Zdravenie sa

@babababka mame ju rozdelenu, kusok maju oni kde si robia a zvysok mame my

Áno išla.

Niekedy aj kávu by som im ponúkla.

Ak by som nemala nič iné na robote tak kľudne. Inak pri odchode ak idú popri dome. "A dobrý deň, čo ste nepovedali, že tu budete napiekla by som koláč. "

@januska12323 to by som musela piect pre nich 2x tyzdenne, ale dakujem za nazor :D

išla by som, ale kľudne by aj oni mohli strčiť hlavu do dverí a zakričať dobrý deň. nie?

@zirafienka ved mohli, chodia neohlasene a nepravidelne, niekedy si ani nevsimnem ze prisli a niekedy aj akurat nieco robim ze sa mi neda, a urcite nenecham robotu len preto aby som utekala za nimi a hladala ich

Je fajn udržiavať nadštandardné susedské vzťahy a vychádzať si so susedmi. Chcete byť interaktívna a sociálna sa chcete sa kontaktovať ,vidím,že Vám to robí starosti a neviete nájsť rovnováhu.

Určite šalieť a behať po pozemku,zakaždým keď susedovi vejú vlasy a ja to vidím ,tak bežím a idem si krk vylámat,aby som ho pozdravila? Sem tam ak sa priblíži,alebo máte tam cestu ,ale behať kde behám tu behám po pozemku a stalkovat suseda ,že kde je, aby som ho pozdravila ,je troška mimo konceptu hej,zase aj Vy aby ste sa cítili dobre a nie že tam pozrazate záhony a prevalcujete zasadené zemiaky,lebo sused vyšiel do záhrady.

@lulaby1982 to je celkom vtipne napisane 😀 ale nejde o susedov, ale manzelovych starych rodicov,oni k nam chodia

@lulaby1982 pani nepíše sused,su to manželovi starí rodičia,to je trošku iné

A možno nestrci ani hlavu do dverí, lebo nechcú vyrušovať. A nemusíš ich zhladavat po "kilometrovej" záhrade, však keď máš chvíľku voľno vybehni, pozdrav, spýtaj sa ci niečo nepotrebujú. Keď nebudú mať pocit, že ťa otravujú, možno sa pri príchode pozdravila zakazdym

Babke a dedkovi by som kazdy den napiekla 😉

@autor
áno, určite šla, tá záhrada nemá "km", ako píšeš, pretože, keďže sú už starší/starí, /neviem/, by nevládali tak ďaleko ísť, nieto ešte potom robiť,ale to len na okraj. Kedysi ten dom patril im, prežili tam možno väčšiu časť svojho života, dobre by im padlo, keď by si ich pozvala ďalej, aj keď nie zakaždým, ale aspoň občas. Výhovorky typu: nemám čas, práve niečo robím, atď. nie sú na mieste, pokiaľ "nehorí". Sú to starí rodičia Tvojho manžela, čiže o to skôr by sa patrilo ich pozdraviť, opýtať sa zo slušnosti jednu dve vety.
Neviem, ako ste sa vysporiadali s domom, ani ma to nezaujíma, len určite ste dom, či už od starých rodičov manžela, alebo manželových rodičov získali za prijateľnejšiu cenu, ako od cudzích. Takže aj preto ich môže mrzieť, že ich nejdeš pozdraviť.
Práca počká, keď sa starkí pominú, potom už bude neskoro.
Ale neber to v zlom,každý máme nejaké iné cítenie, nejaké predpojatosti, nejaké skúsenosti, zážitky, iný život a preto sme tak rozdielni. Toto je len môj pohľad na vec, keďže sa pýtaš. Ty si to usporiadaj v sebe, ako to cítiš Ty. Keby to boli Tvoji starí rodičia, tiež ich nejdeš "hľadať"? 😉
Pretože pre nich si tak isto práve a jediná Ty, ktorá si zobrala ich vnuka a určite by Ťa radi videli, keď aj 2x týždenne. A s tým koláčom dobrý nápad, a čajom či kávou k tomu tiež, aj keď nie zakaždým, lebo to by jednak oni nič v tej záhrade neporobili a jednak by to asi časovo zaťažovalo aj Teba, ale základy slušnosti nevynechávaj /to je rada, nie príkaz 😉/.
Každému sa všetko raz vráti, ako konal, možno raz Ty budeš na ich mieste, tak skús na to pozrieť aj z tohto uhla pohľadu. Prajem všetko dobré.👍

Par km? To musis mat zrak ako jastrab 😁
Ale takto, ak by boli na dohlad tak ich idem pozdravit, aj nieco pod zub donesiem kolac, pitie..., pripadne pozvem nech dojdu na kavu ked pojdu nazad. Oni vas asi nechcu obtazovat tak len prejdu do zahrady.

@viera321 ďakujem za velmi pekne napisany nazor...ono, ja sa nad tym zamyslam, nad kazdym clovekom ktoreho mam v zivote, ze ake je to byt v ich kozi, pripadne ze sa to moze diat aj mne, lenze vzdy si pritom poviem aj to, ze keby som na ich mieste, tak respektujem ze tam uz niekto byva, aj ked rodina, a nebudem tam chodit neohlasene na cele dni, len preto ze kedysi som tam byvala, lebo viem, ake neprijemne by to bolo mne...a dalsia vec, ja mam silnu socialnu fobiu, taketo veci su pre mna obrovska zataz, este ked sa stretneme ze zoci voci tak sa to ako tak da, ale ist dalej za nimi a zacat konverzaciu, to prosto neviem, navyse neviem aky vztah ku mne maju oni, pretoze sice su slovaci, ziju cely zivot na slovensku, no medzi sebou sa rozpravaju po madarsky, a raz ked sme si boli po svadbe sadnut v slovenskej restauracii sa cely cas medzi sebou ich rodina rozpravali po madarsky a vedeli ze ja nerozumiem ani slovo, ked bola nejaka vec co sa ma tykala tak mi to manzel prelozil, inak stale len po madarsky...

a je s tym nejaky problem, ked sa im nejdes pozdravit ked su na druhom konci zahrady? keby som ich zbadala pri dome ale blizko, sla by som, ale nesla by som na koniec zahrady, pockala by som kym pojdu okolo a potom sa pozdravila.

@heln moj manzel s tym ma problem

Ja si stojim za svojim , to som prekukla ,to sa ospravedlňujem ostatné sedi.

@lulaby1982 dakujem

A ta zahrada ak je rozdelena tak asi maju pravo tam ist bez ohladu na to ze dom a vasu zahradu uz nevlastnia. Podla mna z hladiska ludskosti, by som nemala problem keby mi presli cez pozemok na svoju cast zahrady a nemala by som problem ist im povedat "jonapot" alebo "csokolom" "tessek" ci "sutemeny" ako sa to povie zakusok. Ja to viem len z pocutia a z detstva u dvojjazycnych starych rodicov.
Ved su to stari rodicia muza. Tych par madarskych slov by som sa naucila uz len preto aby som sa vedela dohovorit s rodinou. Ukazat dobru volu je to najmensie co mozes urobit aby boli vztahy lepsie.

A prečo by sa mali ohlasovať keď idú na svoju záhradu? Veď hádam si nemusia pýtať povolenie. A ak by som ich videla pozdravím, a ak az pri odchode tak by som povedala čo neklopli dali by sme si čaj alebo kávu.