Za celý život som si nedokázala udržať pravé priateľstvo
Ahojte, je možno detinské ale mám potrebu napísať dnes sem... Kto chce nech prečíta, kto nie nech ignoruje.
Mám 32 rokov, za sebou vysokoškolské štúdium, tri roky v práci a skoro šesť rokov doma na materskej. A dnes na mňa doľahla ťažoba toho, že za ten celý život som si nedokázala udržať také to pravé priateľstvo. Vždy to boli len také účelové, na daný okamih. Skončila základná škola, všetky spolužiačky sme sa pohádali a dni utekali, z dni sú už roky a je to pasé, na strednej boli iné kamošky, zo strednej som v kontakte s jednou jedinou. Najkrajšie obdobie bolo na vysokej, kde som stretla veľmi úžasných ľudí a v danom momente by sme za seba položili aj životy. Skončila vysoká a z ich pohľadu skončilo priateľstvo, pretože sme ďaleko (v priemere od 20 do 50km).
V práci som tiež spoznala skvelých ľudí, ale skôr to boli kolegyne a kolegovia.
Som doma už šiesty rok a síce poznam maminy odtiaľto,s nikým som nedokázala vytvoriť také ozajstné priateľstvo.
A je mi z toho smutno. Mám skvelú rodinu, to ma úprimne veľmi teší a napĺňa. Ale v kútiku duše mi akosi chyba taka kamoška.. A ja naozaj netuším, kde robím chybu. A či nejakú robím.
Ak niekto požiada o pomoc a je to v mojich silách, ochotne pomôžem. Viem ľudí vypočuť. A ďalej to nikomu nepovedať. Neznášam klebety. Zaujímam sa.
Žiaľ viackrát sa stalo, že nikto ma nekontaktoval aj niekoľko dní. A zrazu to bol takmer mesiac. A to je pre mňa ubijajuce a ponižujúce. Zistila som, že ľudia ma kontaktuju, keď ta ich prvá voľba a možno aj druhá tretia nemaju čas.
Som jediná takato čudná? Ja som spoločenský typ,ale po týchto skúsenostiach som zostala tichsia, uzavretá.
Prosim ak mi viete poradiť niečo ci už ako sa tým netrapit alebo ako to zmeniť, budem vám vďačná. Pretože začínam na sebe pociťovať, že možno kvôli tomu som taká podrazdenejsia na deti.. A to je už uplne cez čiaru! Pekný večer
Nemusi to vobec byt tebou . Najst uprimne kamosky je vzacme. Vztahy su zlozite. Tak isto ako stastny vztah s muzom rodina. Vztahy nie vzdy vydrzia. Takych co chcu cloveka len vyuzit je vsade dost . Lepsie byt sama ako v zlej spolocnosti. Len sa neventiluj na detoch. Zozen niekoho na strazenie a chod viac s muzom na rande. Alebo sama niekde na kruzok kurz tanca alebo jazyka. Mozno spoznas novych ludi alebo sa aspon nieco naucis a Hlavne odreagujes vyvencis a domov bude viac vzacny, A najvacsi priatel cloveka je pes. Ak chces zmenu a citit sa bezpodmienecne milovana. Mna vacsina ludi nejak nebavi. Mam dve kamosky jednu cca 19r poslednych 7 uz si menej piseme. A druhu 4-5r piseme si denne. ( obe su na inom kontinente.) kde zijem mam len take zname. Nie je to hlboke ani intenzivne priatelstvo. Vela ludi su full of bs . Ja mam heslo tes sa z toho co mas nesmut nad tym co nemas. Rodina je najviac . Jo a este mam jednu naj kamosku cely zivot 😍mamu.
Ja mam to iste- odstahovala som sa mimo stat, vydala "mimo normu" a kamosky nie su aleze vobec. Iste su obdobia, keby pomohlo mat butlavu vrbu alebo skocit spolu von, ale deti mi pomaly odrastaju a oni mi robia partakov na moje zaluby a vylety, kavicky ci shopping😀 a zvysok si musim spracovat sama. Radsej byt spokojna sama so sebou a byt sama ako mat falosnych ludi v okoli, ktori ti narobia problemy v rodine...
Myslím, že chyba môže byť na tvojej strane. Píšeš, že ,,Žiaľ viackrát sa stalo, že nikto ma nekontaktoval aj niekoľko dní. A zrazu to bol takmer mesiac"
A čo ty? Ozvala si sa? Zavoláš? Napíšeš? Pozves ich k sebe?
Ja mam najlepšiu kamošku 30 rokov. A za tých 30r boli hluché obdobia, ale nikdy sme si nepovedali, že je to pase. Pohádali sme sa milión krát. Zažili sme spolu toľko, že nikdy sme nedovolili, aby nejaká trápna hádka ,,lebo si neprišla na party...." nás rozdelila. Aj mesiac sme boli pohadane. Žila 6r v zahraničí. Teraz žijeme na opačnom kúte republiky a napriek tomu si píšeme. Niekedy denne, niekedy aj po týždni. Stretávame sa, chodíme spolu na dovolenky, voláme si. Ďalšie kamošky mam zo strednej. Boli sme partia 4. Jedna je tiež na druhom konci republiky, druhá žila 15r v zahraničí, tretia sa od nás odstrihla. Ale my tri sme nonstop rokov kontakte a tiež boli všelijaké obdobia. Jedna sa odsťahovala a 2r nedala o sebe vedieť. Neodpisovala, nedvíhal telefón (preplo jej po rozchode s frajerom). Nevedeli sme o nej absolútne nič. Až keď sa nám podarilo zistiť, sadli sme do auta, 5h sme išli za ňou. To obdobie mame za sebou, mame deti v rovnakom veku, minimálne 4x za rok sa stretávame, píšeme, voláme,....
S tou jednou bývame v rovnakom meste, tiež všelijaké obdobia, ale tie putá sú veľmi silné a viem, ze nám to vydrží celý život.
Moja mamka ma najlepšiu kamarátku už 62rokov. A tiež mali obdobie až 10rokov, kedy mala ta kamoška frajera, že všetci ostatní pre ňu neexistovali. Občas si zavolali a možno 3x do roka sa stretli. Dnes sú to babky na dôchodky a denno denne sú spolu.(karty, prechádzky, výlety, . . . )
Veľmi som sa rozpísala. To len aby som ta nakúpila dvíhať telefón a napísať všetkým kamoškami, ktoré v tvojom živote hrali dôležitú úlohu. Prelom tie lady. Bud ty tá, ktorá iniciuje stretnutie, telefonát.... pýtaj sa ako sa majú, ...
* nakúpila - nakopla
@simona20201309 ...úplne s tebou súhlasím.
Ale tiež z písaného vyplýva,že ty si bola iniciátorka.
Ono to človeka aj zabolí,aj sa cíti trápne,aj sklameme,keď roky sa o priateľstvo snaží,je ten aktívnejší,vlastne ho udržiava pri živote a ten druhý je len pasívny prijímateľ.
Nevravím,že ty si nám Tom tak....iba,že tiež si bola iniciátorkou. A asi to neskôr bolo vzájomne priateľstvo opäť.
Ja momentálne tiež som sklamaná. Lebo som si uvedomila,že iba ja niečo roky ťahám...dávam a i tak robím malo. To niekedy človeka zraní.
Byť pri všetkých životných situáciách priatelky a ona má vždy výhovorku pri každej mojej. Či veselej,či smutné,či narodení deti,či pobyte v nemocnici s niečím vážnym,či pri smrti rodičov....ono niekedy nemusí byť chyba v autorke,môže byť práve v protajsku. Priateľstvo by malo byť vzájomne.
Ja som na tom uplne rovnako.. zo skol niesom v kontakte s nikym, mam jednu poslednu kamaratku a aj s tou je to na nic.. ozve sa len ked ona nieco chce, vykecat sa, pochvalit atd. alebo sa mi neozve bezne aj mesiac ale prispevky na fb vo velkom.. ja pocas toho mesiaca odmlky napisem aj dva tri krat, pripomeniem sa ale ostava to bez odozvy, sa potom citim ako vtierka, uz som si povedala ze to nema cenu, radsej budem bez akejkolvek kamaratky.. je to sice tazke, nemat nikoho, nemat s kym vypadnut mimo domu.. a nie, ani ist s muzom neriesi situaciu, niekedy by som sa rada aj nanho niekomu postazovala ked ma hneva 🥴
beriem to ale tak ze tak ako laska ani kamaratstvo sa neda vynutit, ked to nieje uprimne a vzajomne nestoji za nic..
Myslím že s priateľstvom je to také isté ako s partnerstvom, keď chcem aby fungovalo musím na tom pracovať...automaticky bez námahy sa nedá nič vytvoriť, resp.to bude trvať iba chvíľkovo ako píšeš.
Z druhej strany to, ako žiješ je úplne bežné a myslím že to má tak väčšina ľudí. Po čase si každý z nás občas položí otázku " prečo mám ja byť stále tá prvá čo sa ozýva". ...ľudia sme veľa x jesitny a egoisticky...aj keď súhlasím že mať priateľku cely život je veľmi ojedinelý úkaz.
Mne sa to tiež nepodarilo a priznám že viac menej bola chyba z mojej strany lebo som samotarka. Mám rada samotu a necítim sa byť osamelá...čím som staršia viac pracujem na vzťahu ja a mamina ...ja a sestra... ja a dcéra...oni tri sú pre mňa najlepšie a najvernejšie kamošky. ..potom mám dobre kamarátky, kolegyne s ktorými rada vybehnem na kávu na prechádzku, do divadla ale je to skôr na zábavu ...takto mi to vyhovuje.
@simona20201309 ako si to opisala, vsetky kamosky ti ostali viac menej z detskych cias. Aj podla vedcov tuhe priatelstva pochadzaju hlavne z detsva. Ale nie kazdy ma stastie na priatelov z detstva, co vydrzia. Ja napriklad z tych cias nemam nikoho a v dospelosti je to uz tazsie, ked tie priatelstva su povytvarane, malokto hlada najlepsiu kamosku v 30tk-40tke a plus. A to si este aj ako kamosky musite sadnut a najst cestu k sebe....🙈
Ja mám rovnaky vek a to isté. Tiež ma to občas trápi. Kamošky mám len v danom momente , tj v práci kolegov s ktorými som občas vybehla von, teraz na materskej druhé mamičky s ktorými chodím von lebo mame spoločne témy. A so ,,starými kamoškami,, si Max občas napíšeme na messengeri...inak odkiaľ si? 😁
@mia2906 a najhoršie je, že ja som mala niekoľko prác a odrobila som asi 10 rokov a z práce nemám fakt žiadnu kamarátku aj keď v danom období sme si rozumeli. Viacerým som po skončení práce písala, niekam ich volala a väčšinou nič z toho. A teraz keď máme deti už duplom..neviem no 😁
netráp sa nad tým. také priateľstvo.. nekúpiš to, nevynútiš to. nech robíš čo chceš. je to veľká vzácnosť a nie si v tomto sama. je veľa ľudí čo zažíva to isté.
@terezka1947 bolo to úplne na rovnako. Kde pisem, že len ja som sa ozvala? Aj ja som hrala niekedy urazenu, nedvihala som telefón. Je úplne jedno, kto urobí ten krok prvý. Potom to takto dopadne - nozveš sa, lebo budes cakat
@vevesh mam kamošky aj z výšky, aj z detských ihrísk, aj nové susedy, ale tie si až tak k telu nepripustim. Sme kamarátky, ale ani zďaleka im nepoviem všetko. Práve preto autorke radím, aby sa snažila obnoviť staré priateľstva.
@simona20201309 ale veď píšem....
Že musí sa človek ozvať,nie iba čakať.
Ale nedá sa mať vzťah,kde iba jeden bude iniciatívny.
Som na tom podobne. Kamosky som mala na zs a vs. Kazda sme vydata v inom meste. Roky som sa snazila, pozyvala na navstevy, organizovala stretavky a chaty, ale postupne sa im nechcelo odpisovat, telefonaty tiez ubudali na intenzite…
neviem, akosi to vysumelo a islo do stratena. Kazda zije svoj zivot.
Nove kamosky, akosi neviem najst. To su skor zname z dediny, z ihriska, ked boli deti male.
Takze nie si v tom sama.
Podľa mňa to je normálne. Mam kamošky co sú viazane na ZS, potom SS, kamošky z výšky, potom z určitých prác, materská.. človek sa mení. Aj ja, aj druhá strana. V danom momente som potrebovala kamošku s ktorú riešime tie isté problémy a radosti. Zbytočne budem teraz nasilu udržiavať vzťah s kamoškou so základný ktorá cestuje svetom, bezdetna. Keď ja som na materskej a momentálne mám úplne iné priority. Teraz mam kamošky mamičky, s ktorými chodíme von aj v čase doobedia, rozprave sa o deťoch, domácnosti. Mam aj kamošku so strednej s ktorou zase riešim iné a o mojich deťoch nepadne Ani reč. Ja to teda vidím takto.
Bodaj by si bývala v Tom istom meste ako ja. Ak áno, tak napíš 🙂
No vieš ono to môže byt tebou v tom zmysle, že očakávaš či sa ľudia ozvú tebe ako prví. Pises že sa zaujimas. Ale či len vtedy ak sa ti ten človek ozve prvy. Čiže veľa ľudí to môže brat tak že oni sa ti ozývajú stále a ty sa ozvať prvá nevies. Ja napríklad som bola vždy taká že som nemala problém sa ozvať prvá ale tiez som mala svoje hranice a ked som videla že ten človek sa inak neozve tak má v tej chvíli už chut prešla. Napisala si aj to ze poznáš nejaké mamičky v okoli. Prečo by nemohli byt ony tie kamarátky? Pises aj o kamoske zo strednej. Prečo ju teda nezavolas na kávu, na vylet, utužiť trosku ten vzťah. Možno by sa vám tie vzťahy upevnili. A to iste s tými mamičkami. Myslím si ze tam by sa tie vzťahy dali upevniť. Ved navrhni nejakú opekačku ked bude teplejšie, alebo choďte s deťmi do kútika, vy si dajte kávu, obed, jasne ze s niektorou si sadnes lepšie s niektorou si zas nebudeš mat čo toľko povedať, ale kamarátstvo nie je o hľadaní toho dokonalého kamaráta podľa tvojich predstav a ked to nesplnuje tak automaticky hľadáš ďalej. Takto budeš hľadať donekonečna, najmä ak tých ľudí tak dobre nepoznáš. Ved otvor sa trosku tým ľuďom čo máš v okoli, zacni od seba. Keď sa nikto nechytí tak budeš aspoň vedieť ze si skúšala nadviazať kamarátstvo ale nie je tam záujem. Ale ked to neskúsiš tak nevieš.
A hlavne, aj keby si žiadnu kamosku nemala, radšej nemať žiadnu ako 10 falošných. Takze buď vďačná za to že máš super muža a rodinu, máš deti, zábavu si vieš nájsť, aj sa porozprávať.
Ďakujem Vám za všetky reakcie. Vážim si to. Odpíšem hromadne.
Na jednej strane ma to trochu upokojilo, že nie som jediná (myslela som si, že čudná) no keď sa nad tým zamyslím tak všeobecne, je to smutné.
Staré priateľstvá nemám chuť obnovovať, keďže záujem z druhej strany zrazu zmizol (začiatok nového životného obdobia a tým pádom nové priateľstva) tak som prestala byť vtierka..
Budem sa riadiť vetou, že nemám smutut6za tým co nemám ale vážiť si co mám. Mate pravdu. Možno niekde a niekedy stretnem aj takú spriaznenú dušu v podobe kamarátky. Prajem všetkým pekný deň! Ďakujem
@vevesh co to znamena vydat sa mimo normu?
Ja hlavne nechapem preco niektori ludia vydrankaju telefonne cislo, vzdy pri stretnuti taraju ako pojdeme na kavu a potom sa vyhovaraju alebo neozvu. Tiez sa vekom stavam menej spolocenskou, mam stare priatelstva z detstva ktore si neskutocne cenim a zopar aj z dospelosti, ale ziadne velke partie rodin ako som si to kedysi priala, sa nekonaju. Tazko sa zladit s ludmi, kazdy si riesi svoje.
Ale to je úplne normálne. Každá ste niekde na materskej, alebo riešia svoje rodinné vzťahy, ste v tom istom veku. Zorganizuj stretávku zo ZŠ, potom SŠ, aj z VŠ a pokecajte. Mnohí ani nebudú môcť prísť, lebo proste ani nestíhajú.
Ja som mala v zivote viacero dobrych kamaratiek,hlavne zo skoly a nejake aj neskor v praci,ale tiez ako sa nam po skole/praci rozisli cesty a niektore ziju v zahranici,tak je tazsie udrzat taky ten blizky kontakt.Ano,obcas si napiseme,ale nie je to samozrejme rovnake,ako ked sme spolu travili skoro kazdy den v skole,v praci a jasne,ze mi to aj chyba.Vidim,ze je nas tu takych viac,tak ak by chcel niekto zajst na kavu,tak ja som z okolia BA.
@babulkomale mm nie je slovak, nie je katolik a nie je manazer/pravnik/ riaditel. Je kurd, moslim a v dosledku vojen bez oficialneho ukonceneho zakladneho vzdelania. 🙃🙃🙃
odkial si? ako keby si pisala o mne 🙂
@loliki takéto pohnútky som mala. Ani nie, že stretávku ale my, čo sme boli také dobré kamošky tak aby sme sa aspoň raz za čas stretli. Pripadne išli na výlet. Ešte mi bolo vytknute,ze sa mam uvedomiť. Možno som len natrafila na nesprávnych ľudí..
Len ma mrzí, že koľko energie, času, záujmu som vynaložila dakde, kde to nemalo význam resp malo ale len na dane obdobie. Priam som nasrata, aki sú ľudia vypocitavi. Ešteže ti najbližší sú takí, akí sú.
Ale z tohoto budem smutná asi stále. Niekedy menej, niekedy viac.
Ale stretávku si môžete zorganizovať. Nemali ste ešte? Tí ľudia majú už iné povinnosti, priority, to je normálne a nie je to tvoja chyba. Je čas na priateľstvá a je čas na rodinu.
Ospravedlňujem sa za nadpis. Keď telefón prepisuje, čo sa mu zapáči