Záchvat hnevu

@nepoviemka treba si uvedomiť, že nie si dokonalý stroj,ale len "obyčajný" človek, že nedá sa všetko robiť na 110%... svojim bežným emóciám daj voľný priebeh, nedus to v sebe a nepretvaruj sa, vyhneš sa takýmto amokom... a neber si všetko osobne, nájdi si nejakú aktivitu na odreagovanie (šport, krížovky, háčkovanie, čokoľvek, čo ťa baví), venuj sa aj sebe...
nemusíš všetko zvládať s úsmevom a byť dokonalá, to nie je tvoja povinnosť, teda ak nechceš skončiť na tabletkách...

@nepoviemka myslím, že je veľa ľudí, ktorí sa takto správajú bežne a viac ako je dobré a ani ich to možno netrápi. Nejdem to ospravedlňovať, ale takýto výpad má podľa mňa občas každý. Teda aj ja som to raz, dva razy zažila. Dôležité je, že si to uvedomuješ a poprosila si o odpustenie. Hovorí to o tom, že si zodpovedná mamička 🙂 Čo je super.

Asi sa snažíš ovládať aj v stresových situáciách, nevybuchneš hneď, ono sa to hromadí a potom sa to raz za čas prejaví náhlym výbuchom. Možno by bolo dobré priebežne ventilovať, nekontrolovať sa stále 🙂

ono ked sa to vsetko nakopi, tak vtedy staci aj najmensi impulz...ja som tiez minule vybuchla... dcera mala par dni strasne zlu naladu a rano som sa zobudila nevyspata, zle som sa citila, dcera zase otrasna nalada, bola chora, nechcela vypit sirup, nervacila, vsetkym hadzala rozliala a do toho ako som sa ja fyzicky zle citila, taksom na nu nahucala, aj po riti dostala...optom som sa odisla do chodby ukludnit, normalne mi slzy tiekli take osm mala nervy a ona potom za mnou prisla a ma objala a hovori mi, prepac maminka, neplac, ja ta lubim... to bolo asi prvy krat za 2 roky co ju mame ze som sa takto vytocila, tiez ma to velmi mrzelo a to nebolo este ani 8 hodin rano... ale potom uz bola cely den v pohode...akurat ja sm vtedy skoncila s bolestami na pohotovosti

Ahojte dievcata. Vidim, ze nie som jedina. Dakujem za kazdu reakciu a za pochopenie. Naozaj som uz bola pod velkym tlakom. Inak sa ovladam a reagujem, az ked veci premyslim. Musim sa takych situacii vystrihat. Je to ale hrozne, clovek sa za to skoro nenavidi 😢

Ja Ťa úplne chápem a nič si z toho nerob! Aj ja som už bola tak, a ver mi, že každá mamina! Cítim s Tebou! Každá z nás je pod veľkým tlakom. Keďže Ťa to mrzí, to hovorí o tom, že si zodpovedná mamička!

@nepoviemka Milá moja, vždy keď ťa malá udrie lakťom, povedz si:
Nemám ťa rada, pretože do mňa stále mlátiš a ošahávaš ma a ja som potom celá špinavá a obchytkaná.
Tvoja klávesnica.

@nepoviemka chod k psychologovi a nauc sa zvladat svoje emocie. Nebudem ta tlapkat po pleci, ze je to normalne lebo normalne to nie je. Deti su na nas odkazane a nemali by sme si frustraciu vybijat na nich, to proste nie je fer voci nim, prave naopak, je to pre ne velmi ponizujuce a ublizuje im to, naburava to ich sebahodnotu, sebavedomie a nenaucia sa zvladat zatazove situacie. Nemali by sme zneuzivat to, ze mame nad nimi moc a doslovne si s nimi mozeme robit, co chceme. Kazda z nas pozna taketo situacie, stava sa, ale treba urgentne hladat sposob, ako sa nabuduce takemuto zlyhaniu vyhnut. Je to len v tvojich rukach, neuspokojuj sa s tym, ze sa to stava....

@aliza ale ona to nerobi denne, rozhodne nezneuziva to, ze ma nad malou moc. uplne @nepoviemka chapem, pretoze viem, ake to je byt sama s dietatom, s dvomi, je to priserne narocne, este ked cely chod domacnosti, prijem je na pleciach samotnej zeny. nie je to jednoduche a nie sme stroje. a je sice strasne krasne napisat, aby to riesila u psychologa, ale ma vyznam to s nim riesit, ked da jedno sedenie raz za mesiac? treba hladat ine moznosti, suhlasim s
@alceola
@sissy27

@mawka ako prepac, ale to dieta za to absolutne nemoze, ze to mama nezvlada, ze ma blbeho sefa, tlak v praci, ze ju serie doprava a pod. Ano, ma narok byt vycerpana, aj aby jej praskli nervy, ale ventilovat sa na malom dietati? bit ho kade ruka dociahne? az je dieta vystrasene? a kedze to nebolo prvykrat, tak je to podla mna na odbornu pomoc. To dieta ma tiez narok na pokojny domov a laskave zaobchadzanie, ono fakt nemoze za situaciu, v akej sa nachadza jeho mama. Ani nam by sa nepacilo, keby niekto s nami takto zaobchadzal, ze? uz by to bolo hned oznacene za domace nasilie a tyranie a neviemco. Ale preto, ze je to 'len' dieta, tak je normalne si na nom vylievat frustraciu? ak by sa to stalo raz, tak ok, stalo sa, ale to, ze sa to nestalo prvykrat znamena, ze dotycna nevie kontrolovat svoje emocie, svoj zivot a ublizuje tak vlastnemu dietatu. Sama pise, ze sa obava, ze to bude mat psychicke nasledky a to uz je co povedat. A este ked aj sama zazila nieco podobne v detstve...tu treba rychlo pomoc, sama si nepomoze. A nie je nic horsie, ako jej napisat, ze je to v pohode a ze si z toho netreba nic robit lebo to v pohode teda nie je ani nahodou. To len v nasej spolocnosti sa nejak pokrivilo vnimanie toho, co je este v norme a co nie 😖. JA v ziadnom pripade nikoho neodsudzujem, tiez som len clovek a tiez robim chyby, aj mi praskli nervy a nie raz, ale nepaci sa mi, ako sa v nasej spolocnosti taketo nasilne spravanie k detom ospravedlnuje. Nie je to prva tema, zial a aj ked tu raz jedna mamicka zbila svoje malinke dieta po holom zadku tak, ze sa az pocikalo, tak stale sa nasli zeny, ktore to obhajovali ako narok na zlyhanie. Narok na zlyhanie ano, ale nie dieta ako ventil, to je vsetko, co som chcela povedat 😉. Aj ked iba par takychto vystupov, aj tak to moze zanechat vazne nasledky na malej dusicke.

@aliza ok, z casti suhlasim, ale co sa tyka tohto pripadu, to nebolo tak, ze z nicoho nic, spustacom bolo spravanie dietata, udrelo mamu, atd. Bolo by uplne ine, keby spustac nebol nijaky, mama prisla z prace domov a otlkala dieta. jasne, ze bit dieta nie je uplne ok, ale zakladatelka temy si to uvedomuje, chce s tym nieco robit a nerobi to denne, netlcie svoje dieta hlava nehlava. vysvetli mi, ako jej psycholog pomoze, ked jej da sedenie raz za mesiac? no ako jej to pomoze? a mas ine napady? lebo okrem toho, ze nasa spolocnost je pokrivena vo vnimani noriem, tak je pokrivena aj pri vnimani odbornikov ako by mali pomahat tym, co to potrebuju. spolocnost je hlavne pokrivena v tom, ze zeny, ktore ostanu same s detmi, tak sa musia spoliehat vylucne na seba a musia zvladat ovela viac veci oproti tym, ktore same nie su. a preto prave taketo zeny by sme mali pochopit a pomoct im, nie im vypisovat, co je v norme a co nie je v norme, lebo to je velmi jednoduche. ale pozriet sa dovnutra a podat pomocnu ruku, to uz je asi nadludsky vykon...
@nepoviemka IP....

@mawka súhlasím, neverím mamičkám, ktoré sa tvária, že sú perfektné. Neverím, že občasný výpad sa neprihodí každej. Kamarátka sa pred niekoľkými rokmi uchádzala o pestúnsku starostlivosť dieťaťa z detského domova. S manželom sú veriaci a majú 3 vlastné deti. Vrámci príprav na pestúnsku starostlivosť mali psychologickú prípravu ktorej súčasťou bolo úprimne si priznať niektoré zlyhania vo výchove. Jedného dňa nám z bývalým manželom prišiel e-mail, z ktorého sme boli prekvapení. Kamarátka nám v ňom písala, že sa pripravuje na pestúnstvo a nechce, aby sme ju videli v nesprávnom svetle a rada by sa k niečomu priznala. Poslala nám úprimnú spoveď jednej situácie, kde pri vlastnom 4-ročnom synovi mala taký záchvat zúrivosti, že na neho vyliala a vysypala nočník, do ktorého sa jej syn práve vyprázdnil. Poznám ju roky a stojím si za tým, že je to príkladná a obetavá mamina.
Aj ja som 2x zažila záchvat zúrivosti, bez toho aby som dieťaťu ublížila, ale padli škaredé slová a mala som chuť biť si hlavu o stenu.
Ale keď sa chceme tváriť, že sme 100%. nech sa páči. Ja medzi 100% mamičky nepatrím 🙂

@luludia a kto tu pisal o 100% mamickach? 😕. Jedna vec je zlyhanie, ktore sa stane uplne kazdemu a druha vec je si to ospravedlnovat a tvarit sa, ze je to normalne. Vyliat moc (dufam, ze len moc...) na vlastne dieta je to najponizujucejsie, co som kedy pocula a ze prikladna mamina...prikladna mamina by si nasla iny sposob, ako svoju zlost vyventilovat. Si predstav seba, ze tvoj muz by sa v zachvate zurivosti na teba vycural, aj to by si povazovala za normalne? preco pri detoch taketo veci povazujeme za normalne a pri dospelych to povazujeme za nepripustne? preco si dovolime taketo ponizujuce a krute veci k malym bezbrannym detom? lebo sa nevedia branit? dospely sa branit vie a preto si to navzajom nerobime. Ja si svoje deti vazim, respektujem ich ako ludske bytosti, ktore si zasluzia laskavy pristup a respekt, nie su moj majetok, s ktorym si mozem robit, co chcem. A ak mam problem, snazim sa ho riesit a ak zlyham, hladam sposob, ako sa niecomu podobnemu vyhnut. To nie je dokonalost, to je zodpovednost za psychicky vyvin dietata. Jednoduche chcem, aby moje deti boli zdrave nielen na tele, ale aj na dusi a aby boli vyrovnanymi osobnostami, preto ich neponizujem a nezaobchadzam s nimi ako s dobytkom. Aj ked vybuchnem, zlyham....vzdy hladam sposob, ako co najmenej to vypustit na deti. NA tom predsa nie je nic tazke, zdravy clovek by to mal zvladnut, ale ak mamicke s takymto problemom 9 zien z 10 povie, ze je to v pohode, ze sa nic nestalo, tak sa nebude mamicka snazit zmenit a akurat sa spolocnost bude priklanat coraz viac k nasilnostiam na detoch, budu coraz horsie veci prijatelne a to je zle. Takze este raz pisem, nie je nic zle na zlyhani, to je naozaj normalne, ale treba si najst sposob, ako neublizit detom. Ci uz odist do vedlajsej izby alebo sa zavriet na zachod, ratat do 1000, opakovat si nejaku ukludnujucu formulku, zhlboka dychat, cokolvek.

Ten, kdo jeste ZACHVAT HNEVU nezazil, tak at se na nej"pripravi", protoze drive nebo pozdeji ho prepadne take... 😎
Prepadne = Prekvapi, tudiz kazda "priprava je zbytecna"...

Nemluvim jen o zachvatu hnevu, kdy stredem je dite..staci podrazdena prodavacka, ktera nam bude davat rohliky do sacku a zaroven se dloubat v nose...
soused z horniho patra, ktery nam bude dolu na zahradu hazet to, co patri do kose...
Nebo ucitel, od ktereho cekame prikladny postoj a vychovne kroky pro nase deti, je bude nazyvat kozama ci idiotama...
NIKDY NERIKEJ NIKDY..protoze "prekvapeni ciha neustale za dverma na kazdeho z nas.." a pokud je jich vic, doslova se "posereme kvuli hovnu" 🤐
DOST uz bylo neomylnych... 😲 😲 😲
To, co se ma a nema, to vime vsichni, ale casto se vyskytne "neco", co je silnejsi nez MY..a to je ta chvile, kdy se nepoznavame a to je ta chvile, kdy se nemusime branit si priznat nase selhani..,,naopak, rict.."Uvedomuju si to, zle jsem se zachovala, uz se to nesmi stat.."

@aliza zakladatelka temy pisala o svojom zlyhani a hladala podporu, nie odsudenie. Neospravedlnujem zlyhania ani ich nepovazujem za normalne, ale myslim si, ze su ludske a treba sa snazit mat pre nich pochopenie.

Trapi ju to, co sa stalo. Snad sa vsetky zhodneme na tom, ze pravidelne dietatu ublizovat nie je v poriadku, ale ja si obcasne zlyhanie kludne priznam a potom sa synovi ospravedlnim. Nech je to hoci aj obcasny zvyseny hlas. Neviem sa ovladat v kazdej situacii. Napriek tomu moj syn vyrasta v kludnom prostredi a v laske.

Mozno je pre teba nepochopitelne, ze aj prikladna mamina si dovolila tak zlyhat, ako sa stalo s nocnikom o ktorom som pisala. Ano stalo sa to a ja mam pre to pochopenie. Dokazala sa k tomu priznat pred svojim okolim, pretoze to povazovala za vazne zlyhanie.

@nepoviemka obe vas mrzi ako ste reagovali, aj dcera pochopila, ze urobila to , co nemala, aj ty. Ale ktory rodic vychovavajuci s laskou svoje dieta, nikdy nezlyhal? Nemysli na dedicnost. Ak si v neustalom strese, niekedy to vybuchnut musi. Uvazuj nad tym ako stres zmiernit- zmen rezim dna, zamestnanie, alebo porozpravaj sa s nadriadenou a to najmenej, co musis urobit, zresetovat sa, pozeraj dopredu. Uvar si caj a hlavne si dopraj vela spanku. Rozpravaj sa s dcerou v klude, sprijemni jej spolocny cas, kludne jej zopakuj, ze ta mrzi, co sa stalo, ale uz sa neobvinuj, stalo sa.

@luludia pozri, mne je to uplne jedno, co si kto o mne mysli, dokonala, nedokonala, taka, hentaka....ja som nepisala, ze som dokonala a ze nestratim nervy, ale natolko svoje deti lubim, ze ich nebudem ponizovat len preto, ze som mala zly den. A nechapem, to mame akoze tej mamicke, co vyliala moc a hovna na vlastne dieta dat este aj medailu za to, ze sa dokazala priznat? 😕 to je uplne zvratene, sorry. Ako moze mat niekto pre taketo nieco pochopenie, to nechapem zase ja. To je cisty alibizmus...ponizujme deti, ved je to normalne, ved sa to stava, ved mame na to pravo? 😠 .....no nic, koncim, esteze toto nemusim riesit a mam svedomie ciste, je mi fakt luto deti, ktorych matky sa nevedia ovladat a vybijaju si na nich zlost a frustraciu takymto primitivnym sposobom.

Zakladna otazka bola, co ma robit... ked pocitis naval zlosti, chod do druhej miestnosti, tam sa snaz ukludnit. Z hlboka dycjaj, vrc, zatinaj paste, tahaj uterak na kazdu stranu a ked potrebujes udriet, tak jedine do seba..do stehna atd

Ale zaklad je mysliet pozitivne, venuj sa co ta bavi a tesi, hyb sa, tak sa nabijaj i vybijaj.
Nikdy nebi dieta, ale viem, ze si vsetko uvedomujes.
Nie si jedina, ktorej sa to v tejto hektickej dobe stava..
Drzim palce a dufam, ze moje riadky ti pomozu. Paa

@aliza nemam pocit ani z jednej matky,ze berie tuto situaciu ako v ''pohode'' a nemam pocit ani z toho,ze si dana mamicka neuvedomuje vaznost situacie a nemrzi ju to.Praveze mrzi a to je na nej to uprimne...pokial viem,tak tabletky na vyvolanie mrzutosti sa este nepredavaju,takze mamicka si je vedoma toho co sa stalo.Taketo ''vybuchy'' sa nedaju predvidat a len velmi tazko sa na nich da pripravit....resp je to nemozne,lebo ak sa pripravis a predsa to skonci ''tragicky'' ,tak tvoje nasledne ciny su uz premyslene a cielene.To o com pises ty nie je sice nemozne,ale pre mnohe matky by to znamenalo viac nez 1 sedenie u psychologa.Nie kazda sme rovnaka a teda tvoje slova,ze na tom nie je nic tazke by som nebrala ako '' liek'' pre kazdu jednu matku.....uz len samotny fakt,ze kazda si zijeme vlastny zivot,mame ine deti,ine problemy v rodine a inu '' kapacitu unosnost i'' co sa stresu tyka.Celkovo tvoj prispevok ma nadych dokonalosti.

bit dietatko po hlavicke ci po chrbte to sa proste nerobi...ani nechcem vediet co z tvojho dietata vyrastie ak to takto pojde dalej!! ak sa to stane raz, ale bolo to uz druhykrat ako pises!!! Aj ked som dost proti psychosom v tvojom pripade pre dobro tvojho dietata by som urcite odbornu pomoc vyhladala, pripadne si nasadila nejake lieky na ukludnenie..tym si doseries svoj zivot - ale aspon nie zivot nevinneho dietata!

nech sa prihlasi matka, ktora nikdy pri vychove nezlyhala...

@aliza Chcela by som upresnit, ze nezneuzivam "moc nad malou", ako mi pises, nerobim si s nou "co chcem", ani ju neponizujem. Vies, to sa mi z duse protivi, ponizovat dieta. Uvedomujem si, ze v dnesnej dobe musi mat to dieta zdrave sebavedomie, pocit sebahodnoty a sebaucty. My dve sa nepozname osobne a toto je len forum. Ale dakujem aj za tvoju reakciu, mas v niektorych veciach tak vseobecne pravdu.
Pozor na to, aby to nebolo ako ten farizej, ktory sa modlil v chrame a dakoval Bohu, ze nie je ako ten uboziak vzadu. Ja nikomu neprajem dostat sa do takej chvile, zufalstva, kedy clovek uz nevladne sam sebe.

Velmi ma mrzi, co sa stalo. Pretoze aj ja sama reagujem na niekoho hnev velmi citlivo. Urobim maximalne maximum, aby sa to uz nezopakovalo, pretoze to uz nebudem sama sebe tolerovat. Ved aj tuto ine mamicky napisali vela uzitocnych veci, ktore pomozu predchadzat takym stresom (dakujem). Predchadzat, nedostat sa do takej situacie. Som vdacna za podporu od inych, ked pisu, ze sa to moze stat, aj ked to nie je spravne, to je samozrejme.
Pravda je, ze v spolocnosti - teda tu na Slovensku - je vseobecne nejaky obrovsky tlak, ludia si vytvorili takuto spolocnost a jej fungovanie a vladne tu neprijemna atmosfera, nervozita a ta sa prejavuje v praci, na ulici, v skolach. To v akej rodine to dieta vyrasta potom sa ukaze, na spravani, na kresbach, vztahoch s kamaratmi. A na vztahoch s rodicmi v dospelosti. Tak dufam, ze u nas to bude OK.

@nepoviemka neboj sa, bude to ok... je to v tvojich rukach a zvladnes to.

@nepoviemka ja ti verim, ze to mas tazke a sucitim s tebou a v ziadnom pripade ta neodsudzujem. Ide len o to, ze sa to nestalo len raz a preto som to mozno napisala tvrdsie lebo to uz problem je, ak danu situaciu nezvladame viackrat. Podla mna sa neda podobnym situaciam vyhnut, nech by si robila, co chcela lebo taky je zivot, ze nam prinasa aj tazke chvile, ale co je podla mna dolezite, je najst sposob, ako frustraciu a hnev vypustit mimo deti. Urcite sa najde nieco, co bude u teba fungovat, niekedy staci si to len uvedomit, ze 'zas to zacina' a hned zakrocit. Chce to vela sebaprekonavania, ale ked to zvladnes, uz to bude lahsie, ver mi.

@aliza myslis, ze sa to da?
Mamicka, ktora ste zazila par takychto vybuchov a riesila to u psychologa a ten vam pomohol, prihlaste sa. Ja som chodila k par psychologom, pretoze som vybusny typ, taky horkokrvny a hanbila som sa za to, pretoze raz som dokonca pocula nazor, ze toto inteligentni ludia nerobia. Psychologovia ma analyzovali odhora dole a ani jeden mi nepomohol, nepovedal techniky, ktore by v tom momente mohli pomoct a hlavne, aby ma napadli vo chvili, ked ti v hlave prebiehaju uplne ine veci. Akurat som sa dozvedela, ze mam IQ nadpriemerne a aj tak sa mi to stalo.
@nepoviemka Ja si myslim, ze to je dedicne, mozno ked si to priznas naplno, lahsie sa s tym popasujes. Ja ked si spomeniem, aky bol moj otec...

@lilitela tomu sa nehovori dedicnost, to je len okopirovanie toho, co ste/sme zazili v detstve. Koname tak, ako sme to videli u svojich rodicoch, preberami ich modely spravania. Jasne, ze temperament sa dedi, ale to, ako ho zvladnut, sa musime naucit od rodicov.
JA som s tymto u psychologa nebola, po par vybuchoch sa uz viem ovladat, sila vole... Ten psycholog ma napadol prave preto, ze niektore zeny to nevedia zastavit ani po tych niekolkych vybuchoch. Tak zeby potom uz len psychiater a lieky na nervy? ja fakt neviem, ale nieco predsa musi existovat, neverim, ze nie...

@aliza Vravi sa, ze 90% je dedicnych, 10% nadobudnutych. Zrejme zavisi aj od toho o aky vybuch ide, a priciny. Ja som s mojim otcom velmi nebola, priskoro sa rodicia rozviedli, nebolo kedy odpozerat, cize mam tuto teoriu. Okrem toho si myslim, ze na to vlyvaju dalsie faktory, hormonalne a pod. Mozno sa u teba nieco zmenilo. Pamatam si seba v puberte ako totalneho flegmosa a ignoranta.

@nepoviemka aj mne sa stalo ze som poriadne vybuchla... naozaj je tazke byt sama s dietatom, este tazsie s dvoma, hlavne ked uz zacinaju mat predpubertalne zvady aj medzi sebou. Vzdy sa snazim ovladat, ale niekedy to ani bez toho kriku nejde, a nech mi ziadna mamina nehovori, ze svojmu dietatu nedala par krat po zadku alebo po rukach. Ano, tresty nie su vhodne, vsetci vieme... a vieme aj to, ze bez usmernenia /a niekedy jednoducho iny sposob usmernenia nefunguje/ sa vychovavat neda. Ked citime celu tarchu zodpovednosti na svojich pleciach a mame pocit, ze sa ide vsetko zrutit, lebo existencne tlaky funguju a bolestivo tlacia, moze prist aj velmi zatazkavajuca skuska v takejto forme, ako si napisala. Dolezite je, ze si to vyrozpravali. Mozno by sme nemali brat vsetko tak vazne, ja viem je to uplny nezmysel, lebo je teraz taka doba. Ale ako uzasne by nam bolo, keby sme zili v chatrci alebo v jaskyni a starali sa len o dopestovanie urody... ziadne zhananie penazi, strach o pracu, byvanie, platenie uctov... Tato spolocnost z nas robi otrokov, stres z nas robi chronickych pacientov.
Co sa tyka dedicnosti, vsetko je otazka sugescie. Mame v sebe vsetko ale nie vsetko sa rozvinie. Maj na pamati, ze si skvela matka, ze si tak, ako kazdy z nas uzasna bytost. Si dokonala aj vo svojej zdanlivej nedokonalosti, ved tam tkvie nas rast. Uz vies, co mas na sebe zlepsit - a ja veri, ze sa ti to podari. Skus prosim viac oddychovat, dopriat si klud. Skus precitit ze si neskutocne milovana /bohom, vesmirom, comu veris/ taka aka si, a ze prave taka mas byt. Vsetko sa deje pre nieco, a ked je doprava na figu a ty meskas, zrejme aj to ma niecomu posluzit. Vsetko je tak, ako ma byt. Mamicky, rozhodnite sa byt spokojne s tym co sa deje, nech je to cokolvek... svet bude iny 😉

@kikaba44 Prepac ale tvoja odpoved nemam ta rada som spinava klavesnica ma velmi zarazila ja mam 4 deti a stane sa ze aj ja vybuchnem ale v zivote by som im nepovedala ze ich nemam rada.
Prepac ale to je moj nazor

Dobry vecer, mam problem s manzelom a mojim otcom, nedavno sa strasne pohadali az tak ze mu moj muz jednu vrazil. Moj otec je zvlastna povaha vsetko chce komandovat, byvame u neho a mysli si ze ho musime vsetci posluchat. Ale my uz mame 50 rokov dost vela na to aby sme vedeli co je zivot. Teraz sa nerozpravaju, skulia po sebe a ani jeden sa druhemu nechce ospravedlnit. Neviem co mam robit ako to urovnat. Manzel je kludna povaha ale ked sa to nakopi tak vybuchne a je zle. Najhorsie je ze byvame u rodicov a nemame kam ist.