Žiarlivosť syna na najmladšieho súrodenca.
Prosím vás o pomoc, postrehy......mam 3 deti. Syn 9,5 r., dcérka 7 r. a najmladší syn má 1,5 roka. Problém je, že najstarsi žiarli na najmladšieho, od jeho narodenia. Prejavuje sa to ignoraciou a postojom, aby mu dal pokoj, nedotykal sa jeho veci, ani jeho samotného. Idealny stav by bol, keby vôbec neexistoval. Odkedy prišiel brat z porodnice, ignoroval ho. Ak občas prišiel k nemu, pohladkal ho, alebo ho pozdravil, bolo z neho cítiť, že to robí iba preto, lebo sa to od neho očakáva. So sestrou taký problém nikdy nemal, su to partaci. Nikdy na ňu nejak extra neziarlil, preto sme si my rodičia mysleli, ako sme to skvele zvládli. Aj sme si všetko nastudovali, ako sa správať a ono to krásne fungovalo. Ale pri bratovi sme padli na hubu, zrazu nič nefunguje. Je mi jasné, že ho nemôžeme nútiť, aby mal brata rád, že to môže narobiť viac škody, ako osoh. Proste nevieme čo ďalej, čo robíme teraz pri treťom dietati inak. Inak, sestra má oboch bratov rada,aj s mladším sa od začiatku hrá, robí mu opicky, dovolí mu hrat sa s jej hračkami, vidno tam ten cit, ktorý u staršieho brata voči mladsiemu nevidno.......
Skús sa ist poradiť k psychologicke, mozno ti poradi nejaky ťah ako s nich urobiť partakov
@saluda no to bude mozno preto taky rozdiel v brani surodenca lebo uz nema 2.5 roka ale mal 8 ked sa brat narodil. Cize vy mozete aj ako cez kopirak robit co ste robili predtym len on to vnima inaksie. Skusali ste sa s nim normalne otvorene porozpravat? Ale tak otvorene nech si aj prip. Zanadava alebo bude drzy? Mate nejaky cas ktory travite len a len s nim? Pises ze maly je narocny takze asi s nim travite najviac casu ale starsi ziarli. On vo svojej hlave ho vidi ako prekazku ze sa mu nevenujete.
@saluda celkom pekne si popísala povahu najstaršieho syna. Nie je preto čudné že sa takto správa k bratovi. Jednoducho je taký. Prijmi to. Inak ho tým len trápiš. Prečo ti tak záleží, aby mali iný vzťah? Všetci sme rôzni a máme predsa rôzne vzťahy. Brat malému neubližuje. Zmier sa s tým, netlač na neho. Verím, že to ho trápi ešte viac. Nechaj ho, aby bol autentický a nehral pred vami divadielko. Keď sa naučí ísť so svojimi citmi naozaj von, vy ich prijmete, je to to najlepšie čo môžete pre vzťahy v rodine urobiť. Ako by si sa cítila, keby bol nespokojný s tebou, ako s mamou a chcel ťa zmeniť? 🤔 Jedna z vecí po ktorej túži každý človek je prijatie svojou rodinou, a hlavne rodičmi. Ty ako mama si kľúčová práve pre synov. Budú o teba bojovať. Musíš dbať na to, aby si bola spravodlivá v delení pozornosti. Ak by ste mali dievčatko, ver, že problém by skôr neskôr mala dcérka 😉 ...a potom sú tu ešte špecifické povahy, každý sme nejaký... A starší syn je (ako píšeš) jednoducho komplikovaná povaha. Jediné čo môžeš ako matka urobiť, je dať mu pocit, že ho naozaj miluješ a prijímaš takého aký je a aspoň sa tváriť, že ti to nevadí ☺️
Radu ti asi nedam ale medzi mnou a.mojim.mladsim bratom.je 8 roko,starsi je este o rok starsi ako ja.a tiez si pamatam ze starsi sa s mladsim nikdy nehral, nemal potrebu....akceptoval ho, nerobil mu zle ale proste ho akoby.kvazi prehliadal... u mna to bol opak vsade bol so mnou ako taky privesok...paradoxne o desat rokov sa to zmenilo ked mladsi brat zacal brat starsieho ako vzor a partaka a.starsi brat sa v tom.vyzival...
Nemusi byt za tym hned rovno ziaivost,len mozno starsi tym ze ma taku povahu ako ma (apropo ako by si opisom tbojho starsieho syna ,opisovala mojho brata len.s tym ze on sa inym neposmieval, ale tie nslady a zle znasanie prehier je cely on)nema problem sa s nim mojkat a hrat...adievcata su predsa len empatickejsie...
Skus ti prijat ako fakt ze nie uplne vzdy medzi surosencami je neskonala laska...a mozno citi natlak ze musi mat taky vztah ako d era,prip.zvaxte ci nie je odsuvany na inu kolaj ako najstarsi a ci sa venujete aj len jemu bez pritomnosti inych surodencov (neber to v zlom ako to presne je u vas vies len ty,je to len moj naxor)
@saluda podla mna ma dost rokov na to aby ste si s nim sadli a riesili to normalne, nie je maly aby ste skusali neviem co, proste mu treba jasne povedat, ze to je jeho brat, ktory ho bude lubit a ktory si z neho bude brat priklad a tak dalej a ze vy ich vsetkych lubite rovnako len ze je mensi a vyzaduje si viac starostlivosti, ze to chapete, ale ze sa treba delit aj so sestrou aj s najmladsim bratom alebo to proste nechajte tak, zite ako doteraz a jeho spravanie voci bratovi ignorujte, brata mu nenutte, neziadajte nech sa o neho stara, ani my sme sa nehrali s mladsimi a starsi od nas s nami tiez nie,prejde to, zalezi aky postoj chcete zaujat
@saluda myslim ze @montemotherone a @sense to velmi pekne zhrnuli. Isto ta to trapi ale asi by som to nechala plavat a ono sa to vekom vykristalizuje. Mam dceru v tom veku (zachvilu 10) a uz s nou trieska nieco ako predpuberta. Je sice jedinacik ale ked sme nahodou s nejakou partiou a musi chvilku strazit male deti (lebo je prave z deti najstarsia napriklad) tak sa tvari ako ochutnavac octu.
Kym v dospelosti je rozdiel 8 rokov skoro nic v detstve je to priepastny rozdiel a kym budu detmi nikdy sa to nevyrovna. Co ale neznamena ze nemozu byt naj bratmi kamosmi v dospelosti.
Mam takto vyrazne mladsiu sestru a celkom dobre si na pocity voci nej pametam. Nebola to ani ziarlivost, proste mi bohapusto sla na nervy. Jasne ze mi rodicia dohovarali ale z pohladu starsej to bola pre mna mala upistana otrava ktoru som musela strazit, davat na nu pozor, bola som stale zodpovedna za to co vyviedla, musela som jej davat moje hracky (ktore tak male dieta chce len preto lebo vidi ze sa s nimy niekto hra) pred kamoskami som sa za nu hambila lebo stale doliezala a vsetko po mne opakovala.... Proste typicke detske pocity. A bolo to tak cele detstvo, no v dospelosti mame so segrou super vztah.
Treba si uvedomit ze kym ty chapes ze 1,5 roka stare batola sa sprava umerne veku tvoj syn tomu moc nechape..nerozprava to, krici to, vyzaduje si pozornost, za vsetko sa rozplace, mama musi byt iba a iba jeho a cela rodina sa mu v podstate podriaduje v detailoch ako vyber dovolenky, travenia volneho casu (lebo poobedny spanok), vecer uz musi byt ticho atd..Ak maju este aj spolocnu izbu tak pre tie starsie deti to je zaberak.
Myslim si ze vztah bratov sa urcite zlepsi uz o par rockov ked bude mat mladsi napr. 4 roky a starsi 12, predsa len uz bude rozpravat a bude sa s nim dat zahrat aj z pohladu dietata
Väčšinou je väčší problém so žiarlivosťou pri rovnakom pohlaví. Skús si prečítať knižku prvorodené dieťa od prekopovej. Ona sa tejto téme venuje, tusim má aj ďalšie knihy na túto tému. Ja len druhé dieťa čakám a práve preto som si prečítala túto knižku, ona je česká psychologicka, sama mala staršiu sestru, podľa mňa je fakt dobrá. Držím palce!
@montemotherone to si krásne napísala a pravdivo. Aj manželovi to takto hovorím, proste sa s tým musíme zmieriť, netlačí naňho, nič neocakavat, aj keď cieľom je nakoniec Dobrý vzťah medzi nimi. Na začiatok postačí aspoň neutralny. Tak to je, bratovi neublizuje, aspoň to je v poriadku
@lucyluv od Prekopovej som kedysi čitala Malý tyran, okrajovo sa tam venuje aj surodeneckym vzťahom a odtiaľ som veľa cerpala, keď sa narodila dcerka. Pekne to fungovalo a Veľa z toho čerpame aj teraz pri treťom. Keby sme to tak nerobili a nevyhli sa tak klasickým chybam, bolo by to oveľa horsie. Skusim si tu knihu vyhľadať, neuškodí osviežiť si to 😉
Je možné, že by mu vadilo, že ich dvoch každý porovnáva, v tom zmysle, že sa neskutočne na seba podobajú. To by mi celkom dávalo zmysel, lebo starší je dosť problemovy, od narodenia poriadne uplakany, náročný, kadečo sme už preskakali. Má aj problém s deťmi, často ho veľmi neberú, lebo je taký uplakanejsi, ťažko nesie prehry, veľmi zle znáša, keď si z neho robí srandu, berie sa veľmi vážne. Na druhej strane on sa deťom bezne posmieva nemyslite si, že sa s nim o tom nerozpravame, ale to je na dlho. Z toho celého vyplyva, že má zo seba zlý pocit, že to vníma, uvedomuje si to, ale ako keby nevedel čo s tym