Žijete v spoločnom byte s rodičmi?

@denisa2019 my sme byvali rok a potom sme si kupili dom. Kym sme ho zobytnili, trvalo to 4 mesiace 🙂 takze byvanie s rodicmi ma aj vyhody aj nevyhody a v dnesnej dobe to nie je nic zvlastne 🙂

súkromie chýba rodičom rovnako ako aj vám..ak niet iná možnosť,tak musíte vydržať a spríjemniť si spolunažívanie ako sa len dá..je leto,super počasie,tak vypadnite z bytu na výlet raz mladí raz starí,nemusíte sa o seba nonstop podkýňať

radsej v prenajme ako s rodicmi pod jednou strechou.

Je veľa mladých, ktorí "musia" takto bývať, lebo zatiaľ nemajú peniaze na vlastné bývanie...Mladí majú byť sami, lebo skoro vždy sa také spolunažívanie končí nepekne :( A čo hypotéka, alebo aspoň podnájom pre začiatok? Ja len tak za seba, že aj my...starí už chceme mať svoj pokoj...ja napríklad neznášam, ak sa mi niekto motá po kuchyni ☹ Držím prsty, aby ste sa osamostatnili 🙂

My sme tak uz skoro 25 rokov.som posledne dieta à uz mali dost rokov tak sme ds nimi zostali aby sa mal kto postarat o nich.a som rada lebo tatina som doopatrovala do jeho poslednej chvile.a deti maju aspon n'a neho krasne spomienky lebo s nim żili🙂

Radsej sami a uskromnit sa v podnajme, ako s rodicmi a fnukat, ze nemame sukromie...

Nie nezijeme. Obaja mame mamy co sa do vsetkeho miesaju a montuju.

žijeme so svokrou... ale konečne sme si kupili dom..a tak sa tento rok sťahujeme... určite byvať sami...čo na začiatku problém nieje, neskor to bude neprekonatelná prekážka

Nie, my sme byvali v garzonke, kym sme si nekupili vlastne byvanie. Svokra je super a byva v trojizbaku, ale aj tak sme ani neplanovali byvat spolu, prave preto, ze aj my aj ona chceme mat sukromie. Radjse v mensom sami, ako vo vacsom spolu a trapit sa.

@denisa2019 bude to stále horšie. a ked sa Vam narodi dieťa (ak ešte nemate), čistá katastrofa. ja tak byvam a je to hrozne. nemala som na to pristupiť. radšej sa zadlžiť na cely život a živoriť, ako toto. nejde len o to, že nemaš sukromie - aj to je hrozne, ale tie vzťahy a pristup... lepšie to nebude. od seba, čo najskôr a čo najdalej

mam taku otazku. ked ste uvazovali nad svadbou, uvazovali ste aj nad tym, ako budete byvat po svadbe?

@buxus24 jeej, super 🙂)))

@denisa2019 ahoh my presne to iste. Byvam s jeho rodicmi a nasim rocnym dietatom. Nehovorim ze su zly abi nic ale to sukromie ja som obcas strasne na nervy z toho.

@petra7777 aj moja svokra to neznaša. ale všetko vydrži len aby jej syn neodišiel. chore, že? ja viem, že je vdova, sama, ale aj jej by bolo lepšie. ale ona si môže za to, že sa jej syn citi byť na nej zavisly. ona to spôsobila a teraz to nezmeni. možno keby vedela, ako to všetko bude, tak aj ona by mu povedala, že mame odisť, alebo by sme jej kupili daky jednoizbovy. teraz nam už ani pôžičku nedaju, aj keby som ho nejak (iba zazrakom) presvedčila.
@hankm neviem, koho si sa pytal, ale asi tak všeobecne. u nas to bolo zo začiatku v pohode. ale postupne to bolo stale horšie. ked som začala ja robiť niektore veci, čo predtym ona (prať, variť... starať sa o svojho muža), to jej začalo vadiť. a potom ked sa nam narodilo prve dieťa to bola katastrofa. ona si myslela, že je daky treti rodič najdôležitejši a doteraz nepochopila, čo mi vadilo, ked nam behala za dieťaťom do spalne, doslova ma predbiehala, ked som tam šla ja. a ja som ju ešte pred svadbou lutovala, že aby neostala sama, tak ostaneme tu byvať. byt je velky, ale to, že nemame žiadne sukromie je prišerne (ale len pre mna, mužovi to vôbec nevadi). a najhoršie, že ma pocit, že musi riešiť vychovu našich deti a dakedy mam pocit, že aj nas dvoch.

@ivet1371 nebola si v tej konfliktnejsej kombinacii nevesta - svokra

nikdy viac, 2 mesiace takto mi stacili

@eludka fuu bola ale len dva mesiace a fujazd k mame😀 ale nepriklad moja dcera má dobru svokru bývali spolu 3 roky lež postavili dom a chodia spolu na výlety stále aj sa navštevujú

@denisa2019 Hmm, ak je to financne vyhodnejsie, ale aj tak by ste dokazali vyzit sami, tak by som okamzite menila tent stav.
Zial vybrali ste si peniaze pred sukromim. Kazdy ma svoje priority, tak sa s tym musis vysporiadat.

Ja by som asi radsej jedla suchy chleba vo vlastnej kuchyni, ako sa napchavala kuracinou zo svokrinych tanierov.

Ani s vlastnou mamou si neviem predstavit byvat dlho. Chodi k nam na navstevu raz do roka a byva u nas mesiac a mam jej dost. 😅

@lenbea presne ako by si moj pribeh hovorila ja a svokra ;)

No byvame s mojimi rodicmi,ja a partner a mame dve deti,moj otec,mama,sestra a brat,dalsia sestra chodi len obcas na vikend a dalsia sestra raz za rok lebo zije v Kanade.Takze je nas dost ale mame velky dom.No lenze nejaky ten "piatok" tu este budeme musiet zostat,ale dako ho hadam prezijeme.
Dakde som pocula,ze kedysi ludia vedeli medzi sebou lepsie vychadzat lebo v jednej domacnosti byvalo viac generaci a tak ci chceli/nechceli museli sa naucit spolu zit,akceptovat sa a ze clovek natrafil na viac povah a viac typov ludi a tym padom ze ludia medzi sebou lepsie vychadzali.
Neviem ci to tak je,mozno aj hej.

Ahoj. My bývame so svokrovcami, síce v dome, ale nie je príliš veľký a je viacero ďalších problémov pre ktoré viem, že by sme tu nemohli bývať dlhodobo a s deťmi by to bolo ešte horšie. A to sú svokrovci veľmi milí a ochotní. Zároveň si uvedomujem, že nebyť toho, že bývame v domácnosti niekoho iného, tak by odpadlo mnoho hádok, ktoré medzi mnou a manželom kvôli tomu vznikajú. Takže pracujeme na tom, aby sme sa mohli čím skôr odsťahovať.
Napriek tomu som veľmi vďačná za túto skúsenosť. Veľmi dobre som spoznala svokrovcov a naučila som sa s nimi vychádzať, komunikovať. Naučila som sa, čo majú a nemajú radi, o čom radšej nehovoriť, viem, čo ich naštve. Poznám ich pohľad na svet a dokážem ich pochopiť. Spoznala som, čo pokladajú za slušné a viem ako sa k nim správať a takisto viem poradiť mamke, čo má svokre na návšteve ponúknuť, aby to svokra považovala za slušné (majú úplne iné zvyky čo sa týka návštev ako my). Viem ako na nich, keď sa začnú hádať, keď mne niečo vytknú. Poznám ich fungovanie domácnosti a cez to viem oveľa lepšie v niektorých veciach pochopiť manžela a vysvetliť mu, ako sa to dá aj inak. Mám s nimi vzťah, ktorý je hlbší ako by bol, keby sme tu nikdy nebývali. A samozrejme tým, že som spoznala ich domácnosť, ich pohľad na svet, tak som sa na niektoré veci naučila pozerať inak, inak ich chápať a vziať si z toho to podľa mňa pozitívne a tým vylepšiť systém, čo poznám celý život z domácnosti svojich rodičov. Naučila som sa trpezlivosti a viac si vážiť to, čo mám a menej nadávať na to, čo mi nevyhovuje. Naučila som sa, aké majú svokrovci dobré a zlé vlastnosti a prijať ich. Dokonca ma mrzí, že túto skúsenosť nebude mať manžel s mojimi rodičmi, že nezažije ako funguje iná domácnosť, ako inak sa dá žiť, nespozná ich lepšie. Môj ocko si už nie raz povzdychol, že je škoda, že nebudeme bývať aj u nich, lebo že by veľmi chcela vedieť, ako by dokázali s mojim manželom vychádzať, čo nové by ich to naučilo a čím by manželovi liezol na nervy. Lebo by to chcel zlepšiť, ale tak nikdy nezistí, čo má zlepšovať 😀.
Takže napriek negatívam to má aj pozitíva, aj keď je ťažšie si ich všímať. O to viac sa tešíme na vlastné bývanie a to tiež nie je zlé, lebo môže byť bývanie aké chce, budeme dostatočne nadšení tým, že sme sami. Aspoň zo začiatku .
@tomasko27 Áno, kedysi ľudia dokázali takto spolu žiť. Aj moja svokra si to takto predstavuje, len tu som pochopila, čo to znamená. Kedysi ľudia od rána do večera pracovali na poli, aby prežili a doma ostávala jedna alebo dve ženy, ktoré sa starali o chod domácnosti a o všetky deti. Inak by neprežili a bolo to pre nich prirodzené. Ale pre mňa osobne je to nepredstaviteľné, že ja mám chodiť do práce a svokra mi bude variť, prať, žehliť, upratovať a neskôr aj vychovávať deti. Keď sa jej manžel snažil vysvetliť, že si chcem sama variť, lebo mám problémy s trávením a potrebujem inú stravu ako oni a že sa chcem aj naučiť variť, tak strašne zosmutnela, že sa chceme už osamostatniť. Čo jej nevytýkam, proste je zvyknutá na iný systém ako ja, chápem ju. Ale zase ja nie som ten typ, čo nechá o seba sa starať, neviem si to predstaviť, že prídem z práce domov a čo budem robiť, keď sa o všetko bude starať ona? S vyloženými nohami pozerať televízor a pozerať na ňu ako pracuje?
Dnes je proste trochu iná situácia. Dnes je to možné asi iba ak je jedna strana ochotná sa úplne prispôsobiť alebo sú obe strany veľmi chápavé a nechávajú si dostatočný priestor na život s vlastnými pravidlami pre obe strany.

@lenbea To ja som synovi jasne...stručne vysvetlila, že v mojom kurníku dva kohúty byť nemôžu 🙂

@petra7777 vieš, aka by som bola ja rada, keby nas vyhodila? teda "navrhla synovi osamostatnenie". ale ona robi všetko preto, aby sa cítil od nej závislý a kedže on má pocit, že bez nej nemôže žiť, tak sa ju sanži "začleniť" do našej rodiny. oni dvaja si nechcu priznať, že syn ma už svoju rodinu, o ktoru sa ma starať s manželkou, nie so svojou matkou. väčšina matiek sa velmi ťažko vzdáva svojich synov, a táto sa ho nevzdá nikdy.

ono je to casto aj o pohodlnosti, osamostatnit sa a zadlzit znamena i statit komfort 😉 a to mnohym mladym nie je po voli

@lenbea Musíš s tým niečo urobiť, lebo nechcem ťa strašiť, ale to nedopadne dobre....Takéto typy, zvané "mamičkin cecok" , len veľmi ťažko opúšťajú hniezdo....Ak je matka dokonca sama, bez partnera, tak je tisíc krát pravdepodobnejšie, že sa to ani nepodarí ☹ Neskúšala si sa s ním porozprávať? Lebo to jeho "začleňovanie mamičky" mi príde také..... no.....že ju nakoniec začlení rovno medzi vás dvoch ☹ A to ešte, ak príde bábätko, tak stará vyčlení teba ☹

U našich sme bývali dva mesiace aj to muž chodil domov na víkend lebo mal týždňovky. Nikdy v živote. Po dvoch mesiacoch sme sa zbalili a odišli do podnájmu. Takto už žijeme dva roky a budúci týždeň podávame návrh na hypotéku a snáď o mesiac budeme vo vlastnom.
Tie ušetrené peniaze za to nestoja a ani nikdy stáť nebudú. A čo sa týka spolužitia so svokrovcami, tam by som nevydržala ani týždeň

My sme sa v aprili prestahovali k priatelovej mame. Ma velky najom,ostala sama, tak aby sme si vzajomne pomohli. No po case zistujem ze jediny kto usetri je ona. My sme na tom istom ako pred tym, akurat este musime vozit malu autobusom do skolky. Malo to byt na par mesiacov ale z priatelovych vyhybavych odpovedi ohladom vlastneho byvania som vydedukovala ze to take lahke nebude, V oktobri cakame druhe dieta, Este aj svagor prerusil studia a nastahoval sa sem tiez. 3 spalne, z toho od oktobra my 4 v jednej izbe,sukromie ziadne. A svokra ani pocut nechce o tom aby sme odchadzali... len ci ja vydrzim s nervami to neviem. Mate nejake recepty na to ako presvedcit chlapa ze je zodpovedny aj za svoju novu rodinu ? Alebo stale bude pre neho dolezitejsie co je dobre pre jeho mamu a brata a nie pre nas ☹ ☹ ☹ ☹

@sass158 jemu to nicim nevadi, ze ste tam tolki? ja som na mojho vytiahla vsetky veci, pre ktore sa uplne zbytocne hada so svojimi rodicmi on a ktore mu tu vadia a ci to chce zazivat do konca zivota. vysvetlila som mu, ze velmi tuzim po vlastnej domacnosti, po vlastnych pravidlach, vlastnej vychove deti a ze sice chapem jeho mamku a nechcem byt nevdacna a zasahovat do jej systemu doma, ale aj ja chcem mat svoj system a robit veci podla seba, naucit sa varit, varit vo svojich hrnococh... opisala som mu, co vsetko by musel znasat, keby sme boli u mojich rodicov a ako sa blbo citi, ked sme tam len par dni, ze sice je stastny a rozumie si s nimi, ale necitit sa tam ako doma a keby to mal zazivat kazdy den, porazilo by ho. povedala som mu, ze si vzal mna, tak musime my fungovat ako rodina a neda sa to dalej tak, ze sa bude prisposobovat inym, aby sa nikto nezlostil, lebo sak ja som si ho vzala, ja ho uz neopustim, tak na mna brat ohlad nemusi, prave naopak. ja som mu aj priamo povedala, ze som ochotna tu ostat max. 5 rokov a potom pojdem do podnajmu hoci sama. no a musim povedat, ze kym som sa zo zaciatku len stazovala (sak totalne soky pre mna, nova rodina a samozrejme ze kazdy bol zly len ja dokonala 😀), tak sa rozculoval, snazil sa vyvraciat moje argumenty. ale ked som mu to zacala hovorit zo strany rodicov, co im vsetko moze vadit, ako ja jeho mamke musim vadit, zo strany nasich deti, v akom strese budu zit, ked sa budeme vzdy natahovat (tomu sa nevyhneme pri dvoch rodinach pod jednou strechou), z jeho strany, do coho vsetkeho sa budu stale jeho rodicia moct starat a k comu vsetkemu by to mohlo viest (a jednoducho by sme sa tomu vyhli odstahovanim sa) a zaroven som zdoraznila, ze ani u svojich rodicov by som urcite byvat nechcela pre to iste, tak to zrazu zacal vnimat inak. aj sme sa pohadali, aj som si poplakala, aj som mu povedala, ze si ma nemal brat, ked nebol este pripraveny odtrhnut sa od rodicov a zalozit si novu rodinu a mysliet v prvom rade na dobro tejto nasej rodiny... no postupne pochopil, stale sme sa snazili skor si to rozumne vysvetlit (aj ked on chcel ostat u rodicov, tak preco, ake ma na to dovody) a vyhybat sa hadkam a obvineniam. no a proste nakoniec aj on usudil, ze naozaj bude mudrejsie sa odstahovat cim skor. nie je to sranda, on v tejto domacnosti zije cely zivot, nic mu tu nepride cudne, citi sa tu maximalne pohodlne a bolo tazke mu vysvetlit, ze pre mna to je obrovska zmena a som zvyknuta na nieco uplne ine. keby sme byvali u mojich rodicov, tak by som pravdepodobne ja nerozumela jemu 😀

ved prave o to ide, on sa tu citi dobre a ja miestami mam take stavy ze sa radsej zavriem do izby lebo uz mam ponorku , stale sediet v obyvacke s jeho rodinou. Na par dni to je fajn ale stale sa citim ako na navsteve. Podla neho to je ok ze sme tu tolki, stale si najde nejake argumetny a ak sa ho pytam kedy zacneme riesit svoje byvanie tak odbocuje od temy. Nemrzelo by ma to mozno ak by sme pred tym nebyvali sami...ale ja som si vlastne dobrovolne sposobila takuto situaciu, lebo som myslela ze to bude na dva max. 3 mesiace. Teraz vsak svokra veselo orgaizuje ako to bude po narodeni druheho potomka a ako sa nam tu bude super zit a mlady len pritakava.