Žijem pokojný život a nič ma nebaví
Dobrý deň prajem.
Mám 31 rokov a žijem v celku pokojný život. Mám úžasného priateľa ktorý ma vo všetkom podporuje, kúpili sme krásny byt a mám celkom fajn platenú prácu ktorá ma síce až tak nebaví nakoľko je veľmi náročná. Pracujem v obchode a taham 12stky. Prostredie je v celku fajn len sem tam je to tam toxické.
Môj problém nastal asi rok dozadu keď som zistila že ma nič nebaví. Nič ma nenapĺňa a nedokážem sa z ničoho tešiť.
Trpim už pár rokov panickou poruchou. Liekmi sa neliečim nakoľko mám pred nimi veľký rešpekt. V mojom prípade to znamená že ak mám niekam ísť tak sa v celku aj bojím ísť autom na výlet alebo na nejakú dlhšiu cestu.
Preriedila som aj ,,kamarátky” ktoré túto moju diagnózu nechápali. Posledné dni je to tak že nemám vôbec chuť niekam s niekým ísť a počúvať ich. Všetky ich veci sa mi zdajú malichernosti a vysavaju zo mňa energiu. A pri tom by som tak veľmi chcela mať normálny život a kecat o normálnych veciach, tešiť sa z výletov a návštev. No neviem ako na to. Ako sa tešiť z každého dňa a tešiť sa na ten ďalší.
Čo sa týka panickej tak u psychológa som bola no ten by sám potreboval psychológa.
Jednoducho len potrebujem nájsť nejaký zmysel keď ma nič nebaví a pri ničom dlho nevydržím. Priateľ ma maximálne vo všetkom podporuje no už neviem na koho a kam sa obrátiť tak píšem sem. Ak máte nejaké rady alebo tipy budem vďačná za každý jeden. Ďakujem a prajem peknú nedeľu 🙂
.....a potom samotné verše si treba rozliknúť......tam je celý verš v sanskrite, preklad a význam.................
vyzerá to napr. takto: https://vedabase.io/cs/library/bg/17/20/
Ja obdobne. Si veriaca? Ak nie,zacni... Hladaj,najdi,drz sa toho.. Si najskoe velmi centrovana na seba. (Ja tiez,nie je to vycitka.) Pomaha si uvedomit sirsie skutocnosti. Mat vieru a nadej,ze je nieco mimo mna. Atd..
@naturalgazda ďakujem krásne. Idem si to hneď pozrieť 🙂
@barbi28 počuj tu to máš radšej v slovenčine........
https://vedabase.io/sk/library/bg/
@ivangeline ahoj 🙂 možno to znie zvláštne ale každý den sa modlim k bohu a mojim nebohým starým rodičom aby mi pomáhali keď mi býva takto. Možno sa mi to len zdá ale niekedy to naozaj pomáha
@barbi28 Pár rokov dozadu som mala depresiu, našťastie som to prekonala, ale viem ta pochopiť a dam zopár tipov.
Ak by to bolo veľmi zle, nielen že ta nič nebaví a z ničoho nemáš radosť, ale vidíš aj všetko čierne, máš úzkosti, obrátila by som sa na psychiatra. Pomôžu v najhoršom lieky. Tieto stavy môžu byt zapríčinené zmenou v tvorbe hormónov a sám si človek ťažko pomôže.
Skús sa vyslovene sledovať. Je niečo cez deň, čo ta potešilo, pri čom si sa cítila dobre, mala z toho radosť? Napr. pobyt v prírode, stretnutie s určitou osobou, kontakt s rodinou, nejaký film, seriál… a potom tu činnosť opakuj, viac vyhladavaj.
Pomohla mi veľmi joga, dala ma do pohody, ukludnila, zároveň nabudila, cítila som sa viac vyrovnane.
V neposlednom rade najdôležitejšie je, nestrácat nádej, že sa veci opäť zlepšia a že toto je len prechodne obdobie.
Píšeš, že si bola u psychológa, no ten by podľa teba sám potreboval psychológa. To znamená, že v tohto človeka nemáš dôveru, čiže taký ti nemá ako pomôcť. Takže, krok 1, nájdi si takého, ktorému budeš veriť. Ak ti ani takýto človek nepomôže, zváž aj medikamentóznu liečbu svojho problému, ja osobne na liekoch nič zlé nevidím, ak ti majú zvýšiť kvalitu života. Je fajn, že partner ťa podporuje, no počítaj s tým, že donekonečna ho to baviť nemusí, je totiž zložité žiť s nihilistickým človekom. Čo sa tvojich kamarátok týka, možné je aj to, že ony nemajú na teba "nervy". Hovorím z vlastnej skúsenosti, mala som takúto kolegyňu a bol to veľmi toxický večne zle naladený človek, a takého v živote nechce nikto. A zase, aby si si nemyslela, že každý sa teší z každého dňa a hneď sa teší aj na ten ďalší, to je utópia, každý máva zlé a dobré dni, áno, aj tí, ktorí sa tvária, že svet je gombičky. 🙂 Teš sa napríklad z toho, že máš skvelého priateľa, krásny byt a prácu. 🙂
@barbi28 Je to filozofické pojednanie o povahe sveta, živých bytostí, čase a tiež Pôvodnej živej bytosti. Kopec praktických vecí do života. Klasifikácia napr. potravín podla kvality a vplyvu na vedomie. Kadečo.....mala by si to ale zvládnuť pochopiť na pohodu, Potom keby niečo čokolvek viem dovysvetliť ...... ak si v meste, tak Ba, Ke a PO je reštauracia Góvinda. Chodte sa tam niekedyy najesť.....a zobrať so sebou zopár sladkostí hehe.............. Kedysi som tam roky varil........ ok......čítaj....... kniha je tiež v Sk jazyku vydaná.............
@tiika ahoj. Ďakujem za tvoj čas. Vieš čo psychiatra sa stranim keďže tie lieky nechcem brat. Tieto stavy mávam obdobne že raz fajn potom nie. Troska sa mi to zhoršilo keď priateľ prestúpil na nočné smeny a ja nedokážem spat sama. V 31 rokoch akože celkom hanba. Nad jogou som veľmi dlho rozmýšľala. Aj som skúsila ale ja nesika som si hneď na prvom cvičení natiahla sval 😂. Teší ma môj priateľ aj vsetko že mám no ja tu radosť neviem dat najavo. Ak máme ísť na výlet tak sa obavám cesty že sa nám niečo stane nakoľko sme mali 3 roky dozadu nehodu. Ale vždy sa snažím na to nemyslieť. Mrzí ma že prichádzam o kopu zážitkov čo ti poviem 😏
@mandzula ahoj. Ďakujem za tvoj čas. Áno priateľ je niekedy vyčerpaný ja ho úplne chápem. Ak by som si to vzala opačne tiež by som na tom takto bola. Čo sa týka medikamentov veľmi sa im chcem vyhýbať myslím si že nie som na tom až tak zle. Aj keď toto je len môj možno skreslený názor. Mám pár kamosiek čo chápu túto moju vec aj sa mi prispôsobujú no akonáhle ma niekam zavolajú som v neistote. Neviem prečo. Snažím sa aj tešiť aj si plánovať no potom príde zlom a chcem byt doma. Mám najlepšie roky a nechcem ich stráviť doma lebo sa bojím. Ale musím uznať vďaka PP som pretriedila ,,kamošky” ktoré ma ťahali dole vodou
@barbi28 ja sa obavam, ze tu naozaj dobru radu nenajdes, predsa len tu nie su odbornici, ktori by vedeli tvoj stav objektivne posudit na zaklade par informacii o tebe, bez poznania suvislosti, teda toho, co ti tento stav sposobilo. Mozeme ti napisat svoje zivotne skusenosti, no tie sa vychadzaju z inych podmienok ako tie tvoje, takze univerzalna rada neexistuje. Chapem, ze najst dobreho psychologa je beh na dlhu trat, no rozhodne to stoji za to. Zivot mas len jeden, tak sa pokus takeho najst. Stokrat opakovana vec, ze radu, ako liecit zlomenu nohu, by si asi na MK nehladala, plati aj v tvojom pripade.
@barbi28 mnohí ľudia (podľa mňa vlastne všetci), ktori sa na ulici usmievajú, si nesú svoje vrecko sračiek, neboj🙂, určite v tom nie si sama. Ja mám dcéru aspergerku a ver, že boli (a aj sú) dni, keď sa len bezcieľne motkám a hľadám zmysel života, ale to vidia len moji najbližší. A potom sú zas dni, keď som spokojná a vtedy sa na tej ulici usmievam. Vždy som to brala ako blábol, ale teraz vidím, že je pravdou, že mnohé veci nezmením, musím len zmeniť postoj k nim. A to za mňa nikto neurobí, musím sa tak nastaviť ja. A o tom psychológovi tiež len neteoretizujem, chodím k nemu po radu, ako s dcérou ďalej. A je to super vec, vždy mi to nabije baterky.🙂
@mandzula všetko v poho, ale život jeden nie je ani náhodou. Nie je to realita bohužial.....teda bohuvďaka............. že život je jeden. To je mega obrovský celospoločenský fejk......
možno pre inšpiráciu, či zamyslenie: https://vedabase.io/sk/library/bg/2/13/
Inak Vás ale samozrejme chápem............pekný deň prajem
@naturalgazda keby ich bolo aj desať, dôležitý je pre mňa ten, ktorý aktuálne žijem, ostatné sú mi ukradnuté.🙂
Mozok funguje na hormonoch. Ak nie je spravny mix, davaju sa lieky. Alebo skus porozmyslat nad stravou - aj strava moze byt taka, ze napomaha vylucovanie latok, ktore ti chybaju. Krasna kniha o tom bola od D. Amena Zmente mozok, zmente zivot - rozdelil tam ludske mozgy podla prevladajucich hormonov a kazdej skupinke nariadil stravu a doplnujuce vytaminy, mineraly, aby zase nadobudli rovnovahu. Vacsinou to spocivalo vo vyluceni polotovarov a lepku, zameranie na bielkoviny a trochu tuky. Su dobre a zle tuky aj pre mozok aj pre cele telo. On je neurolog a psychiater, takze mne sa to velmi pacilo, bolo to logicke a podlozene jeho celozivotnou pracou.
skús užívať magnézium - dlhodobo
s psych. liekmi pozor - až 30 perc. pacientov ich musí užívať do konca života - neustále sa musia ku ním vracať...
@barbi28 odmietla si lieky a práve tie by Ti pomohli.Skoda...lebo za chvíľu budeš chcieť dieťa, a zamotáva sa ešte viac...zbytočne sa ukracujes o život bez obáv, úzkosti.Skus nájsť iného psychológa.Ak nemáš v poriadku serotonín, dopamín môžeš mať rozprávkový život, ale neuzijes si ho stále budeš mať pocit ohrozenia, obav z cestovania
Tiež si myslím, že časom, keď Ti bude lepšie dieťa by Ti dalo ten správny smer.Aj tá autonehoda v tebe mohla spôsobiť blok, ktorý Ti robí obavy
@barbi28 ja tiež veľmi neuznávam lieky, ale je pravda, že v najhoršom (čo píšeš, ze nie si) mi pomohli, lebo problém bol v hormónoch, ktoré ovplyvňujú mozog a sama som si pomôcť nedokázala… brala som ich iba 2m a ďalej už bojovala sama
Podľa mna aj tou stravou by sa dalo vela ovplyvniť.
Mne z toho vyplýva, že ty máš asi najväčší problém so strachom, obavami.. vnútorne sa teda vieš potešiť? Máš pocit spokojnosti a pohody, keď si s priateľom, niečo pekne zažijete?
Dôležité je sústrediť sa na prítomnosť, lebo len ta je skutočná. Minulosť už neexistuje len v našich myšlienkach a budúcnosť tiež nie iba v predstavách. Skús trénovať spritomnovanie či meditáciu, skúšať vypnúť, myšlienky sústrediť len na dych či prítomný okamih.
Možno by pomohlo prečítať si niečo o emociach (napr. Emočná Joga - tam sa fyzicky veľmi necvici 😆) či kniha Vychovavame deti a rosteme s nimi (je síce o výchove, no mnohému som vďaka nej pochopila i ja a určite by aj ini dospeli). Asi hlavne, ze nie sme naše myšlienky a tiež ako sa dajú zmeniť.
tiez moc nie som za lieky, ale teda v niektorych pripadoch ked to nejde inak su jedina pomoc, obdobie taketo mala isty cas aj moja mamka, clovek sa jej snazil pomoct, nemala radost z nicoho, myslela, ze joga, prechadzky, ze jej pomozu, ale nepomohli, az musela nakoniec psychiatricku vyhladat, ale teda jak jej liecbu nastavila, tak je to sto a jedno, teraz bez problemov aj hodinu knihu cita a tesi sa z toho
Ahoj,liečim sa na panickú poruchu 20 rokov.Teda pred dvadsiatimi rokmi ešte nebola taká osveta ako teraz,nebol internet atd.Nechci vedieť čím som si prešla ,kým som dostala liečbu.Všetky metody som vyskúšala pozitívne myslenie,prechadzky ,práca v záhrade,ručné práce,čítanie.Toto boli aj moje záľuby,plus mala som rodinu dieťa bola som v jednom kole ,a tak ataky prichádzali večer a v noci.Bolo to strašné.Obvodná m poslala na ekg atd,výsledky negatívne,sama som sa pýtala na vyšetrenie k psychiatrovi.Povedal,že mi chýba serotonín,ktorý treba doplniť.Podvoch týždňoch som bola iný človek.Doteraz chodievam na kontroly aked cítim,ze to nie je dobre,beriem polku tablrty rano.Normálne fungujem pracujem šoférujem atd.Miloš Kopecký slávny český herec povedal v jednom rozhovore,že on mal aj rakovinu aj panickú poruchu a teda,že panická porucha bola horšia.Rozmysli si tie lieky,zlepšia ti kvalitu života.Držím palce.
@eva8 evka jasne že áno. Nejak koncom roka by sme sa chceli začať snažiť. Myslím si že by nám to dalo nový smer a možno by toto cele ,,skončilo”. Aj keď viem že niektoré maminy to mávajú po pôrode horšie ale myseľ sa upriami len na dieťa tak by to mohlo byt východisko svojim spôsobom
@deti95060810 veď práve. Užívam magnerot aj ďalšie vitamíny. AD nechcem už len kvôli tomuto. Brat to do konca života. Telo si na to zvykne a ťažko si bude odvykat potom a to môže byt pekný problém
@barbi28 Ahoj...hm............. poznám to................ v určitom zmysle je to práveže dobre aj.............máš možnosť pochopiť pôvodnú platformu existencie ako takej. Zožeň si Bhagavad-gítu, taká aká je.............. alebo je aj na nete v elektronickej podobe....dám tu link............kebyže..........