Život bez drog
Najhoršie keď sa dostanete z fetu je ten život potom keď sa snažíte zaradiť medzi normálnych ľudí a oni vás nie a nie prijať. A mám chuť to vzdať lebo ťažko sa snažiť zapadnúť niekam kde vás nikto nepozná a s nikým si nerozumiete. A aj keď viete že čo máte všetko za sebou a svojim spôsobom ste na seba pyšný tak cítite že o vás nikto nestojí a máte chuť to vzdať.
@mediana mám priateľa o to nejde ,mne to nechýba. Ja som na seba hrdá že som to zvládla a s ničím nemám problém ale problém je v práci. Presťahovala som sa x kilometrov z Prahy kde som žila. Našla si prácu ale nerozumiem si s nikým. Neviem ani jazyk a všetci ma majú za divnu. Som introvert ale povedzme si na rovinu , mne to tak vyhovuje ale už keď na teba zazeraju a dávajú ti najavo že je s tebou niečo zle tak je to ťažké a ťažko sa tam chodí.
Rozumiem, pracovat v nehostinnom prostredi je tazke, a vies aj dovod preco sa tak spravaju? Ci len kvoli tomu, ze si introvert?
@mediana hlavne mám super šéfku a neviem si predstaviť teraz meniť prácu len preto že som nesadla kolegom ktorý aj tak s mojou prácou nemajú nič lebo každý máme to svoje a do toho ta jazyková bariéra. Niekedy je fakt nepríjemné vidieť ako sa bavia zazeraju a nič im nerozumieš.
@mediana nemajú žiaden iný dôvod len to že ja s nimi nekomunikujem. Čítala som že je to podstatne a ak som im raz nesadla už sa to nezmení.
mozno je to vsetko len v tvojej hlave ... psychologa si neskusala? vela x to zazeranie si len domyslame a oni su len zvedavy-nic nevedia nevedia si k tebe najst cestu a mozno chcu byt len mili a nevedia ako na teba .. keby si im dala sancu -naucila by si sa aj jazyk aj zapadla a nasla kamaratov mozno
Neviem čo si o mne myslia možno že som namyslená cudzinka ale niesom taká len som rada že som sa v živote pohla a snažím sa hlavne pracovať na sebe a na svojej psychike po rokoch v srackach. Fakt som ani netušila že po skoro roku abstinencie a ťažkej zmene samozrejme pozitívnej budem riešiť takéto veci.
no tak sa uč jazyk...skús im vysvetliť,že im nerozumieš a nech ti pomôžu a hovoria s tebou
Ja som tiez za to pomaly riesit jazyk a snazit sa vytvarat nejake vazby, zatial asi len makat a nevsimat si to, mozno zacat aspon usmevom, milym gestom ak pride prilezitost k tomu, napriklad zaliat niekomu caj, pomoct nieco odniest...
Kludne sa ozvi 🙂
Buď na seba naďalej hrdá a každý deň si to pripomínaj.
Ako napísali baby, uč sa jazyk. Vo voľnom čase po práci si nájdi koníček alebo knihu, kreslenie.... Na chvíľu vypnes a budeš sa lepšie cítiť že na niečom pracujes.
Tvoje telo a tvoja myseľ potrebuje dlhý čas zvyknúť si na bežný život.
Skus sa naucit zit zivot pre seba, a nie pre druhych a nesnazit sa zapacit druhym. Kto chce si cestu k tebe najde. Urcite to nevzdavaj, je obdivuhodne sa z toho dostat