Vzťah s manželovou rodinou
Ahojte, potrebujem sa vyventilovat, tak napisem, co ma tazi na srdci.
S mojim najdrahsim sme spolu 18 rokov, mame 10 rocneho syna.
Muz ma jednu mladsiu sestru, ja som jedinacik z rozvedenej rodiny, s nie moc dobrym vztahom s vlastnymi rodicmi. Od zaciatku sme tak budovali nas vztah, ze sa mozeme spoliehat len sami sa seba, bez nejakej extra pomoci od rodiny, kedze svokrovci moc toho na rozdavanie nemali, a od nasich som po skonceni skoly utekala prec.
Skoncili sme vysoku skolu, pracovali chvilu v zahranici, potom sa vratili spat a teraz pracujeme v inom meste, dochadzame do prace denne.
Zo zaciatku som sa este snazila este o nejaky vztah s manzelovou rodinou, ale ako plynuli roky, zistila som, ze pre svokru je dcera ovela dolezitejsia ako syn, aj ked teda tvrdi ine a pre vonkajsi svet to tak samozrejme aj reprezentuje, ze pre nu je rodina to najdolezitejsia.
Ked sme sa dali dokopy, tak ona bola este na strednej, takze financne uplne zavisla na rodicoch, ale teda jej sa na licenie, obliekanie, solarko a pod. vzdy naslo. Ja som uz vtedy byvala v podnajme, takze sa manzel hned na zaciatku nastahoval ku mne, a zili sme s poziciek, z brigad a pod., kedze sme studovali na vyske v tom case.
Po skole sme si teda chvilku zarabali v zahranici, nech vieme splatit tie pozicky, a zacali budovat uz vlastne hniezdecko, najprv byt sme si kupili a splacali, nedavno sa konecne zadarilo ho vymenit za maly domcek. Nam sa narodil syn, ona si nasla frajera, ktoreho nastahovala k rodicom, neskor po nejakej dobe sa tiez potom osamostatnili.
Po narodeni syna sa svokra zacala o cosi viac starat aj do nas (samozrejme kvoli vnukovi), ale kedze furt vacsina stretnuti bola o problemoch a veciach dcerenky, tak som zacala postupne znizovat ten kontakt, kedze mne to nepadlo dobre, ze pre nu existuje len ona, ktora inak ani o jedineho synovca nejaky extra zaujem neprejavila... tvarime sa na sviatkoch, ze sme aka milujuca rodina, a to je asi tak vsetko.
A teraz sa jej narodilo dieta.
Tak svokra v siedmom nebi, chodi k nim na cele vikendy, vari, vypomaha a vlastne kazdu volnu chvilu asi travi tam. My sme si so svagrinou cestu k sebe moc nenasli, na moj vkus je strasne rozmaznana s divnymi nazormi na zivot, nehovoriac o tom, ze sa synovcovi nevenovala, co jej asi nebudem vediet nikdy odpustit.
No a teraz sa stazuje, ze sa my nezaujimame o nich, nechodime na navstevy a nevenujeme decku, co samozrejme ma aj mamicka za potreby riesit so synom/ mojim manzelom, a robit nam vycitky svedomia kvoli tomu (zavola, place a pod.)
A ja mam z toho strasne nervy. Vycitat/vynadat im samozrejme nemozem, a neviem ako s tym vysporiadat, "prezit" spolocne stretnutia (sviatky, narodeniny..) a tvarit sa, ze je vsetko v poriadku a usmievat sa... uz po tolkych rokoch nevladzem.
A viem, ze cim dalej, tym to bude horsie, bude mi vadit ten vztah k druhemu decku, kt. nebol taky s mojim dietatom, a to, co som musela roky sledovat pri manzelovi a sestre, budem musiet zazivat aj u vnukov.
S manzelom a cez manzela to riesit nechcem, este na zaciatku sme sa dohodli, ze nebudeme do nasho vztahu prenasat problemy s rodicmi a rodinou.
mate nejake rady?
dakujem
Mam presne to iste. 🙂 Ako cez kopirak. U nas sa to rokmi nezlepsilo, kontaktujeme sa minimalne a rodinne stretnutia su take zo slusnosti.
Ja by som poradila iba jedno. Kedze druhych ludi nezmenis, mozes zmenit iba svoj pristup k nim. Na rovinu, kludne, slusne povedat ako sa veci maju. Ak to nepomoze, nekontaktovat. A samozrejme, s manzelom to ries, je to jeho rodina, musite mat jednotny pristup.
To svagrinine “decko” za nic nemoze, tak ako ani to tvoje. Vztahy su, ake su. Jedine, co mozes zmenit si ty sama. Bud si povies, ze budes lepsi clovek, ako oni a budes sa snazit najst s nimi spolocnu rec a zaujimat sa o nich. Alebo ak ta to velmi vysava z energie, nikto ta nemoze nutit, aby si s nimi udrziavala kontakt. Lenze kto na to najviac aj tak doplati? Tvoje dieta, pretoze pride o babku, aj o bratranca/sesternicu…
Len 1 vetou by som im to pekne cele zhrnula. Aky bol vas zaujem o vnuka, synovca- taky je aj moj k tvojmu dietstu, vnukovi....ci je nieco viac dcerine dieta ako to synove?
Presne viem o com pises. Ja som tiez len nevesta, nie taku aku by chceli oni pre ich syna a davali mi to dost zjavne na javo - no nie pred okolitym svetom.....
Strasne co riesis. Vsetci ste rodina nevyzretych jedincov, ktori si oplacaju navzajom nezaujem a bojujete, ktore "decko" je v rodine dolezitejsie. Mali by ste sa hanbit a zamysliet nad sebou.
To, ze ked ste mali vy "decko" svagrina bola sama este decko, jasne, ze vam neskakala okolo vaseho decka. Moja sestra tak isto. Ked som mala ja deti, bola stredoskolacka, vobec ju netere a synovci nezaujimali a ja to chapem. Tak isto ona chape, ze teraz ked ma ona male deti, moje deti ani ja neskaceme okolo jej deti. Ale bezne sa navstevujeme. No len my sme vsetci mentalne dospeli🤷♀️a moji rodicia maju 7 vnucat, takze boj ktore decko je dolezitejsie je uplne bezpredmetny.
Aj ja som pomoc s malou ako babatkom tiez nechcela, svokra si to predstavovala tak, ze od roka jej ju dam a vratim sa do prace. (Byvaju v inom meste!) Vlastne som to ja, kto dal najavo, ze ju nepotrebuje. Mozno som mohla svokre kusok priestoru dat. Mozno by tie vztahy boli trosku ine. Mam ju rada a nemam ju rada. Uznavam ju, ale nenecham sa dirigovat. Je to nerovnocenne, ja citim, ze ona ma neuznava. Som ina, mam ine hodnoty a ona neuznava tie hodnoty. Tolerancia a respekt su o tom, ze aj ked ma niekto ine hodnoty, vies ho vypocut, vies sa s nim bavit, vies ho potesit, vies s nim zdielat veci... Ja so to nikdy nezazila, lebo nezpadam do jej sablony, ktoru si predstavila, aka jej nevesta ma byt.
Ty vlastne netuzis po svokrinej spolocnosti, tuziz, aby tie vztahy boli normalne, rovnocenne, respektujuce. Cim skor si uvedomis, ci s tymito ludmi take mozu byt, tym lepsie pre teba.
Ak mozu - pracuj na tych vztahoch. Davaj, kolko chces dat, ber si, poziadaj o pomoc, ak potrebujes a su ochotni ti dat.
Ak vztahy nemozu byt podla tvojich predstav, tak sa nelutuj. A rob vsetko tak, aby si sa citila prijemne ty. Hladaj ludi, s ktorymi si porozumies inde. No naozaj uprimna bud aj k sebe - nemozes sediet na dvoch stolickach. Na jednej strane chciet iba formalne vztahy a zoroven chciet aj hlboke vztahy. Od tych istych ludi. Ak, tak aj ty musis ist hlbsie... dat tym vztahom viac.
dakujem za nazory,
@katarinka89 min. tyzden, ked volala naposledy a vyplakavala manzelovi svokra, tak som jej potom pekne povedala, ze nas zivot sa nezacal momentom, ked im ich drahsie dieta porodilo (asi) dolezitejsieho vnuka, a pripomenula, ze aj moje dieta je tu, a ze uz napr. kolke roky ich nenapadlo ani cez letne prazdniny si zobrat napr. dovolenku a zobrat si moje dieta na par dni k sebe, kym teraz polku leta dovolenkovala, aby mohlo byt s druhym. Ale uz preto sa citim "divne", ze som im to musela povedat nahlas, a ze na to nemysleli oni samy od seba.
@petricka22 ano, presne toto je moje dilema, ze to dieta za to nemoze. Ale mame dost prace s nasim zivotom, s pracou, s nasim dietatom a zabezpecim pekneho detstva aj bez pomoci rodiny, aby som este robila aupairku inemu dietatu. Kvoli mojmu dietatu tu mavame dost deciek, susedov, spoluziakov a pod., tak ked nemali cas sa venovat oni mojmu, preco to teraz ocakavaju od nas...
@0silvia0 ty si zjavne mala pekny vztah v rodine, a nemusela si riesit taketo "banality". Lahko sa sudi, kym tu krivdu nezazijes, a nie , my nebojujeme, ja bojujem sama so sebou a snazim sa prezit to, co mi najviac prekaza uz roky. Ona uz mala 27 rokov, ked sme my mali dieta, a to bol tiez boj, ale to uz rozvadzat nechcem. Takze to uz ziadne dieta nebolo. A problem je, ze ona/oni to nechapu. My by sme zili dalej nas zauzivany zivot, bez nich, oni to teraz vytahuju na nas, a robia vycitky a depky kvoli tomu, lebo sme zrazu uz asi sucastou rodiny.
@jumama dakujem
autorka: nevadilo by mi, že sestra trčala u rodičov možno dlhšie, než tvoj manžel. nevadilo by mi ani, že možno jej rodičia viac pomohli napríklad aj finančne (možno, neviem, len dedukujem). nevadilo by mi ani, že teraz u nej trčí polovicu leta... ale vadilo by mi, keby toto vyžadovali odo mňa napriek tomu, že oni pristupovali ku mne, môjmu dieťaťu a celej rodine vlažne až nijako. toto by mi vadilo a toto by som určite povedala nahlas. presne ako si sa vyjadrila: nemienim robiť opatrovateľku tomu "druhému" dieťaťu, mám svoj život a s mužom sme na všetko úplne sami, máme sa čo obracať (časovo). toto jedno by mi fakt vážne veľmi vadilo. že oni by videli na mne "chybu", ktorú sami na sebe nevideli a ak áno, tak ju nepriznajú.
@panelacikova ano, toto mi presne vadi. To ostatne som pisala len, aby ste chapali mozno viac tu situaciu a vztahy, ktore sa nedaju opisat len 1-2 vetami, ked trvaju uz 20 rokov. dakujem
tak sa budeš musieť vyjadriť jasne. najprv mužovi. veľké plus bude, ak bude zdieľať aj on tvoj názor. potom to môžete pekne nahlas (slušne) povedať ako svokre, tak aj švagrinej a vôbec - ostatným... a buď sa uvedomia a môžete mať fajn vzťahy do budúcna, alebo sa budú hrať na slepých a v tom prípade by som stretávanie obmedzila na minimum.
Musíš si uvedomiť, že Ty si len nevesta, ona je dcéra. Vždy jej vnúča bude viac a ona bude mať významnejšiu pozíciu v rodine, ako Ty. Podľa mňa si nemáš čo vyčítať, svokra požaduje iné veci ako Ty. Stoj si za svojim, Ty si buduješ svoju rodinu sama. Vypočuješ si jedným uchom dnu, druhým von. Podstatné je, aby manžel stál za každých okolností na Tvojej strane a tieto okolnosti videl aj v ďalších konaniach - napr. dedičské …
Dcéra bude vždy prednejšia ako nevesta, to si zapamätaj, krv nie je voda.. Píšeš, že sama si začala kontakty znižovať. Tak keď ti to vtedy vyhovovalo, nech ťa to ani neraz nežerie..ja som tiež nevesta a majú aj druhú, ale že by som to sledovala, koľko komu pomáhajú, dávajú..asi som čudná, ale neriešim..keď potrebujem niečo, poprosím ich, ale ak nemajú čas, majú program, tak nevyčítam im, že nás neuprednostia...deti som rodila sebe a nie druhým
dakujem za nazory
@panelacikova ano, asi budem musiet predsa len hodit rec aj s muzom, aj ked teda do vztahov s rodinou ho moc nechcem zatahovat, hadat sa kvoli tomu a robit problemy aj v nasej rodine ... ale asi sa tomu nevyhnem
@malasandrika na financne zalezitosti ako dedicske ani pomysliet nechcem 🙂 dufam, ze nam do zivota ziadna dalsia vacsia komplikacia, zdravotne problemy a pod. nepridu a budeme moct pracovat este par desatroci a zit z toho, co mame vlastne.
Ak nam za zivota sami od seba nedavaju, po smrti od nich tiez nic chciet nebudem
@adkoalauri asi si nepochopila celu situaciu - mne praveze vadi, ze teraz by sa mozno snazili oni budovat a citovo kvoli tomu vydierat, ale ja im neverim, ze by za tym nebol len vlastny ciel, nezistny umysel fakt len o rodinne vztahy - mozno by sa im teraz hodili nase stare veci, hracky, moje dieta, aby im zabavalo ich dieta, aby sme my robili program a venovali sa ich dietatu a pod... zial za poslednych 20 rokov si moju doveru moc ziskali. My sme vychovali 10 rokov syna sami, tiez som ho nerodila druhym, ani im. Mne vadi to citove vydieranie, s kt. sa nas snazia prilakat zrazu do rodiny
To je v poriadku, že od nich nič nechceš, každý zomrie skôr, či neskôr, podľa mňa je lepšie byť nachystaný na každú môžnú udalosť, ako potom prekvapený.
Nemusis sa usmievat a tvarit sa ze ste vsetci ok. Krivda je vtedy krivdou, ked si ju v sebe pestujes. Ty si urob taky vztah so vsetkymi zucastnenymi, aky tebe vyhovuje. Kludne sa mozes zaujimat o svagrinino decko, ale aj nemusis. Tak isto sa nemusis nechat vydierat vycitkami od svokry. Staci jej povedat (milo ci nemilo, to je na tebe) ze aj vy ste sa tak kedysi citili, ze o vas sa nikto z ich strany nezaujima, ze ta to mrzi, ale niektore veci nasilu nejdu... tak isto ako ste vy kedysi nasilu nic od nich nevyzadovali.
Ja osobne by som sa nad tym povzniesla, ono sa to vacsinou vsetko samo utrasie bez ustnych zasahov zvonku. Ale vsetko je na tebe a na tvojom muzovi ako sa k tomu postavite. Ked svagrina porodi dalsie dieta v poradi, zas bude situacia trocha ina...
dakujem
V niektorych rodinach su vztahy naozaj narocne. Som rada, ze som take riesit nemusela… asi by som po case vybuchla a vsetko im vykricala.
No je to stale rodina tvojho muza a tvojho dietata, je tazke ich odstrihnut a uz sa s nimi nestretavat. Aj ked by ma to neskutocne stvalo, tak kvoli nim by som sa snazila udrziavat aspon nejake vztahy. Ak by sa to dostalo na uroven nejakeho zlerobenia, naschvalov a podobne, to by som uz netolerovala.
Citovo vás vydiera len svokra, alebo aj švagriná?
Slušne by som jej oznámila, že: ďakujem svokra, ale my vieme že tam niekde máme neter/synovca a veľmi radi sa ozvem, keď sa nám bude dať. Netreba nám to pravidelne pripomínať 😁
Ja mám o niečo inú situáciu ako.ty a to zo strany mojej sestry, ktorá o neter a.synovca nemá záujem, hoci pomaly plakala od radosti keď mohla byť krsnou mamou...a nevidí ho pomaly ani raz za rok. Nevykrikujem jej to, pretože ju nezmením, ja som sa s tým vysporiadala po svojom, je ako to je.
Ona mala deti v 24. 34 a ja obidve až po 40.tke, takže jej sú aktuálne 24 a 13 ročné a moje 5.5 a 3. Takže snažím sa pochopiť že ona je rada, že tie jej už vyrástli a má pokoj. Ja som jej deti ku mne hrávala na dovolenky atď, ale ja som rada. Aspoň mám s nimi nejaké zážitky, ona moje pomaly ani nepozná. Tento rok by ich ešte ani nevidela, ak by sme nešli my k nej.
Ahoj, tak sa pripojím, mame to isté, manželov a sestra je pre svokrovcov bohyňa a manzel akoze však majú ho radi, ale vidím rozdiely jednoznačne. Samozrejme svokra všade prezentuje ako ona ma rada deti rovnako, ale skutky hovoria inak. Presne svagrinej sa venuje viac pozornosti, vzdy sa jej dávalo viac financne, dotuju ju jedlom, no proste vo všetkom. My dieťa mame, ona ešte nie. Tiež to uz vidim, ze ked sa narodí jej dieťa tak sa tam bude dávať všetko a nie len na narodeniny a Vianoce ako nášmu dieťaťu. Naposledy svagrinej dali na nehnuteľnosť a my sme si manzel si musel sam. Ale aj tak bude prezentovať ako ona je spravodlivá a ma deti rada rovnako a hlavne, ked môj muž nič nepovie tak super, moze sa tak tvarit ďalej. Ja som neraz uz mala na jazyku nech sa naučí matematike, ked ma rada rovnako. A to švagriná nie je žiadna chudera, ze by nemala. Ale čo ti poradiť? Samotnu ma hnevá rovnaká situácia ako teba a neviem, co by to mohlo zmeniť, predpokladám, ze keby ja poviem niečo pred nimi tak sa budú tvarit ze ale ved to nie je pravda ako oni majú radi aj manžela a ten by ešte povedal niečo v zmysle ze ved jasne jasne on nerieši a bolo by.... Jedine co mi pomáha redukovať kontakty aby som nemusela počúvať reci o tom co jej zasa dali, kúpili a neviem co, aby som už nevybuchla ci si uvedomujú ze aj syna majú....A presne naše dieťa si švagriná ani nevšimla a očakávam ze ked bude mať ona po mojom mužovi sa to bude vyžadovať ako u vás... Ale to už asi niečo poviem...
My mame vztahy vcelku dobre, aj so svokrovcami, aj so svagrovcami. No s mojou segrou a deckami sa stretame aj u nas, u nej - lebo uz nemame rodicov. Mozno by sme sa tiez u nich stretali, neviem. Ale aj na dovolenky chodime spolu, vela si volavame, sme si blizke, a davame si vela citu, zaujmu.
Muzova rodina su taki chladnejsi, oni sa maju radi, ale nepotrebuju taketo prejavy medzi sebou. S jeho sestrou si nevola, nechodia ku nam a my ku nim, stretavama sa iba u jeho rodicov. Ani mame nezavola len tak, tatovi uz toboz nie. Ja kym som nasich mala, tak najmenej raz tyzdenne som im volala, mame aj viac razy, ako sa maju a tak.
Svokra to spravila tak, ze ich povodne detske izby prerobila pre navstevy. Cize ked svagrovci pridu, byvaju tak 100 km, tak su tam cely vikend. My byvame asi 40 km.
Beriem to tak, ze ak by sme chceli, kedykolvek tam mozeme prist aj my takto na vikend, ale nas to v podstate nenapadne, nechce sa nam. Je to tak, ze ja sa citim samostatne, dospelo, nechcem aby sa nikto o mna staral cely vikend. Citim sa slobodnejsie, ak tam ist nemusim. Tym, ze oni tam zostavaju cely vikend, my sme tam len navsteva na dve hodiny poobede. Ja som dokonca dospela do stadia, ze radsej sa aj naobedujeme doma, ak nas priamo svokra nepozve na obed, tak ideme ta az poobede, raz za mesiac.
Muz aj jeho sestra su rozmaznane deti. Nie su moc nauceni pomahat. Ani len riad poobede nedaju do mycky, nechaju vsetko robit maminu. A ona ich s radostou obskakuje, vyvara im, vypeka. Neviem to pomenovat, ale nie je to rovnovazny vztah. Ona si ich takto udrzuje ako deti, hoci uz mame vsetci nad 40 a teda by sa obcas mohli role vymenit a napriklad oni by mohli svoju maminu vziat na vylet, zavolat jej ako sa ma len tak, nie len ked nieco od nej chcu... Niekedy byval muz lakomy hoc aj len z dovolenky im darcek doniest, ale uz som ho za tie roky naucila trosku na nich viac mysliet, trosku tej dobroty im vracat.
A tym, ze ten vztah nie je rovnocenny, ja sa tam necitim dobre. Nedokazem si uzit na ukor niekoho. Podla mna je to tak trochu na ukor svokrovcov, ze skoro kazdy vikend sa staraju o trojclennu rodinu. Kupuju jedlo a svokra este aj vzdy docistucka vsetko poperie po nich periny, uteraky, doslova ako keby boli v hoteli. Ja viem, ze mamy miluju svoje deti a ze chcu byt v ich spolocnosti. No toto je az opicia laska. A strasne smutne, ze fakt tie deti si to uziju a nie su az tak schopny vsetky tie city mame vratit. Ona zije z toho, co pre nich robi, to jej dava hodnotu.
Ja mám kamošku v rovnakej situácii, ale ona si to neberie k srdcu. Berie to tak že matka a dcéra sú si bližšie. Stretnutia s rodinou sú hlavne pre deti aby mali pocit zázemia, koreňov a hlavne aby poznali bratrancov/sesternice. Dupľom ak máte jedináčik a. Ja napríklad mám rada rodinné stretla, ale kľudne si spravím vlastný program keď je toho už na mňa priveľa. Idem sa prejsť, čítam knihu. Ak ťa to štve, skús premôcť nechuť a pripomínať si že je to pre syna. Možno sa ti to nezdá ale moje deti veľmi riešia starkých a bratrancov.
@veve_bety nakoniec sme to usekli a navstevujeme sa minimalne, len povinne sviatky, aj to co najkratsie. Ani moj krpec uz nestoji o ten vztah, s bratrancom uz prilis vysoky rozdiel, u mojho uz pomaly puberta zacina a viac ho zaujimaju kamosi ako maly skolkar. Mozno, ked budu vacsi, tak si k sebe cestu najdu
Ako to prežiť? Normálne povedzte, že ak sa im nepáči tak tam nebudete chodiť vôbec. Moji rodičia robili to isté. Kým brat nemal dieťa, tak sme pre nich neexistovali.
Keď sa bratovi narodil syn začali robiť toto isté, že my sa mu nevenujeme a neviem čo. Ja som im narovinu povedala, že to nie je moje dieťa, môj brat ani oni sa o moju dcéru absolútne nezaujímali a teraz mi vyčítajú, že ja sa nestarám. Povedala som, že nemusíme chodiť vôbec. A tak aj bolo. Nevidím dôvod prečo si kaziť deň ľuďmi, ktorí sú toxickí. Rodina nerodina, ja si môžem vybrať s kým sa stretávam.
Po troch rokoch sa rodičia unormálnili, ozvali sa, že by chceli prísť na návštevu a odvtedy máme taký vzťah, že vidíme sa raz ročne aby sa nepovedalo. Myslím, že naši to spravili iba preto aby neboli za "divných" že sa s dcérou nestretávajú.