujeme na nete a ma slzy v ociach.
Tiez myslievam na to, ako to bude ked budu moji rodicia stari a nevladni. Neviem si predstavit ze by som sa o nich nepostarala, ze by som pri nich nebola.
Pytaju sa ma obcas ludia, ci by som to nemala jednoduchsie, keby som sa bola vydala za Slovaka. Samozrejme, ze ano, ale clovek si nevybera, do koho sa zalubi. Proste sa to stane. Ale mozem povedat ze ked som ako 20 rocna zaba zacala s mojim muzom chodit, nemala som vobec paru o tom, do coho idem. Nelutujem, je to dobry chlap, ale je to sakra tazke.
Rozmyslam co urobim, ked moja dcera jedneho dna zacne chodit s cudzincom. Zmlatim ju do modra a zamknem na sedem zapadov! Ale nie vazne, samozrejme rozkazat jej nemozem, ale velmi vazne sa s nou porozpravam a poviem jej veci, ktore som si musela prezit ja.
Caka ta naozaj velke rozhodnutie, hrozne Ta chapem. Ja som clovek, ktory potrebuje mat vsetko nalinkovane, vopred naplanovane, ale hold zivot taky nie je. Aj ja som sa branila dietatu, presne ako Ty som chcela najprv vediet co a ako to vlastne bude, ale nakoniec som skocila rovnymi nohami do studenej vody, a nelutujem. A ked uz raz mas dieta, budes stale tak robit aby to bolo v jeho najlepsom zaujme.
Velmi Ti drzim palce aby si sa rozhodla spravne, nech uz je to akokolvek.

Pre mna by bol hlavny problem byvat niekde, kde "nie je ziaden letecky spoj" - to kde je? 1200km od SK a neda sa letecky? Ja by som v prvom rade nemohla zit na tak izolovanom mieste.

@ruthke velmi pekne si to napisala a mozno ak by si sa vydala za Slovaka tak aj s nim skoncis v Kanade 🙂

@carolynka ja len odcitujem prvu tvoju vetu: no ale ako to mozem spravit mojmu priatelovi, pritlacit na neho, ked on na slovensku nechce byvat...to by bolo strasne nefer. tiez sa chce postarat o rodicov v starobe, resp byt k nim aspon trosku blizsie.

takisto sa da polemizovat o tom, ci je to fer od NEHO? ze od teba ziada, aby si ty ostala v cudzine, ved preco by nie? ved on tam ma celu svoju rodinu a ked ty prikyvnes, on bude velmi spokojny a ty budes v buducnosti nestastna. nezachytila som, kolko km si od SK, ale ak sa mate uprimne vzajomne radi, urobte kompromis a zalozte si rodinu na "polceste" k obom stranam a potom rieste dieta. ja to inak nevidim, lebo v inom pripade bude vzdy jedna strana ukrivdena 😖

@carolynka my sme mali podobný problém, kvôli mojím rodičom, ktorí ma jednoducho nechceli odrazu pustiť preč a tiež sme mali na výber, buď budem ja preč od všetkého na ostrove ktorý je vlastne už skoro v Amerike alebo bude on preč od všetkého v strede Európy..
nakoniec som ja s ním na Islande, ale už som si párkrát aj poplakala, že mi všetko a všetci chýbajú..
držím vám palce..

@carolynka ak s priatelom obaja chcete jednat "fer", treba sa pozriet dozadu, na akych dohodach bol zalozeny vas vztah a kto tie dohody porusil. pises, ze cely cas ste planovali zivot na slovensku, ale priatel nedavno zmenil nazor. preco? stalo sa nieco, co ho ktomu prinutilo? lebo je to prilis podstatny nazor na to, aby sa menil len tak... v tom pripade je to od priatela NEFER voci tebe a velmi by som zvazovala, ci s takym clovekom vobec zostat a ci ozaj radsej nedat prednost slovensku.

@cmulinko je to veľmi individuálne. Ja napríklad nechápem, prečo ľudia ostávajú žiť v zahraničí, resp. nechápala som, keď som sa však o tom s ľuďmi porozprávala, poprípade si vypočula príbehy, tak som v tom mala jasnejšie 🙂 presne ako píšeš, rodina ti prácu nenájde a nezaplatí účty 😔 Preto si veľa ľudí zvolí variantu ostať žiť vonku, kde majú možnosť si pekne zarobiť, čo je pochopiteľné.. Napísala by som, že treba ísť za hlasom srdca, kde nás to ťahá najviac, ale aký zmysel by to malo, keby sme po pár mesiacoch búchali hlavou do steny, že nemáme z čoho žiť? Pravda je niekde uprostred - v prvom rade sa treba zabezpečiť finančne, bohužiaľ, taký je dnes svet 😒

@snopkulka nas pribeh ani nezacina v zahranici,ale na slovensku 🙂 ako prvy zn nas opustil slovensko manzel...vtedy este len velmi cerstvy priatel.jeho o dost starsi bratia zaplatili jazykovy pobyt v Irsku a on teda isiel na 6 mesiacov do skoly ucit sa jazyk....nastastie velmi skoro sme sa dozvedeli,ze stedrost bratov ma zaklad v tom,ze nas chceli rozdelit,aby sme neboli spolu....len par tyzdnov na to,co moj muz bol prec mim moja terajsia 🙂 svokra zavolala,ze mam na manzela zabudnut najst si niekoho ineho.ja som sa skoro zrutila,ale spamatala som sa a povedala som si,ze nikto ma od neho nerozdeli....mala som slusnu a hlavne taku pracu,ktora ma denne bavila,ale kaska bola silnejsia a ja som dala vypoved....snazila som sa naskrabat si peniaze na letenku...podarilo sa,tak som isla do kancelarie aeroliniek,ze si kupim letenku.velmi mila pani sa ma ujala a zacala mi vybavovat letenku...pri vyslednej sume mi povedala...bude to 8700sk a ja som na chvilku zabudla dychat....mala som u seba vsetky peniaze co som mala,ale chybalo mi mizernych 100sk...zacal som plakat a pani sa ma opytala preco placete?povedala som jej,ze za akym ucelom idem do irska.....nasledne na to vytiehla penazenku a 100sk mi doplatila z vlastneho vrecka so slovami....chodte si za stastim.a ja som za svojim stastim dosla.....a vsetko ostatne je uplne zbytocne spomenut....hlavne,ze sme spolu.otazku riesenia problemu,ze kde ostat takto spolu riesime len od chvile,ked sme sa stali rodicmi...dieta vam zmeni zivot na nepoznamie....ci chceme ci nechceme zrazu robime veci dobre nie pre seba,ale pre dieta a zrazu sa otazky su nam otazky na ktore by iny hned vedel odpoved ...pre nas nezodpovedatelne.kazdy jeden clen nasej rodiny vravi....co ste sprosty vracat sa,vsak tam mate vsetko....oni odpoved poznaju....ja stale odpoved nepoznam a stale cakam na nieco co mi zrazu osvieti hlavu a ja budem cisto a jasno vediet co robit. 🙂

@ruthke hovoris mi z duse..moj mm sniva o Kanade cely zivot..je to Slovak, ale co uz dokopy 15 rokov zil v zahranici..a jeho Kanada laka skoro ako raj na zemi...ale presne to, co si popisala mna od toho maximalne odradza, ja by som sa v akomkolvek raji zblaznila bez rodiny..
Na druhej strane, ako pise
@mandragora22 aj ja teraz zijem na SK a 200 km od rodiny..zili sme v zahranici, potom prislo do BA a aj to bola stale vzdialenost, ktora nam umoznovala stretavat sa s rodinou tak 4-5x do roka..ked som zila vonku, tak vlastne vsetku dovolenku co som mala som vyuzivala na to, aby som prisla domov..vlastne sme si ani nikdy nedopriali dovolenku pri mori alebo niekde inde, lebo mi bolo neskutocne luto stravit hoc len tyzden niekde lenosenim, ked som mohla byt DOMA. Nasi k nam do Irska napriklad za 2 roky prisli raz...vymakli super lacne letenky a nejde ani tak o financie, ale proste spravili s vylet, ja som im poukazovala krasy krajiny a viac nejako prist nepotrebovali, ze co tam budu robit..dosli sme do BA, ze nech sme uz aspon na SK a za 2 roky tiez boli u nas par krat...my sme chodili domov tak raz za 3 mesiace ale potom tehotenstvo, sestre som nesla na krstiny, lebo som uz nechcela riskovat cestu, co mi je tak luto..rozhodli sme sa prestahovat do manzelovho rodiska na Stredne Slovensko, aby sme boli k nasim o polovicu blizsie, ved to je len 2-3 hodinky cesty...a aj napriek tomu je to takmer to iste...nasi tu boli za rok 4x..my asi 3x, kedze sme s malym vela cestovat nechceli..len si volame, sestra byva pri nich, su stale spolu..aj nas maly vidi babku a dedka velmi zriedka..ja to zvladam celkom fajn, ale su chvile, ked mi to pride velmi luto..napriek tomu sa tesime ak sa este niekam do zahranicia dostaneme a zas nie som uplne toho nazoru, ze s dietatom sa uz stahovat neda..samozrejme je to tazsie, skor ak je dieta vacsie..ale ja s tym problem mat nebudem ak budeme byvat este na par inych miestach..ja neriesim nic nedifinitivne, nevidim sa tu kde som na cely zivot, rada dam aj synovi moznost naucit sa cudzie jazyky, spoznat ako vidiek tak mesto, ine kultury...ono my sme na rodiny zivot v plnom kontakte velmi citlivi, donedavna kazdy zil tam kde sa narodil, alebo teda vacsina ludi, postavili dom a cely zivot v nom..teraz je doba ina..ja ked vidim americanov, co kvoli skole a praci prejdu na druhy koniec statu a to je vacsia vzdialenost ako ked my odideme niekam do Nemecka...a je to uplne bezne, ze sa v zivote stahuju kade-tade, deti su rozlietane aj napriek tomu vedia viest velmi kvalitny rodinny zivot ak sa chce..u nas to asi este potrva kym si na tuto spolocnost a zivotny styl zvykneme..ale urcite sa to da🙂

@m.i.r.i ahoj, nepisala som, ze s dietatom sa stahovat neda 😉 ale ze je to velmi tazke, hlavne ak chlap nebude chciet ist a zena s dietatom ano, vtedy to je velmi komplikovane, lebo tomu dietatu budu chybat ludia, s ktorymi vyrasta. teda nie babka a dedko a tety a ujovia na SR, ale babka dedko tety a ujovia a kamarati prave v zahranici alebo teda tam, kde vyrasta. pre dieta bude zenina rodina v podstate cudzia, kedze tam chodi len 1-2x do roka cca - to uvadzam ako priklad, nenarazam na konkretnu rodinu. ani na prazdniny neposadis povedzme 12r. dieta len tak do lietadla a chod pozriet starych rodicov, kdezto na autobus alebo do vlaku ho uz bez problemov v SR posadis, teda aspon ku mne tak chodili netere a synovec. sami, vlakom na navstevu. keby som byvala co ja viem v irsku, alebo hockde inde, tak by ma pozriet neprisli. neviem. ja by som napr. do zahranicia sla zit. tak na 3-4 roky, zarobit si, nech mam lahsi zivot u nas a potom naspat. DOMOV 🙂 😉 ale zit cely zivot by som tam nechcela. iba ak by som tu (SR) nemala ziadnu rodinu 😉

@m.i.r.i ahoj, nepisala som, ze s dietatom sa stahovat neda 😉 ale ze je to velmi tazke, hlavne ak chlap nebude chciet ist a zena s dietatom ano, vtedy to je velmi komplikovane, lebo tomu dietatu budu chybat ludia, s ktorymi vyrasta. teda nie babka a dedko a tety a ujovia na SR, ale babka dedko tety a ujovia a kamarati prave v zahranici alebo teda tam, kde vyrasta. a samozrejme samotny otec mu bude chybat, ak sa neprestahuje so zenou. pre dieta bude zenina rodina v podstate cudzia, kedze tam chodi len 1-2x do roka cca - to uvadzam ako priklad, nenarazam na konkretnu rodinu. ani na prazdniny neposadis povedzme 12r. dieta len tak do lietadla a chod pozriet starych rodicov, kdezto na autobus alebo do vlaku ho uz bez problemov v SR posadis, teda aspon ku mne tak chodili netere a synovec. sami, vlakom na navstevu. keby som byvala co ja viem v irsku, alebo hockde inde, tak by ma pozriet neprisli. neviem. ja by som napr. do zahranicia sla zit. tak na 3-4 roky, zarobit si, nech mam lahsi zivot u nas a potom naspat. DOMOV 🙂 😉 ale zit cely zivot by som tam nechcela. iba ak by som tu (SR) nemala ziadnu rodinu 😉

Tiez dobre poznam Tvoj pocit. V zahranici som prezila uz vyse 7 rokov, s manzelom, aj bez neho, este za slobodna, aj s dcerkou, ktora sice bola pocata tam, ale nakoniec sme sa vratili domov odrodit ju, a potom sme sa znovu vratili...viacere pisete, ze ste mali pocit, ze Vas domov nebolo ani tam, ani tu...ja som to skor citila tak, ze som bola doma aj tam, aj tu...tiez sme zvazovali, ci ostat v UK nastalo, ci sa vratit domov. Tam mam vydatu sestru, s ktorou sme sa stykali tak raz za 2 mesiace, super si rozumemieme, ale doma je doma...Ked som bola tam, tiahlo ma to tu, a ked sme sa vratili sem, do PO, skoro som sa zblaznila, odvykla som od mentality tychto ludi, ked do vas niekto v obchode udrie a ani mu ani bu..stvu ma podvody, ktore dennodenne ukazuju v telke, sebeckost ludi pri soferovani, a radsej skoncim, lebo sa nastvem...
Sestra v UK je zase na tom tak, ze uz si tak zvykla, ze domov by sa nevratila nikdy, ani keby sa rozviedla 🙂.
A ja? Su dni,ked lutujeme, ze sme sa vratili, su dni, ked som rada...akokolvek sa rozhodnes, ver tomu, ze budes svoje rozhodnutie lutovat, ale ak sa mas rozhodnut, rozhodni sa pre mensie zlo ;). Slovakov je teraz vsade vela, skus si najst pribuzne duse v okoli, pripadne sa prestahujte niekde blizsie k letisku a kupuj si letenky aj pol roka dopredu. My sme tak kupovali letenky, niekedy nas vysli na 19 libier. Rodina chodievala za nami, my domov. A co sa tyka priatela, ked zmenil nazor teraz, mozno ho zmeni opat o rok a bude pristupny stahovaniu sa sem. Pokial viem, mentalita ludi zo zapadu je ina od nasej a oni su zvyknuti sa stahovat aj niekolkokrat za zivot, kym Slovak kupi byt ci postavi dom a zije tam do smrti...A ak Tvoj priatel nebude ochotny sa stahovat ani v buducnosti v pripade, ze Tvoji rodicia by potrebovali pomoc, tak mu povedz, ze si ich zoberies k sebe a budu pri vas 🙂.

@adri266 no presne tak..doma nas strasne stve nasa slovenska mentalita, ideme sa zblaznit niekedy, teda hlavne potom co sme si zazili uplne ine v zahranici, presne veci ako pises ty - ta neskutocna milota k zakaznikom v nasich obchodoch, restauraciach, turizmus, juuj...prechody pre chodcov a soferi, celkove skatulkovanie a rozmyslanie niekedy ako za komunizmu a kopec dalsich veci...vtedy si hovorime, ze v zahranici by bolo lepsie ( zalezi samozrejme od krajiny) zazili sme uplne iny zivot....uz len ked sme mali problem v banke🙂 ...ale potom odideme prec a zacne mi vadit vsetko tam a to hlavne tym, ze to proste nie je ono..aj ked mi tu vadi mentalita, tak aj ja som z nich, Slovakov a v zahranici ich vyhladavam..asi pre to, ze cudzinci predsa inak rozmyslaju ako slovaci🙂 a je to zacarovany kruh..vsade nieco vadi, nieco chyba..ja si hovorim niekedy, ze najlepsie je tomu v podstate, co ine nepozna..len jedno..nema s cim porovnavat, za cim tuzit...

@mandragora22 chapem ako to myslis..je ine ked mas muza cudzinca, ktory ma v danej krajine rodinu a je tym padom aj tvoja rodina a rodina deti...a ine ked ste obaja slovaci...a cela rodina je na SK..aj ked potom ked su deti vacsie si tiez najdu priatelov a je to pre nich domov..jasnacka..

Da sa stahovat aj s detmi, ale je to hrozne, hrozne tazke. My sme odisli do Nemecka, ked mal mladsi nieco cez rok a starsi este nemal 3 roky (nebolo to tak davno). U mladsieho to slo bez problemov, prenho bolo dolezitejsie to, ze je so mnou a nie to, kde je. Zato s nasim starsim je este aj teraz, 8 mesiacov po odstahovani sa, tazko. Prve tri mesiace boli tak zle, ze som si myslela, ze kasleme na vsetko a ideme naspat domov. Potom sa upokojil, ale vpohode stale nie je a neviem, co bude, ked v septembri nastupi do skolky. Rodina mi chyba velmi, najma stretnutia so svojou sestrou... mozem ziskat desiatky kamaratok, ale ziadna z nich nebude sestra (sme si velmi blizke), ktora pride hocikedy len tak na kavu. Teraz sme rozhodnuti zostat tu take 2-3 roky a potom sa vratit (aby starsi nesiel tu do skoly).

Na druhej strane, spoznala som zopar zaujimavych miest, ludi, iny styl zivota, urcite ma tato skusenost aj obohati, chcem ju vyuzit na naucenie sa dalsieho cudzieho jazyka... Su dni, kedy mam pocit, ze som tu doma a su dni, ked je to velmi tazke. Ako pise @adri266, casto sa citim tak, ze som doma aj tu, aj na SK.

@carolynka a ten kompromis na polceste, to je kde?

cafte,ja byvam 4 roky v zahranici a niekedy mi je veru do placu tiez.len vcera odisli moji rodicia od nas a mne je strasne smutno za nimi a dievcatam tiez za starymi rodicmi.cim sme starsi tym je to odlucenie tazsie.na svk sa chcem vratit,na stare kolena..aj rodicov by som chcela doniest sem ked uz budu nevladny,len ci sa mi podari presvedit ich...paci sa im tu velmi u nas..

@cmulinko wow, ako z rozprávky o Popoluške, len trošku inak 😉 tá pani z kancelárie bola ako čarovná víla, vidíš, to bolo znamenie, veď koniec-koncov to dopadlo výborne 🙂 Veru, deti obrátia všetko hore nohami v tom pozitívnom slova zmysle... keby sme nemali malého, balíme kufre do Utahu... hm, ono, možno si deti nakoniec samé povedia, kde ich to ťahá, ktovie? 😉 Pri prvej návšteve Slovenska som však videla, ako malý zrazu ožil, s babkou sú ako zohratá dvojka od prvých dní, perfektne na ňu reagoval (na ostatných si zvykal dosť dlho) a to mal iba 3 mesiace... U mňa zohrávala dosť veľkú úlohu v otázke, zostať vonku alebo sa vrátiť domov, práve túžba starých rodičov vidieť svoje prvé vnúča... Neviem, nechcela som im tú možnosť odoprieť, aj napriek tomu, že sa znova naskytuje otázka: Zaplatí nám rodina účty? atď ☹ Môj manžel je tiež slovák a obaja sme išli von s tým, že si chceme zarobiť na vlastné bývanie a určite sa vrátiť... ale poznáme to všetci - človek mieni, osud mení 😉 u nás je to definitívne, už máme letenky, začiatkom septembra letíme domooooooooov 😉

@cmulinko ja mám tiež dcérku narodenú 22.7.2009 žijeme v Taliansku.