ahojte, prisla som sa tu trocha vyrozpravat… mam dceru ktora ma 3 roky a 3 mesiace a potom takmer mesacnu dcerku… So starsou som bola tri roky doma, boli sme od porodu spolu kazdy jeden den, boli sme na seba dost naviazane.. Ma svoju povahu, ale vedeli sme sa na 90% spolu vzdy rozumne dohodnut, samozrejme mali sme skraty .. teda hlavne ja ked som bola tehotna s nulovou energiou tak som vedela rychlo vybuchnut atd.. ked mala svoje vzdory atd.. ale myslim si ze celkom ok.. problem nastal ked som odisla do porodnice.. vratila som sa k totalne inemu dietatu… mam pocit ze zo vztahu ktory sme mali ostalo len torzo ktore neviem opravit.. ano viem, surodenecka ziarlivost… zacala sa premazovat,vrcat ako nejake zviera vkuse, pistat take decibely ze aj v Bratislave to musia pocut, skakat po posteli nonstop ze vrzga a cakam kedy sa rozpadne… nechce spat, aj preto od obeda do vecera je uplne ako naspeedovana vevericka.. vkuse robi mladsej zle.. teda na jednu stranu sa snazi pomahat, hladka ju a vidim ze ju ma rada, na druhej strane vkuse hlada prilezitost ju s niecim buchnut alebo s niecim okolo nej sermuje aby ju trafila…proste ja som znechutena zo seba ze aka som zla matka… co po nej len hulaka od rana do vecera, ano ja viem ze to ma tazke.. teda ze sa citi surodencom ohrozena atd. atd. ale fakt je riesenie dostat matku na psychiatriu? proste ako mam k nej byt mila ked nam zachvilu zdemoluje byt a vkuse vrieska ako zmyslov zbavena aby si zobudila sestru…vkuse nasilu reve a asi 10x hlasnejsie ako predtym… a za kazdu blbost, vkuse odvrava a robi naschvaly.. doslova provokuje ked jej poviem nech nieco nerobi, urobi to pred mojimi ocami.. proste keby moja mladsia nebola totalny kludas ktoremu moze vrieskat do ucha a nezobudi ju tak by ma uz brali v kazaike… Proste citam rady ze ju mam uistovat ze ju lubim, ze sa nic nezmenilo .. ze aj o nu sme sa tak starali ked bola babatko.. vsetko z toho robim ale dlhodobo to fakt nezabera ked si stale potrebuje vynucovat pozornost… Do skolky ju chcem dat od decembra, dovtedy ma prerusenie lebo som nechcela aby toho bolo na nu vela aby nemala pocit ze sme ju odsunuli, a aj koli chorobam u novorodenca.No ja neviem… mam pocit ze sa nas vztah tymto narusil a uz nikdy nebude ako predtym :( lebo proste pri dvoch detoch uz nikdy nebude tolko casu len na nu samotnu ako predtym… vzdy vecer ked spia si poviem ze zajtra to bude lepsie, ale pride novy den a zas ten stereotyp, von prsi, doma novorodenec ja este v sestonedeli…a dcerka ako neriadena strela.. niekedy mam pocit ze jediny sposob komunikacie mna k nej je iba upozornovanie, vyhrazanie hrozenie a neviem co vsetko co som nikdy nechcela vo vychove robit… Kde je to moje dievcatko a nas krasny vztah? fakt mam pocit akoby to uz ani ona nebola a verim ze ona ma ten isty pocit aj ked zufalo potrebuje moju lasku tak ako aj ja tu jej… skonci to niekedy? utrasie sa to a bude ako predtym ? Dakujem kazdemu kto sa docital az sem aj za kazdu odpoved.
Niekde som čítala takú peknú myšlienku “dieťa si zalúži lásku najmä vtedy, keď si to nezaslúži” - to sú tie terajšie hysáky a vzdory, z ktorých sa ideš zblázniť. Keď na nú pozeráš, skús si vždy predstaviť to malé bábo, ktorým bola. To tvoje prvé bábo, vytúžené. A ona stále aj “bábo” je, len väčšie. S príchodom súrodenca už nemáš všetok čas sveta len pre ňu a nerozumie tej zmene, ani ti to nevie ešte slovami dostatočne opísať, je ešte malá. Daj tomu čas a skús si na ňu nájsť čas, kde budete len vy dve, ako predtým a hrajte sa tak ako to chce ona. Aj keď len chvíľku, pre ňu to bude veľké uistenie, že si tu pre ňu stále ňu. Časom uvidí, že doma je stále to bezpečné miesto ako predtým❤️
U nas to bolo presne ako pises, trochu sa to ukludnilo, ale dcerka je stale dost drza, ale uz bude mat 6 rokov. Mam pocit ze na nu uz puberta ide.
@sense ano lebo mladsia vkuse spi tak je to v podstate ako predtym, len to pocasie + novorodenec tak tolko este nechodime von…
@mumintroliq ďakujem za povzdbudive slova, ja v nej vidim to dietatko, len ono to je zacarovany kruh, vzdy si poviem ze uz sa budem k nej lepsie spravat ze snad aj ona zmeni spravanie, ale potom sa zmeni zase na totalneho certa ktory sa Ti pozera do oci a schvalne robi napriek tak to by som musela byt matka tereza aby som sa nenechala vytocit
@iritka a kedy sa to “ ukludnilo” ? vrati sa mi niekedy to mile dievcatko? :D
Ano spravne pises je to ziarlivost.
Predstav si, ze tvoj muz donesie domov dnes milenku. Povie ti ze draha moja manzelka, toto je Anezka, bude oddnes u nas byvat, budete spolu varit, prat, starat sa o domacnost, bude to naozaj pekny cas, ale neboj obe vas lubim rovnako ❤️
Takto nejak sa citi teraz tvoje dieta.
Ona nechape a nema pojem, ze takto ste sa aj o nu starali, nepamata si to. Boji sa o to ze ta straca.
Mali sme to iste nachlp rovnake.
Jednoduche veci co pomahali:
Kupili sme babu ktoru si vybrala a ja som sa starala o babatko a ona o babu, mali sme pre babu plienky, vanicku, aj nosic som zohnala. S plnou vaznostou sme sa starali o jej babu, pytala som sa jej ako jej spala, co jej ide dat dnes jest proste celodenna hra. Ak nemas kup si nosic na novorodenca, zvladnes to lahsie aj byt von so starsou.
Dalej ked pride domov muz, zver mu novorodenca aj ked len na hodinu a chodte so starsou von, na kolac a mliecnu penu do kaviarne, ku kadernicke, alebo kupit nove sponky. Alebo ak nemate take moznosti, vezmi ju skakat do mlak. Proste 100% jej venuj cas to chce robit ona.
Ak chape, povedz jej ze je to pre teba narocne, ze ked krici zobudi babo a nebudes sa moct venovat jej. Priste upriam pozosrnost na nu najma.
My sme sa mesiac venovali len starsej, mladsi nastastie len spinkal vela cize to slo. Drzim ti palce zvladnete to! Nevide to trvat vecne.
Povedz hlavne aj navstevam babkam segram atd. Ze ked pridu nech sa zvitaju najma so starsou, spytaju sa ako sa ma co nove, donesu darcek jej a babtko len okrajovo. Aspon na zaciatok nech to tak robia, ona si zvykne.
Lebo doteraz vsetka pozornost bola na nej, tak nech nema vely sok.
Plus nech sa spytaju na tu jej bábu (umelu) ziadne take ze ako sa ma novorodenec a ci je dobra sestricka, to su zabijacke otazky
Nam sa to zacalo zlepsovat az ked mala mladsia rok a bola uz samostatnejsia ked zacala chodit. Ale dokonale to stale nie je...
No to je také to volanie, kedy si len s ňou. Aj za tú cenu, že na ňu budeš kričať, ale venuješ sa vtedy len jej. Má tvoju pozornosť. Akoby skúša, či ju budeš ľúbiť aj napriek tomu, že je “zlá”. Nádych, výdych, ešte raz a roztvor ruky, nech k tebe môže prísť a objímte sa..uvidíš, že bude chcieť😉 nechce ti robiť napriek, ona len chce byť stále tá tvoja “jediná” ľúbená. Keď ju budeš tou svojou láskou aj v takýchto situáciách ukončovať, ono sa to pekne upokojí
Mám rovnaký vekový rozdiel, za mňa len nekonečné more trpezlivosti. A to je asi to najťažšie 😅 u nás prišla žiarlivosť, keď začal mladší chodiť, zrazu sa z bábätka stalo skutočné dieťa, konkurencia. Jediný recept na dcérine "vyčíňanie" je venovať jej pozornosť vtedy, keď nevyčíňa. Hranice sú, pravidlá musí dodržiavať, ale bez kriku a nelogickych trestov. U nás najviac funguje, že keď robí niečo, čo nemá, namiesto upozorňovania na to správanie s ňou nadviažem rozhovor o tom, čo spolu budeme neskôr robiť, to sa dá aj popri inej činnosti a väčšinou to stačí, aby na seba prestala upozorňovať.
Nájsť si čas pre starsiu bez novorodenca. Dat ju napr.mamine ist pokocikovat a ist sama s dcerkou niekde von. Venovať sa iba jej.
@mumintroliq ďakujem, vyskúšam túto taktiku a uvidím čo to spraví :D
@thoughtfulweirdo vidíš to ma nenapadlo odviesť jej pozornosť od vystrájania… to by mohlo pomôcť, ďakujem
@lienka.7 no minule sme tak boli na nákup v lidli a je pravda že to bolo ako za starych cias.. ibaze mne je luto ze mladsia je take nenarocne zlaticko a uz teraz sa jej venujem zlomok toho co som sa v jej “ veku” venovala starsej.. je to smutne ze mladsi surodenec sa vzdy len tak “ zvezie” a nikdy nema tolko pozornosti co mal starsi 🤷♀️
Je to mega náročné, ale stojí to za to, držím palce 😉
Ahoj. Viem ze je to uz 2 roky co sa tato tema preberala, ale som v rovnakej situacii a chcem vediet, zlepsilo sa to nakoniec? Kym som bola v porodnici tak u nas vsetci ochoreli s vysokymi teplotami. Predtym dcerka nebola ani den bezo mna a teraz este aj horucky, zabaly a zaspavanie po prvykrat riesila iba s manzelom. Ked som prisla s novorodencom, starsia je este stale chora a uplne ina ako predtym. Viem, ze kvoli zdraviu novorodenca by so sa od nej mala drzat bokom, ale to jednoducho nedokazem. Ale vidim na dcerke ze je z toho uplne nestastna. Je z nej ine dieta, ziadny smiech, ani zabava, mozno je to tou chorobou este, ale vidim tu obrovsku zmenu. Nebola som na to pripravena a ani ona.
@zetko1234 ahoj, mala som to rovnako ako Ty… boli sme cele 3roky vkuse spolu, len este kym som bola v nemocnici sla k tomu prvy krat do skolky 🤦🏼♀️ ked som sa vratila zacala neskutocna ziarlivost, strasne ma hnevala + hormony 🤦🏼♀️🤦🏼♀️ presne ako hovoris … z oci zmizla ta iskra ktoru tam mala predtym 🤷🏼♀️ uplne sa to uz nevratilo … ono sa treba zmierit s tym ze teraz sa cely rodinny system prekope a kazdy si musi najst v rodine svoje miesto … proste jedinacik uz nikdy nebude. Moja mladsia ma uz takmer rok a pol a uz prichadza ovocie v podobe toho ze sestricky sa lubia a maju sa navzajom .. starsia dcerka stale ak nema pozornost provokuje do vyvrtky ale uz casom si clovek aj zvykne 🤷🏼♀️ treba sa jej co najviac ako to situacia dovoluje venovat a vysvetlovat ze ju stale lubis 🤷🏼♀️ a navyse cim viac je mladsia starsia a menej na mne visi tak starsia je viac v pohode … lebo sa neciti tak na druhej kolaji ako predtym
Dakujem za odpoved. Som rada ze existuje nadej do buducna ze sa to zlepsi. Hned mam pocit ze to nejako zvladneme. Dakujem.
@zetko1234 zvladnete urcite 🙂 drzim velmi palce
A tráviš čas aj len s nou bez prítomnosti bábätka? Pretože predtým si bola nonstop s nou a zrazu de facto nie si.