Z domu do bytu
Ahojte, zaujímalo by ma ako ste si zvykli ísť bývať z domu do bytu. Väčšinou je to naopak 😀 ale v našom prípade je to takto a preto ma to zaujíma.
Bývame na dedine a predávame dom a chceme kúpiť 4izbovy byt v meste ( mame 2 deti ).
Zvykli ste si ? Poprípade deti ako takú zmenu znášali.
Rozhodli sme pre moc dôvodov.
Nikdy,nikdy,nikdy.Vydrzala som v byte 3 roky a nikdy viac.Z nášho domu ma odnesú iba nohami napred
@lindayaaa u nás máme vedľa susedov ktorý denno denne robia hluk, teda večer a v noci. Už moc x sme im dohovarali a vôbec sa to nemení, aj starostke sme hovorili a dala ruky od toho preč. Jazdia tu ako na závodoch, tuningové výfuky ktoré je počuť na celú dedinu, v noci vytrubujú pred domom ako katastrofa. Fakt mam niekedy pocit že v meste na byte sme mali väčší kľud 😀 takže ten kľud až tak neriešim lebo ho nemáme ani tu.
My sme sli ked sme este nemali dceru
Zvykli sme si napriek tomu ze muz od malicka bol v dome
Myslim ze ak deťom nemenite skolu ani kamosov tak to bude v pohode
@doriiis môj sen bol tiež dom. Ale bohužiaľ keď sme ho kupovali tak bol na nás tlak skrz vystehovania a museli sme rýchlo riešiť druhý dom, lebo prvý co sme mali už vopred dohodnutý, kvôli ktorému sme byt aj predávali tak na poslednú chvíľu z predaja zišlo a byt už sme mali predaný... tak sme zobrali co bolo, sidce je krásny ale ma schody a je moc veľký a aj pozemok je kaskadovy.... s manželom mame obidvaja problémy, on s kolenami a ja s chrbticou. 4 roky dozadu sme vôbec nerozmýšľali že čo budeme s takým domom až raz budeme mať nejaké problémy.. no druhý dom teraz do úvahy nepripadá, lebo v meste sú nehnuteľnosti o dosť drahšie a tak sme si povedali že by sme teda išli na byt a možno časom by sme si kúpili nejaký bungalov.
@petrao2 menila by sa škôlka, lebo išli by sme z dediny do mesta ( cca 20 km od nás). Ale chodí teraz od septembra do škôlky a viac menej bola doma ako v škôlke lebo bola každú chvíľku chorá.
Deti si zvyknú rýchlo, u dospelých ťažko povedať. Ja som sa sťahovala z bytu z mesta do domu na dedine a veľmi ťažko som si zvykala, trvalo mi to 4 roky.
Ved 4 izbovy byt je velmi slusna velkost... ocenis to pri nakupoch, kruzkoch, blizkosti lekarov, kamaratov deti... vsetko ma svoje plusy a minusy, ked ste sa rozhodli do toho ist, tak sa sustred na tie plusy...
Ja som sa sťahovala z domu do bytu a zvykla som si okamžite a dom by som kým sú deti malé nechcela, mám všetko poruke, školu, škôlku, krúžky, obchod, lekárku.... v pohode susedov, veľa zelene a ihrísk a hlavne deti majú veľa kamarátov. Kúpili sme si malú záhradku, kde chodíme grilovať a pestovať zeleninu...a na dom zatiaľ ani nepomyslim.
no počkaj keď sa ti začnú susedia sťažovať na dve decká teda neviem kolko majú rokov že robia buchot a potom budeš mať z toho len stres a nervy.Aby si sa nebála aj na podla stúpnuť.Počítaj si tu trošku iné diskusie.Ohladom tohto.Ja by som do bytu nešla už ani keby mi platili.Potom budete radi znova za dom
na podlahu stúpnuť som myslela🙂
Zila som cely zivot v byte a popravde vidim tam viac vyhod ako nevyhod. Medzi vyhody patri ze byt rychlo poupratujes a mas viac volneho casu, kedze nemas tolko odkladacieho priestoru nemas potrebu veci skladovat ale podarujes a povyhadzujes co netreba. Dalsia vec je bezpecnost, mas len jeden vstup ak nezijes na prizemi teda si pokojne mozes nechat otvorene okno a odist prec. Byt som este nepocula zeby vykradli zato dom ano. Ak mas normalnych susedov tak hluk nie je problem. Ale nvm ja som bola vzdy skor mestsky typ a robenie okolo domu a dvora ma nikdy nelakalo. Ak chcem ist do prirody tak idem a ked chcem grilovat su na to miesta cize uz asi co komu vyhovuje 🙂
@anjelicek26 ano však práve q veľké plus je že v tom meste mam rodičov ktorý mi môžu pomôcť aj zo strazenim deti, ďalšie plus je že neprecestujeme veľa, lebo takto sme sa pravidelne navštevovali aj niekoľko x do týždňa, do obchodu tiež sme každý deň jazdili a všade možné predsa len v meste je všetko 🙂 a hlavne 4 izbový byt bude rýchlejšie porovnanie s týmto domom upratany 😀
@barbie1981 ano o tom sme sa bavili aj s manželom, že deti ešte máme malé ( 1,5r a 3 r. ) a že časom by sme kúpili dom až keď odrastú, predsa len tu musím mať hlavne malého stále na očiach aby nechodil na schody.
@liusa82 majú 1,5 a 3r. ale hlučné niesu vôbec, vedia sa pekne hrať a pravidelne chodia k mojim rodičom aj spať a doteraz vôbec žiadny problém nebol, majú aj režim a celu noc spia. Tak o to strach nemám. Aj druhý majú deti na bytoch. Zato mne deti pravidelne budia neprisposobivy susedia ktorý pravidelne o 3 ráno vytrubujú a vrkaju tuningovým výfukom. A ešte máme aj takých ktorý do potoka pravidelne vypúšťajú žumpy...
@ace123 no zrovna mojim rodičom a susedom vykradli a to na 7 poschodí 🙂 bolo to už dávno. Ale aj do bytu sa dá dať alarm. Ja doma mám dvor, ale je to iba okrasný, nesadíme, skôr iba tu terasu využívame na to grilovanie a pitie kávy, ale tak byt nechcem bez balkónu, jedine s balkónom a grilovať sme v lete grilovaní každý týždeň, ale presne ako hovoríš dá sa aj inde a to tiež máme kde 🙂
Tak ja som presný opak. Celý život som bola v byte v meste a vždy som túžila po dome a dedine. Až keď som sa vydala, sa mi to splnilo a do bytu by som už nikdy nešla. Nikdy.
Človek si zvykne aj na šibenicu keď musí a keď chce nie je o čom. Už tu v každom príspevku argumentuješ, ako je v byte lepšie, takže to akurát vzbudzuje pocit, že ťa nezaujíma, či si niekto cudzí zvykol (mňa by tiež nie, nemá to žiadnu výpovednú hodnotu) ale prišla si sa uistiť, že nerobíš chybu.
K pôvodnej otázke, išla som z domu do bytu, lebo som musela, prežila som, aj naše dieťa a hneď ako sa dalo kúpili sme si dom. Do bytu sa nechystám a dúfam, že v žiadnom nebudem musieť žiť. Ak by ma okolnosti prinútili, tak koniec sveta koli tomu samozrejme nenastane, ale ak by bolo na vyber, tak určite 100x radšej dom.
My sme sa presťahovali z domu do bytu a len tu trpíme. Vkuse sa človek musí niečomu prispôsobovať. My sa snažíme byť ohľaduplní, takže pr. práčku/vysávač/ kuch. robot púšťame max do 20ej, pretože tak je v našej bytovke zvykom a rešpektujeme to, ale mňa to dosť obmedzuje. Takisto je v meste problém s parkovaním, síce si ho platíme, ale miesto garantované nemáme. Nedávno na vedľajšom sídlisku pár aút bolo doškriabaných ostrým predmetom, páchateľ nechytený. Mne vadí, že tu počuť každé slovo, suseda cez stenu tiež počujeme niekedy ako rozpráva, takže isto aj on nás. My ideme kupovať dom a za nás byt už nikdy viac
Ja som celý život žila v dome na dedine a na byt som si zvykla hneď. Veľmi mi vyhovuje, že som v centre, mám dostupné MHD, pracu do 5 minút pešo od bytu. Bývalá som v štyroch rôznych bytoch, mala som vzdy pricetnych susedov. Akurát som u našich s malým na dedine, celé dni riešim, ako mi lezie na nervy nekonečný stekot psov. Na mňa je to zbytočne veľké, ale tak áno, oni majú viacgeneracný), sme akoby všade, po celom dome, v kuse zbieram malého veci a hračky. Na niečo zabudnem, musím sa vrátiť na poschodie či naopak 🫣 plno starosti okolo dvora, záhrady.. dochádzanie do mesta autobusom či autom. ja som to už ako decko neznášala, tak možno preto som si na byt rýchlo zvykla.
A k tej žumpe, pokiaľ ste to ohlásili starostovi a nie je ochotný to riešiť, treba podať podnet na ŽP, oni to poriešia. Ale presne ako napísala @sisaka snažíš sa len uistiť, že robíš dobre. Veď urob ty ako chceš. Každý žije v iných podmienkach, má iných susedov, iné priority, záľuby, život. Možno zistíš, že ste spravili chybu a možno si povieš, že to bolo dobré rozhodnutie. To ti tu nikto nepotvrdí ani nevyvráti. Žiješ svoj zivot sama za seba
Ja som vyrastala v dome, môj manžel vyrastal v dome... Bývame v byte a o dome nechceme ani počuť! Nekonečná čierna diera na peniaze, neustále problémy s údržbou... A susedia?! Jedna katastrofa!!! Nekonečné kosenie cez leto, vyštekávanie psov na dvore, sused -kutil s cirkulárkou 🤬🤦🏼♀️ moja mama žila celú život v dome. Po smrti otca "ťahala dom" ešte cca 3 roky... Dokopala som ju k životnému rozhodnutiu vo veku 70 rokov. Presťahovala sa do novostavby... Odvtedy je veselá, plná elánu, má nových susedov, býva v peknej lokalite aj so zeleňou a na otázku, či jej nechýba to, ako bývala sa už len usmeje a bez rozmýšľania odpovie, že nie, nechýba.
@saturn24 áno starostka o tom vie, len chce vedieť kto to presne vypúšťa, len ako to zistím za dvorom mame potok a do toho nevleziem aby som sa po ..... prechádzala od koho to presne ide, robia to iba po tme... inak je to tam cele pozarastané a skoro každý má trativod do potoka... toto ma ešte viac hnevá ako to vytrubovanie o 3 ráno... keď najmä v lete sa chystáš sobotu večer grilovať a zrazu smrad na celu dedinu, alebo že v horúcich nociach nemôžeš ani okno otvoriť.
@sisaka ako ono by mi naozaj najlepšie bolo v dome, bude mi dom chýbať, ale práveže stále si hovorím tie pozitíva ( ktoré by samozrejme mal aj menší 4izbovy dom v meste) dom je dom. Asi si to ale vystihla že som prišla sa nejakým spôsobom uistiť či nerobím chybu, ale zaujíma ma samozrejme ako to cítili aj iný, ktorý išli z domu do bytu, či to nelutovali ( viem že 100 ľudí 100 chuti ) ale napr. keď som išla z bytu do domu som sa nevedela dočkať, lebo dom bol môj sen. A mam teraz také zmiešané pocity, asi mi chyba to mesto keďže som od malička vyrastala v meste 🙂
Vyrastla som v dome, byvame v byte kvoli cenam domov v lokalite kde chceme byvat. Jedine co mi chyba je ta volnost otvorit dvere a nechat deti povehovat v pyzame bosi hned zrana ako robia ked su u starych rodicov. No ale Kedze ste viac menej rozhodnuti dajte si zalezat s vyberom bytu. My sme v tichej lokalite, mala bytovka a malo susedov, nic od nikoho nepocut, ziadne hlasy ci pustenu pracku, skola skolka cez cestu. V predoslom byte to bolo horsie.
S rodičmi som bývala v samostatnom dome. My sme kúpili dom v radovke (stredný dom z 9, takže z oboch strán susedia). Presťahovali sme sa do 4-izbového bytu. Moja podmienka bola predzáhradka, čo máme a stačí nám. Sťahovali sme sa v čase, keď mala staršia dcéra začatý prvý rok v škôlke - nedokončila kvôli Covidu. Ďalší rok začala v novej škôlke. Dnes, po rokoch si na kamarátov z prvej škôlky ani nespomenie… Nepamätá si ich. Ja osobne som spokojná so zmenou a nemenila by som.
Môj muž si napríklad na byt nikdy nezvykol. Ale sám si to ešte viac “znechucoval”, proste macal sa v tom, prečo je byvanie v byte horšie a prečo si nedokáže zvyknúť. Vždy nadával, ze si ani len tu kávu nemôže dat na terase. Teraz býva v dome už rok a pol a hadaj, koľkokrát si tu kávu na terase dal 😀 nie je ani na prace okolo domu ako kosenie, sadenie a to mu robia rodičia… ale chapem, že si proste ľudia zijuci velku cast života v dome nemusia zvyknúť na byvanie v byte. záleží dosť asi aj od susedov, ktorí sú naokolo a nie všetky zvuky sa daju prehliadať. Ja som intrakove dieťa, čo žije cely život v meste a napríklad tiez si naopak neviem predstaviť odísť do domu na dedinu. Ale asi záleží aj od toho, aka dedina to je. Čo sa mojich deti (už v puberte) týka, tie život v byte a v meste milujú, napr do domu na dedinu ist nechcú (my s mužom spolu nežijeme a riešili sme, akým sposobom budú fungovat deti), páči sa im, že sú priamo v meste, že tu majú kamarátov, blízko do školy a zo školy, že sa tu stále čosi deje a von sa dá ísť kamkoľvek, nielen prejst sa po hlavnej ceste. A to my byvame v 2i byte a v dome by mohol mat každý svoju izbu. Takze u deti to je často skôr o pocite ako o vyhodach a nevýhodách domu či bytu, tie si urcite zvyknu rychlo 🙂
Do 30 som bývala v dome teraz v byte..... neporovnatelne viac súkromia a tichá.... viac času....dom je bezodna diera na čas a peniaze. Kúpili sme k bytu záhradu a úplne stačí....
Sused debil úplne chápem a to ani nemusí byť priamo sused stačí aj 5 domov ďalej a o zábavu postarané. A dedinský rozhlas kapitola sama o sebe.
Mňa úplne odrovnalo to, ako každému vadí práčka...A vy neperiete? Vaša práčka nehučí? Ale práčky susedov vám vadia...
Nie, prestahovali sme sa z rodicovskeho do bytu a chcem späť dom :D Ten klud, ticho, slobodu( co sa tyka susedov, hluku, kvazi ze si mozem robit co chcem tam kde zijem) . Co sa u nas v panelaku povedat neda.