Žiadna podpora z rodiny
Momentálne mám ťažšie obdobie v živote. A už je to poznať aj na mojej psychike. Nemám na nič náladu , príde mi všetko zbytočne. Moja rodina sa so mnou stále chce iba hádať. Môj otec šíri o mne klebety. Môj brat na mňa nadáva . A moja mama tá si ešte do mňa s radosťou rypne. S rodinou som nemala nikdy dobré vzťahy. Snažím sa s nimi čo najmenej baviť. Ale vždy si niečo na mňa tak či tak nájdu. Do toho zažívam stres aj s priateľom ktorý mi není žiadnou oporou . Stále iba hovorí že čo mi zase je. Aby som sa už dala dokopy, že mi stále j*be . Kričí po mne . Je na mňa nepríjemný. Ja už 3 noc spím radšej v obývačke. On sa potom o pár hodín na to tvári že sa nič nestalo . A čuduje sa že prečo sa s ním nemám náladu baviť . Potom to ide zase dookola. Začne mi hovoriť že si za to môžem sama . Kebyže sa nesprávam tak jebn*to tak by sa ku mne aj ľudia chovali lepšie . Že vraj si žiadam sama o také zaobchádzanie na ktoré sa sťažujem . Samozrejme po takejto tlačenke do hlavy si naozaj začínam dávať všetko za vinu .
Netuším čo robiť . Nemám vôbec nikoho kto by ma podržal , alebo aspoň objal. Ani kamarátky, ani známych .
@autor kdekoľvek je problém, v prvom rade by som riešila priateľa a rozišla sa s ním. Takto vulgárne sa nespráva niekto, keď má niekto niekoho rád
Prečo sa nerozides s takým frajerom?
@zmrzlinka2021 nerozmýšľala som nad tým . Keďže všetko si dávam za vinu ja . Tak sa snažím vždy robiť maximum . Takže ja som veľakrát ani nemyslela na to že by som to mala s ním ukončiť .
Tak rodinu si si nevybrala a nezmenis ju. Bud sa s tym zmieris alebo zminimalizujes kontakt na blahozelanie na sviatky alebo sa uplne odstrihnes. Ale priatela si si vybrala sama. Nik ta nenuti s nim byt a znasat jeho spravanie. Jednoducho dovidenia a zabudnut, ze vobec existoval.
A potom popracovat na sebe, na svojom spravani a sebavedomi, ci uz so psychologom alebo pomocou knih o sebarozvoji. Ak nemas ziadnu blizku osobu, niekoho, komu by na tebe zalezalo, tiez to s tebou asi nebude uplne v poriadku. Prehodnot svoj zivot, pracu, travenie volneho casu. Mozno si vyberas nespravny okruh ludi v tvojom okoli.
Keby sa ku mne priatel takto spraval a rozpraval na mna takym slovnikom, uz davno by nebol moj priatel.
Ak je rodina pre teba toxicka, odstrihni sa od nich.
A mozno by nebolo zle nastavit zrkadlo aj sebe samej, ci nie si taky ten typ, ktory sa len lutuje, na vsetko stazuje a pod, a preto nemas ziadnych kamaratov a aj rodina si rada kopne. Takito ludia idu ostatnym na nervy, takze ak sa v tok vidis, vo vlastnom zaujme zacni so sebou nieco robit - pekne sa oblec, namaluj, chod ku kadernicke, urob si radost, najdi si konicek.. ak budes sama so sebou spokojna, aj ini si ta oblubia.
@diewcatqoo práveže vôbec taká niesom . Som skôr energický človek , čo sa týka starania sa o seba tak v tom podľa mňa nezaostávam . Keďže líčenie a styling je aj moja záľuba. Celkovo záľub a koníčkov mám dosť . Čo sa týka kamarátov tak väčšinou som sa po čase v nich sklamala . Alebo to proste nejak skončilo svojvoľne.
Píšeš tak všeobecne že sa z toho nedá veľa vydedukovať. Prečo po tebe ludia kricia? Čo konkrétne ti vyčítajú? Žiješ sama s priateľom?
@lenkakravcova no čo sa týka otca a brata tak tý sa spolu opijú a začnú ohovárať. Napríklad že som ku... alebo že som zlatokopka. Párkrát sa mi stalo že ma obťažovali ich kamaráti z krčmy a nechceli mi dať pokoj . Moja mama to je trošku zložitejšie na vysvetľovanie. A áno žijem sama s priateľom. Môj priateľ mi skôr hovorí také veci že stále mi je*e a že stále som iba nervózna. Porovnáva ma s mojou mamou ktorá je oveľa horší človek než som ja .
Prečo takých toxických ľudí ešte máš vo svojom živote? Keď ich úplne odstrihneš, budú Ti reálne chýbať? Ako sa cítiš s nimi a ako sa cítiš bez nich? Začni si trochu vážiť samu seba, tiež si zaslúžiš lásku, slušné zaobchádzanie. A to, aký je Tvoj priateľ nie je normálne správanie k žene. Tvoja rodina sa k Tebe nesprava ako rodina. Byť Tebou, odstrihnem všetkých a vybudujem nové zázemí - zo začiatku to nebude ľahké, ale ten pokoj...
No v prvom rade by si sa mala zamyslieť aj nad sebou, či tie konflikty nepodporujes aj ty. Každopádne z príspevku vyplýva že nežiješ už u rodičov, takze ak ti vadia, nemáš s nimi dobrý vzťah ako pises, naco sa s nimi stretávaš? Veď mna by unavovalo ak by som prišla pozrieť rodinu a stále by sa tam niečo negatívne riešilo. Takto to vplýva aj na tvoj vzťah s partnerom, ktorého to ver mi, že nebude dookola bavit, keď je jeho partnerka vecne nervozna a ešte sa aj odsťahuje do obyvacky a nekomunikuje. Chceš o neho prist? Nie? Tak porozmyslaj trosku nad vecami a zmeň niečo, aby sa zmenili aj veci vo vzťahu.
a ty chodis do kŕčmi? či kde ťa obtazovali? urob za nimi hrubú čiaru,nebav sa s nimi, ži si svoj zivot a nebude ta nic trapit,
V prvom rade sa rozid s tým priateľom, správa sa k tebe otrasne. Skús si nájsť nejaké bývanie sama, alebo s kamoškou. Opitého otca a brata nepočúvaj, zbytočne ťa deptaju. Skús hľadať ľudí, ktorí majú s tebou spoločné záujmy. A určite to rieš aj s psychológom, lebo asi si nemala úplne ideálne detstvo. Tam sa nabaľujú tie vzorce správania, no dá sa s tým pracovať.
Co sa nevyserieš na rodinu? Nič pozitívne ti nenukaju, prečo si z nich robíš ťažkú hlavu? Už som yu viackrát písala, matka bola toxicka pre mňa, poslala som ju .... a už 3 roky ju absolútne ignorujem. Tatko sa zle oženil, žena mu zakazovala deti, lebo sme zlé, tak aj toho som odstrihla. Neviem, prečo by som si mala robiť ťažkú hlavu z niekoho debilizmu. Ži pre seba, nie pre iných
Začni sa o seba starať. Venuj sa práci, sebe, sebarozvoju, , zajdi k psychológovi, nastav si s ním nejaký postup, ako sa dať psychicky dokopy. Dala by som si pauzu od rodiny a toho človeka, čo nazývaš priateľom, pošli do kelu, načo ti taký je??? Treba si hľadať ľudí okolo seba, ktorí nás nepotápajú, ale cítime sa s nimi dobre. Začať chodiť niekam, kde sa dá stretnúť s novými ľuďmi, na nejaké cvičenie, aktivity, nájsť si niečo, čo ťa baví...
Tu by som sa zamyslela, kde je problém. Priateľ už sám hovorí, že svojím správaním si to spôsobujete. Otázne je, čo všetko sa Vám vyčíta a či sa v niečom nedá niečo zmeniť. Niekedy je to aj ponorková choroba, že si už leziete na nervy ale tu treba sa oslobodiť, odsťahovať sa ak je možnosť a začať niečo robiť. A začať od seba, aby si bola sama so sebou spokojná a potom teda aj okolie.