Píšem anonymne, lebo je tu registrovaná aj švagriná. Potrebovala by som poradiť ako na moju svokru. Pred pár mesiacmi sme sa pochytili. Kvôli takej banalite ako jedlo. Dbám o to, aby sa moje dieťa stravovalo zdravo, ale nie som fanatik. Bohužiaľ svokra považuje jedlo za najväčší prejav náklonnosti a súčasne je veľmi vzťahovačná. V praxi to vyzerá u nás tak, že navarí a napečie doaleluja. Vie, že doma varím rovnaké jedlo pre všetkých - nakrájam rovnaké veci, opečiem rovnaké veci... a potom malú časť odoberiem a varím bez soli a korenín pre ročného syna. Ona dáva prednosť tomu, aby pre vnuka navarila osobitné úplne iné jedlo. Samozrejme na tom netrvám a opakovane jej vravím, aby si s tým nerobila starosti, stačí to robiť rovnako ako ja doma.
Ibaže pri obede nastane problém. Syn je dobrý jedák, spapá svoju porciu rýchlo a potom sedí pri stole, snaží sa s nami komunikovať, ľudia na neho robia grimasy atď. To, že sa syn teší našej pozornosti si svokra vysvetľuje tak, že je chudák hladný a pozerá na nás... a my mu nedáme to naše jedlo. Tak sa jednoducho zdvihne a naberie mu, nech ochutná aj z našeho, bez ohľadu na to, že sú tam napr. koreniny po ktorých sa syn vyhádže.
Príde na radu dezert. Ako vravím, stravujeme sa zdravo ale proti zákusku po nedeľnom obede nič nemám, ale s mierou. Svokra sa spýta, či naloží aj synovi. Poviem, že áno, ale len jeden kúsok a nie ten koláč, kde sú jahody. O chvíľu mu nesie tanier - tri obrovské kusy koláča, z toho jeden jahodový. Svokra vie, že syn má problémy s nejakými potravinami a snažíme sa zistiť, čo konkrétne je bezproblémové a ktoré jedlo mu spôsobuje ťažkosti, preto tie jahody... Svokre som povedala, že som spomínala len jeden kúsok a tak som dva kusy vzala na druhý tanier a položila pred manžela. A to si vzala strašne osobne. Po hádke som jej povedala, že viac sa podobná situácia nebude opakovať a že mi má zavolať, až mi bude chcieť povedať, že pochopila prečo mi to prekáža a že svoje správanie v buducnosti napraví...
To som ale nepočítala s tým, že je to žena, ktorá nikdy nedokáže priznať svoju chybu - a už vôbec nie pred takým sopliakom ako som ja (skoro 30 rokov). Pravidelne sa na niečom naťahuje aj so zbytkom rodiny, ale za 10 rokov to bol prvý spor so mnou (najčastejšie, aki sú všetci nevdační za to, že im všetkým vyvára a vypeká) a keď ju to po pár dňoch prejde, zjaví sa akoby sa nič nestalo. Už niekoľko mesiacov s ňou nie som v kontakte. Manžel je na mojej strane, dohováral jej. Občas k nej aj so synom na chvíľu zájde, donesie nákup, opraví niečo v domácnosti. Ale nezdržiavajú sa tak dlho ako predtým. Ja ich kontaktu nijako nebránim, ale svokra si samozrejme to, že je muž na ňu naštvaný vysvetľuje ako moje huckanie a muža citovo vydiera tým, ako už na neho nemyslí, aký bol kedysi iný a škoda ako sa strašne zmenil... on je kvôli tomu ešte rozladenejší, čo je zasa môj zlý vpyv a takto dookola.
Ako toto vyriešiť? Viem, že keby sme zavolali, že prídeme, návšteva by prebehla ako vždy. Svokra by sa tvárila, že sa nič nestalo, akoby žiadna hádka nikdy nebola a všetko je ako má byť. Ibaže by to zahŕňalo zasa to, že sa pro forma opýta na niečo ohľadne môjho syna a potom si spraví to, čo sama uzná za vhodné. Ako donútiť svokru, aby si uvedomila, čo robí zle, aby sme zasa mohli mať normálne vzťahy?
@martina1985ba Ale ona nie je stará. Čerstvo nastúpila do dôchodku, je to plne sebestačná žena z mesta, čo chodí do divadla, mentálne na nej žiadna staroba nie je poznať.
@mariejenka Nie, ani sme nikdy spolu nebývali. Už počas školy sme bývali s manželom (vtedy ešte priateľom) sami.
Zmazala som, posledný odstavec som prehliadla...
Moja rada...ked syncek zje svoju porciu, vezmi ho od stola. A nadalej trvaj na tom,ze stravovanie synceka je len v tvojej réžii
toto nezmeníš, toto nie je o veku ale o povahe. Mám tiež takú svokru. Obmedzovala som kontakt ako sa dalo. Inak to nevyriešiš. Mohli sme dohovárať všetci. Lebo decko bez sladkostí a somarín nevydrží, hlavne keď má zdr. problémy. Obmedz kontakt na minimum, keď tam pôjdete nech je syn najedený, nebude pýtať nič. A keď mu dá niečo, čo nemôe, normálne to zober a povedz že to nemôže. Ak to nepomôže odchod.
Sú ľudia čo sa nevedia ospravedlniť, napr. ja mám problém vysloviť prepáč lebo som k tomu nebola vedená ale viem kedy som prestrelila a snažím sa to "povedať" ináč. V tvojom prípade keby som na mieste svokry po zistení, že ide o riešení alergií (bolo jej to vysvetlené?) by som sa pri ďalšom jedle opýtala či mu to môže dať /aké druhy potravín nemôže jesť. Ak tomu nevie porozumieť tak jediné riešenie je nechodiť k nej na obed, večeru len na návštevu. Keď bude čas obeda tak pôjdete domov.
Keď sa syn naje, vezmi ho preč. Alebo mu dones niečo z domu, čo môže. Príp. mu dones rovno celý obed.
Od 1 roka som korenila deťom normálne ako dospelým. Jedlo som nevarila zvlášť. Od roka to už ani nie je potrebné.
Ako chapem, no na druhej strane vzdy je to zena, co ti vychovala manzela, takze by som jej z ucty ziadne ultimata o ospravedlneni nedavala (hanba by ma nepustila), pre mna je rodina vela, aj dobre vztahy v rodine, ono je dnesny svet tak akosi sebeckejsi a narocnejsi, bud by som svokru pred navstevou poprosila o menu bez neziaducich surovin alebo volila cas navstevy akurat na kavu bez jedla, tu moze ist aj o to, ze si beries spravanie svokry prilis k srdcu, moze to byt zena, ktora neveri na intolerancie a proste nevysvetlis, ze jahoda skodi, nerozumie neporozumie, ona robi vsetko z lasky a naviac ak ma zlahka zadrapcivu povahu nepomozes si, len zlahka ignorovat a co sa da prejst s humorom, s obrovskym usmevom odlozit jahodovy kolac nabok a bez hnevu povedat synovi, jahodky si dame ked vyrasties, teraz ich moze zjest tatino, ci uz sa urazi neovplyvnis, ale ako sa urazila tak sa aj odurazi🙂 vela stastia
pozvala by som ju ale syn by sedel pri mne a ak mu chce nieco dat nedovolim jednoduche nie dakujem a nerozvadzat dovody
Ako casto chodite k nej, ako casto jedavate? Nezmenis ju... i ked ma 60 rokov "len"... s tym sa treba uz len zmierit.
Moja svokra je ten typ, ktora dokaze okolo jedla robit velke reci a ceremonie. Je to pre nu neskutocny obrad a ritual. Stale rozprava o tom, ako varila, co tam dala a nedala, co jej tentokrat nevyslo, ci nechceme pridat/dat na stol cesnak, rajcinu, smotanu, sol, korenie... ci to neni moc studene, ze si to mame prihriat 🤦♀️ Ja mam tiez pri kazdom obede tam zaludocne krce... a je to horsie, ako to, co popisujes ty... moje deti si tam sadnu, najprv sa zacnu vykrucat, ze im to nevonia, nechuti, nebudu to jest... potom jedia, ona im pozera do taniera, ze ako jedia, kolko jedia... komentuje... Ked im padne na stol, na zem, tak hned vyleti a zacne to utierat... po jedle sa dvihnu a idu prec, nie su este schopne tam sediet a viest konverzaciu... ja v strese podojedam polostudene jedlo po nich a ona este ze som mala malo, ze si mam nalozit, tak sa natlacim zas horucim... aby bola spokojnost. Vzdy skoncim s kŕčami... ona este viac ako ja riesi, ze ci male deti mozu cesnak, jahodu, zeler... velmi je ohladuplna, az moc...
@lenkakravcova lenze oni riesia potravinove alergie. kamoskin sa takto vyhadzal vzdy po cervenej paprike napr ...
Ďakujem za príspevky, ale realita je taká, že jedlu sa tam nedokážeme vyhnúť. Ak nie je syn pri stole, donesie mu niečo v mištičke na miesto, kde sa hrá. Ak prídeme mimo času jedla, znamená to, že sme niečo jedli doma (jedno či raňajky, obed alebo večeru) a to znamená, že je čas na zákusok. Ak jedlo odmietneme, alebo nedajbože donesieme vlastné, sme nevďační, lebo ona predsa od rána stála v kuchyni len kvôli nám (a to aj v prípade návštevy ohlásenej 30 min. vopred).
@kvetinka75 To, že by chodil vždy tesne po obede, keď je najedený, je dobrý tip, vďaka. Len potom tam môžeme ostať nanajvýš 30-45 min., lebo po tomto intervale syn koláčik určite neodmietne. A ešte to neznamená, že ho tú pol hodinu nebude neustále núkať.
@januska12323 Áno, o alergii vie. Ona sa stále vopred pýta, či nejaké jedlo môže synovi navariť. Ale čo z toho, keď ho navarí tak, že mu tam dá aj korenie, hoci vie, že nemá. Alebo že mu nakoniec dá aj z jedla pre nás. Netrvám na tom, aby použila konkrétne slová. Chcem od nej len to, aby neprešla okolo celého problému zas mlčaním a sama uznala, že toto nie je z jej strany vhodné správanie.
@lenkakravcova V tom sa nezhodneme. Myslím, že je dostatok jedál, ktoré pre malé dieťa nie sú vhodné. Zvlášť ak sú silno korenené - čo synovi chuťovo nevadí, ale z čierneho korenia má vždy červenú svrbiacu pokožku okolo pusinky a trvá vždy pár dní, kým sa toho zbavíme.
@danieli Myslím, že podmienka aby uznala svoju chybu je férová. Ja som sa k nej vždy správala čestne. Ako píšem vyššie v tomto príspevku, nemám sa ako vyhnúť jedlu (keď prídem na kávu, k nej predsa patrí koláč). Koláč som vzala a položila na manželov tanier s tým, že jeden kúsok som synovi nechala. To v nej prebudilo hnev, lebo si vôbec nevážime, že nám okrem obeda upiekla ešte aj tri kusy koláčov.
@elizabet173 Nemyslím, že som reagovala búrlivo. Nie som ten typ. Hádku začala ona s tým, že sme nevďační. A zas to nebola hádka, kedy sme po sebe vykrikovali. Ja mám v povahe byť diplomatická a ona zas sucho ironická, takže to bola len výmena názorov bez kriku a scén. Pol hodinu sme to riešili, potom som povedala, že je čas ísť domov a povedala, že budem rada, ak mi zavolá s tým, že pochopila, aby sme sa v budúcnosti takému sporu vyhli. Nie je to podľa mňa o žiačikovi a učiteľke, ale o normálnej komunikácii medzi dospelými ľuďmi - jednoducho som jej oznámila, že s ňou nekončím na dobro a dúfam, že sa bude schopná ako dospelý človek zamyslieť nad tým, čo robí zle.
@loginexistuje Toto nefunguje. Aj na návštevu k nám vždy donesie nejaký koláč, alebo rovno celý obed. Odmietnutie nepripúšta - pre ňu je to dôvod uraziť sa, lebo ostatní si jej prácu nevážia.
@basska_b Na nedeľný obed chodíme tak 2x mesačne. Pomedzi to ešte možno 1-2x týždenne na hodinku, nech sa pohrá s malým. Myslím, že to, čo majú naše svokry spoločné, je posadnutosť jedlom. Pritom varí chutne, i keď každý deň by som to jesť nemohla. Len ona nedokáže pochopiť, že ak mi chutí rezeň a šalát, nemusím ho jesť každý deň. Ani to, že ak je chutný, musím z neho zjesť aspoň 3 kusy. Ani to, že pre syna to ešte nie je vhodné jedlo. Sama sa stavia do pozície, keď trávi hodiny v kuchyni, hoci to od nej nik nežiada. A keď sa to nestretne s búrlivými ováciami a prázdnym pekáčom, ale "len" s "ďakujem, bolo to chutné" a zjedeným koláčikom na osobu - má pocit, že nedostatočne oceňujeme jej ťažkú prácu.
ako často tam chodíte? rázne zasiahni a keď to nepomôže tak tam nechodte.
Máš dobrú, prajnu, pohostinnu, prorodinnu svokru.
Ma tendenciu ti vykrmovat malého a rozvíjať mu alergie, co však vieš od kontrolovať na mieste a zasiahnuť, možno viac taktu a humoru, ako píšu vyššie... podpísali sa jej moresy a stravovacie obsesie nejak na tvojom mužovi, tipujem ze nie a je vyšportovany svihak.
Neporadím ti nič. Snáď len Zámenu svokier, tu tvoju za nejakú jednoduchu sockoidnu spindiru a budete s manzom spokojní. 🙆♀️
Boze pre kus kolaca urobit taku scenu, ako niekedy sa tym svokram ani necudujem, ze si o nevestsvh myslia svoje, ked so svokrou nebyvas, co zrejme nebyvas a jedavate u nej raz za cas tak ked sa maly naje svojho jedla vezmi ho prec od stola a hraj sa s nim… problem vyrieseny, hadam toto raz alebo dva krat za mesiac zvladnes. Ty si myslis o svokre ze je blba te mu dava a ona si zasa mysli o tebe, ze blba lebo zakazujes… zasa hadat sa alebo nechodit ku svokre pre ochutnávku jedla mi pride z tvojej strany uplne detinske
dobre si urobila , ze si kolace presunula pred manzela a malemu si dala iba jeden a tam to malo aj skoncit
Podľa mňa toto sú situácie, ktoré vôbec nemusia vyústiť do konfliktu. Ak svokra naberie vnúčikovi "dospelácke" jedlo, zober mu ho s tým, že povieš jemu: "Toto papať nemôžeš, je tam korenie, ktoré ti robí zle." Čiže to povieš svokre nepriamo, tým, že to hovoríš malému. Tak isto s koláčom: "Jéj, pozri, babka upiekla krásne koláčiky! Ty si daj tento a tento s tými jahodami dáme tatinkovi, aby ťa nebolelo bruško." A tak podobne. Nešla by som do konfliktu kázňami svokre, ako budeš o strave svojho syna rozhodovať len ty. A už vôbec ju nepoučuj, že má variť tak, ako ty, že časť jedla odoberieš a ochutíš zvlášť. Písala si, že si jej to už hovorila viackrát. Nerob to, zrejme jej nie je príjemné, že ju mladá ide poučovať, ako má variť. (Ako ani mladým nie je príjemné, keď im svokra hovorí, že majú niečo robiť nie podľa seba, ale podľa nej, však?)
Možno niektorích pobúri, ale môj názor je ten, že keď dahoko o niečo požiadam, poprosím aby nieco nerobil, vysvetlím prečo a tak, a on to aj napriek tomu robí je to buď idiot, alebo to robí naschvál. Idiocia je diagnóza, s tým neurobím nič, ale provokatéra treba poslať kade ľahšie.
A ak manžel je na tvojej strane a nie je pasívny, je to super, ja to šťastie nemám.
Ak je ti to ľúto, povedz mužovi nech dohodne stretnutie, sadnite si, pokecajte, vysvetlite. Ak nepomôže a pôjde si aj tak svoje, je to arogantná provokatérka a bude to len a len horšie.
Kvoli prajnek svokre gazdinke sa s nou nestretavas? To velmi prehanas. Moja mama aj svokra je rovnaka a nedaju si povedat vela krat sa aj nahnevam,ale nie natolko,aby sme sa nemohli stretavat. Beriem ich,ze su take,prevratim ocami,ponadavam si,poviem si svoje,ale viem,ze ich nezmenim. Su to typy ludi,ktori maju svoju hlavu a nikoho ineho nepocuvnu. Cudujem sa,ze ti to muz odobril. Ze mu nevadi rozvratena rodina kvoli takejto hluposti.
@ahhola O tom, či a ako sa podpísali jej móresy na mužovi sa nedá tak ľahko rozhodnúť. Vieme nateraz len toľko, že sme vo svete na popredných miestach vo výskyte rakoviny tráviaceho traktu. Aj v ich rodine sa takáto diagnóza už vyskytla. Teda nejaké predispozície na jej rozvoj môžu mať. V každom prípade tá jej predstava, že láska rovná sa jedlo a jej pocit nedocenenia zásadne vstúpili do jej vzťahu s vlastným synom a aj do jej vzťahov s inými členmi rodiny. Do ktorej kategórie z "dobrá", "prajná", alebo "prorodinná" by si zaradila vlastnosti ako vzťahovačnosť, obsesia jedlom alebo neschopnosť priznať chybu? Ostatné jej vlastnosti ani zlé ani dobré som tu nehodnotila.
@h2 Vravíš, že ak svokra naberie nevhodné jedlo, mám ho vziať. Presne takéto konanie bolo na začiatku celého konfliktu. Takže toto nefunguje. Kázne som svokre nedávala. S jedlom je to tak, že nás vždy pozýva ona, vždy navrhne, čo bude variť pre nás. Vždy odpovedám, že je to v poriadku. Potom sa opýta na syna. Zvyčajne poviem, že nie je problém to isté, ak mu to nenakorení, alebo tam nedá nejakú konkrétnu vec. Ak je celé jedlo podľa mňa pre syna nevhodné, poviem, že si nemusí robiť starosti, niečo mu donesieme z domu. Vždy je jej návrh nakoniec o tom, že mu uvarí niečo osobitné.
@snuggling Manžel jej dokáže veci povedať oveľa ráznejšie ako ja. Ani on nestojí o konflikt. Dlho to fungovalo ako s ostatnými členmi rodiny. Proste sa pohádali, pár dní sa s nikým nebavila. Chodila odutá. Potom sa ráno zobudila a správala sa normálne. K sporu sa už ani slovom nevrátila. A tak koldokola.
@marca12 Tak pre mňa to v poriadku nie je, nezhodneme sa. Tvojmu mužovi by viac záležalo na tom, aby sa mamka nemusela zamyslieť nad svojou chybou,než nad tým, aby vaše dieťa nemalo zdravotné problémy a diskomfort kvôli alergii?
@elizabet173 Možno som to nevysvetlila úplne dobre. Nešlo o jeden zlý deň. Konflikty kvôli jedlu má s rodinou roky. U nás sa to postupne stupňovalo od prosieb, cez vyjednávanie, žiadosti až k tomu, že som dieťaťu jej jedlo jednoducho nedala. No a kým inokedy si pofrflala asi len sama pre seba, teraz mala asi horšiu náladu, takže rovno pred nami začala s tým, že sme nevdační. Diplomacie bolo naozaj veľa. Vie o tom, že riešime alergie. Vie o tom, že sladkosti obmedzujeme. Vie o tom, že preferujeme zdravšie jedlo. Vie, že nemusí variť. Pravidelne sa pýta, čo variť môže, aby to vzápätí porušila. Vie, že k nám môže prísť aj bez koláča.
Ja ta chápem. Proste ak niekto neustále nerešpektuje tvoje priania ohľadom syna a ešte sa aj spýta a urobí si svoje,mňa by to tiež naštvalo a povedala by som aj to čo by sa asi nemalo.
Aj moja svokra je zaťažená na jedlo,proste asi ma syndróm prázdneho hniezda a nemá čo iné robiť,iba zavarat,piecť a variť a keď tam prídeš napr na Vianoce tak sa zas sťažuje ako tie koláče a jedlo nemá kto jesť, a furt iba o Tom rozpráva,že jedz,daj si ,aj keď nechcem,stále niečo vynukuje....to je za mňa to najhoršie,keď prídeš na návštevu a si ako krmná kačka lebo ona sa trapila a keď si nedáš,si nevďačná.Mám pocit že celý jej život sa toci okolo jedla.
Ale príde mi od nej hnusne,že ona sa ofuci na niekoho,kvôli jedlu, a potom sa tvári oduto a potom akokeby sa nič nestalo ? Toto by som asi nezniesla
Nerozumiem, prečo to nefunguje vziať malému jedlo, ktoré mu ona naberie. 100x mu naberie, 100x odložím tanier. Nečakaj, že svokra sa v tomto zmení, lebo budeš zbytočne sklamaná. Chápem, že to musí byť frustrujúce, je to, ako hrach na stenu hádzať, ale buď ty tá rozumnejšia, ktorá nestratí nervy.
Ináč, ešte nechápem, že konzultuje jedlo. Ale keď už sa teda pýta, čo tak povedať jej, nech malému uvarí... (a povedz nejaké konkrétne jedlo, ktoré je bezproblémové a ktoré má syn rád). Takých jedál maj vymyslených niekoľko. Keď dodáš, že to mu u nej vždy chutilo, pôjde sa pretrhnúť, aby mu také navarila.
@elizabet173 Predpokladám, že svokra je ten typ, že jedlo=láska, proste potrebuje pre nich navariť, pohostiť ich. Varí pre nich zvlášť, pre malého zvlášť, tri druhy koláčov... Cítila by sa odmietnutá (nechcená, nepotrebná, nemilovaná), keby k nej na to jedlo nechceli prísť. Viem, o čom hovorím, moja mama je taká. Našťastie, nie taká, že by dávala vnúčatám, čo nemôžu, ale jedlo je pre ňu alfa - omega, všetko rieši cez jedlo.
@autorka S tým nestretavaním kvôli jedlu to preháňate.
Ja nejem bravčové, manžel ho neje, deťom ho nedávame.. Ale stane sa a nie je to výnimočné, že moji rodičia to bravčové deťom ponúknu. Či už v nejakých cukrikoch, jogurtoch (želatína), alebo dokonca pri opekačke. Vždy im to pekne dám naspäť s tým, že to nejeme, nech to deťom nedávajú.. Ako naštve to človeka keď to opakuje xy krát ze toto nie a toto áno, to ťa úplne chápem.. Ale aby som sa iba kvôli jedlu nestýkala s rodinou, to by asi nebolo okej.
@elizabet173 Nie je to nutné. Ale odmietnutie pozvania je pre ňu prejav nevďačnosti. K nám donesie koláč (resp. tri druhy koláčov) a občas aj "zbytky z obeda". Na ihrisku, v ZOO a na kúpalisku kúpi langoš, klobásku, hot dog. A samozrejme, v dózičke donesie domáci koláč (dva druhy). Jednoducho jedlo je pre ňu stred vesmíru.
@evica17 Nemáme spoločnú svokru? Jednoducho pravidelne robí dusno, lebo sa nezjedol zemiakový šalát, s ktorým sa natrápila - ale ona ho spravila tri kilá a my sme na obede boli šiesti. Od každého teda očakávala aby spráskal pol kila šalátu, dva rezne na pol taniera, misu šalátu a tri veľké koláče. Pritom sama do jedla len ďobne (nemá čas, lebo odbieha do kuchyne).
@h2 Ona bola tá, ktorá konflikt začala, keď som dieťaťu jedlo vzala. Tie konzultácie prebiehajú asi tak, že navrhne napr. zemiaky s bravčovým. Poviem, že pre nás je to dobré. Synovi môžme dať zemiačiky s maslom a donesiem k tomu nejaké mäso z domu. Na to navrhne, že teda malému spraví rybku. Poviem, že to bude super, má to rád, len nech prosím nezabudne na to korenie, že to syn nemôže. Tak prídeme na obed, syn si dá rybu a už počas jedla vidím, ako mu červeneje pokožka. Na otázku, či tam náhodou nebolo korenie, sa svokra najprv ošíva, potom povie, že veď len tak trošku do omáčky dala, lebo bez toho to nemalo žiadnu chuť.
@lenkakravcova Mne nejde vyslovene o to, nestretávať sa. Naopak, chcem to vyriešiť, aby sme sa mohli normálne baviť ďalej. Súčasne ale nechcem ustúpiť z toho, aby uznala, že robí chybu. Lebo kým sa nad tým nezamyslí a neuzná to, bude ju naďalej opakovať.
Ja ťa úplne chápem, nejde síce o život, ale aby človek bol povinný pri každom stretnutí doslova strážiť ruky inému dospelému človeku, lebo ten nie je schopný porozumieť, že pár vecí dieťaťu škodí, to je úplne odveci. A cupkať okolo toho dospelého, ako mu to povedať, takto mu nepovedať, hentak mu naznačiť, len aby sa chudatenko neurazila... Každý má dosť starostí a povinností v živote aj bez toho. Zdravý dospelý človek proste musí rozumieť, že niečo dieťaťu škodí a teda mu môže pripraviť radšej XYZ iných vecí. Veď jej nikto nezakazuje pohostiť ho bezpečným jedlom, tak aký problém, bože. Som sa rozhorcila nad cudzím problémom 🤣 ani neviem poradiť, len vyjadrujem podporu.