Vzťah s mamou po mojom neplánovanom tehotenstve
Ahojte, môj problém s mamou vznikol po tom čo som neplánovane otehotnela počas VŠ. Dovtedy bolo všetko ako tak fajn. No odkedy som zostala tehotná, už to nebolo také ako pred tým, a mám pocit že sa to už ani nespraví. Keďže tehotenstvo bolo neplánované, nemala som ukončenú školu, nebola vydatá, nemala zariadené žiadne bývanie, prácu a ani nejak veľa peňazí na účte, tak chápem že pre mamu to bolo sklamanie. A počítala som s tým, avšak som nečakala že to bude mať až taký priebeh. Ja sama som mala obrovský problém sa na začiatku s tým vysporiadať, lebo plány boli iné (cestovanie, práca, bývanie, svadba,...) ale na dieťa som sa od začiatku napriek tomuto veľmi tešila. Keďže som nemala nič vyriešené, tak som sa aspoň snažila spraviť to najlepšie čo sa dalo. Tak som v jednom čase robila skúšky, prerábala byt - sťahovala som sa 80 km od rodičov, pripravovala sa na dieťa, plánovala svadbu, robila autoškolu, chodila do roboty. Bolo toho na mňa dosť, ale toto všetko sa dalo zvládnuť. No cez čo som sa nedokázala preniesť bola mama. Pre mňa to bolo jednoznačne najťažšie obdobie v živote a ona v podstate jediné čo mi celé tehotenstvo hovorila dennodenne boli veci ako: patríš k tým najposlednejším, takým ako si ty sa hovorilo prespánky, zaslúžila by si si len aby som ťa poriadne zmlátila a pod. čo viedlo akurát tak k tomu že som celé noci preplakala a trápila sa. K tomu sa pridružili ešte problémy so svokrovcami, strata všetkých kamarátok ktoré mi tiež dali pocítiť že ako si môžem len myslieť že takto školu skončím, a postupne aj problémy s priateľom, zdravotné problémy, a ešte mnoho iných. Po pôrode sa to moc nezlepšilo - mala som mimoriadne náročné dieťa, vkuse plakalo, problémy s kojením, školou a asi so všetkým s čím sa len dalo. No matka pokračovala zase z inej strany, keď som tam prišla pozrieť tak ich návštevu začala napr. upozorňovať na to že som veľmi tučná, bolo to po pôrode, a mala som asi 10 kg navyše, čo mi tiež nepridávalo na sebavedomí, ale aj iné veci, no toto ju dosť dlho bavilo všetkým hovoriť aká som tučná. Ale postupne už nič také nehovorila. A náš vzťah sa dal ako tak do normálu. Už prešlo odvtedy asi 3,5 roka. Škola skončená, bývame v peknom byte, svadba sa vydarila, tých 10 kg som schudla, synček zdravý, veľmi šikovný, finančne sme na tom dosť dobre, s manželom máme super vzťah, ale ten vzťah s matkou ma vo vnútri trápi. V súčasnosti je to také že keď som u nich tak mi dáva dosť pocítiť že moja sestra je tá super, stále ma s ňou porovnáva - to trvá už tie 3 roky. Aká je ona pekná, šikovná, ... čím v podstate nepriamo narúša aj môj vzťah so sestrou, pretože niekedy ma to už fakt nebaví počúvať. Keby záležalo na mne tak tam už nechodím takmer vôbec, ale malý ich všetkých má veľmi rád a oni jeho tiež. Myslím, že mi ešte nikto takto veľmi neublížil a vlastne ani neviem ako sa s tým vysporiadať. Ako sa vám podarilo odpustiť ľuďom ktorí vám ublížili naozaj veľmi, a zrejme nie sú si toho ani vedomí.
to porovnavanie deti je casto v rodinach..zij si po svojom, syna im daj aj na cely vikend sameho, ked idete na navstevu po pol hodine zahlas ze si ides na nakupy a nech ho strazia, prides o par hodin, zblis ho a idete domov. vyhovorka ze potrebujes cas aj pre seba a v klude si pokupit veci co potrebujes.
Zial viem o com pises. Aj moja mama vzdy ked mam mala ako matka a rodic najviac podporit, urobila pravy opak. Sebavedomie som mala kvoli nej na nule a velmi sa to nezlepsilo. Zial nie kazdy rodic je tu pre svoje dieta,niektori riesia len svoje ego. Naucila som sa,ze mrziet to bude, ale uz neriesim. Nenecham si nou dalej kazit zivot.
tak ked ma maleho rada tak neviem preco sa k tebe este stale takto sprava. chapem mozno bola na zaciatku trosku sklamana ale cakala by som, ze potom sa bude spravat normalne. a skusala si o tom s nou aj porozpravat?
Preco sa s nou vlastne stretávaš? Daj si pauzu, počkaj rok-dva a nech sama pride, ked si uvedomí, ze jej chýbať
My nehovor, ze kvoli vnukovi, to je smiešna výhovorka
@sophiaso V kratkosti. Zbytocne stale pozeras dozadu. Trapi ta to co bolo. Obrat sa smerom v pred. Ak se sestra super tak mozes iba suhlasit a ja ako surodenec by som mal z toho iba uprimnu radost. Popravde ja svojej setre by som este viac pomohol aby bola viac suprovejsia ako ja.
To nic mas svoju rodinu svoj život...ja sa pre mamu a jej priam nenávisť voci mne trapim 20 rokov...
Nenávisť...Skor mi dáva vo vsetkom pocítiť ako vsetko nedobre robim a s tou váhou do mna rypala ze som tlstejsia ako sestra ...
Raz som sa nezdrzala a brechla som ze ja mam 3 deti a dobrych15 kil menej kym ona je slobodná...a fakt "prekvitá"... ale nakoniec som ublizila sestre ..
Pred asi 3 týždňami mi boli na návštevu manželia a chudaci si vypočuli moj príbeh...vraj aj na koňa vela...ale základ co mi dali a snaxim sa drzat toho a viem ze to nebude ľahké...máš svoj život svoju rodinu...máš toho dost...príď tam na návštevu a neries...kto ma problem s tebou..je to jeho problem ..nesnaz sa byt s každým zadobre..lebp nebudeš nikdy a tebe to berie energiu co potrebuješ kolo deti...
Proste su povahy co maju potrebu cloveka neustále ponizovat...nevysvetľuj...nebran sa...aj tak si nepomôže..
Tak aj z tvojej sestry je bohyňa? No a? Raz moze ona oveľa viac ich sklamat..užívaj si ..dieťa muza a ze je vam dobre...donekonečna to tak nebude
@kratulka svatu pravdu pises. Moja sestra bola pred rokmi u psychologa a ked mu rozpovedala nas pribeh z detstva a co robi nasa mama cely zivot, tak povedal ze si ona aj ja zasluzime medailu. Ze toto vydrzat je zazrak. Ludia s ovela lahsimi problemami beru antidepresiva. Ale ja si zivot skazit nenecham. Ale mala som stastie ze pres rokmi ma z domu vytiahol moj muz, lebo keby nie, tak neviem ako by som bola dopadla,ale minimalne na Slovensku a v jej blizkosti by som urcite nebola.
Odstrihni sa, prestaň k nej chodiť, nebav sa s ňou, keď sa ťa spyta, presne takto jej to povedz. Netráp sa neboj ono sa to zmení, možno ju serie to ze si si tak poradila, možno tvoja sestra nie je taká schopná.
@saslavka73 vidíš aj na tom nieco môže byt .... my s mužom sami prerobili byt..velky 80m2 priestranný...každý prisiel povedal, že pekne každá izba má svoje rozmery ze nechýba nám väčšia kuchyňa abo chodba..všade. miesto...len klasicky msma a babka ...mala kuchyňa...brat ma lepsie..vyvalila som oci..malú úzku kuchyňu ma..reku ci ho som. Brata mam rada a mama si musi dzubnut...chodba malá..2 kočíky v nej parkujem a v pohode...brat ma kolo vlastnej osi sa dá točiť....načo plávacie podlahy..šak ten linoleum (30rocny) bol esre super...škoda peňazí.. načo 3.5m vstavana skrina ved ta (vykyvsna vyvrzgana krivá padajúce plesniva) este dobre poslúži....
Škoda reči...ja jed budrm mat aj zlaté vajce nebude nikdy tske dobre ako vajce z trusu co ma brat...ešteže brat aj ja sme v pohode kyvneme rukou a kasleme. Ale dakedy nam pocit ze musi mi msma dat pocítiť ze som na prd kym ostatni su cool....vychova na prd...varím na prd (ona take nevadi preto to nemôže byť dobre ... ( nevadi ze deti maju az bunce za ušami ako chutí) na hlavu....až smisno obcas
Som matkou dvoch dcér a babka troch vnúčat. Každá chceme svojim deťom len to najlepšie. Vy, mladé matky, to tak nevnímate, keď rozhodujete za svoje malé deti, lebo je to prirodzené, lebo sú malé. A keďže to robíme dlho, kým nedospejú, tá starostlivosť a strach o ne nám už ostne naveky. Toho sa dovršením 18-tého roku veku svojho dieťaťa žiadna matka nezbaví. Tvoja matka to nemyslela zle, ak chcela, aby si najprv dokončila školu.Len nechcela, aby si si skomplikovala život, aby si poľahky ukončila školu, vydala sa, mala deti ... Lenže nie vždy to tak ide. Mala prijať skutočnosť a pomôcť ti ju ľahšie prekonať. Ja by som jej však, po mojej skúsenosti, odkázala iné. Tiež som tŕpla, aby dcéry neotehotneli na VŠ, keďže mali už vážne známosti. Neotehotneli . Po VŠ sa povydávali a nie a nie, aby mi dali vnúča. Obe po 5-tich rokoch manželstva porodili svoje prvé dieťa. Nie vždy to ide, akoby sme chceli. Preto som si spätne povedala, že radšej mohli otehotnieť na VŠ, že dieťa by sme vychovala, aj školy by určite ukončili. S pomocou rodičov by sa to dalo. Ale späť sa to vrátiť nedá. To je k tomu tehotenstvu. Čo sa iných vecí týka, tiež zvyknem dcéram doporučovať svoj názor. Ale nie striktne, lebo si ich nechcem rozhnevať. Jedna si ho bez slov vypočuje a urobí si po svojom. Druhá mi oponuje. Raz mi povedala, že sa chce naučiť na vlastných chybách. Múdry sa predsa poučí u cudzích chýb. Rozdiely medzi nimi som nikdy nerobila, ani neporovnávala ich úspechy. U nás staršia motivuje mladšiu, teraz už je to naopak. Obe sú cieľavedomé a tým pádom vo svojich povolaniach úspešné. Vnúčatká neskutočne milujeme a prekvapuje ma, že tvoj synček mamu neobmäkčil natoľko, aby ti už nič nevyčítala. Ja som tá, ktorá stmeľuje rodinu, robí oslavy, opekačky, slávnostné obedy. Chcem, aby moje dcéry a ich deti mali dobré vzťahy, aj keď ja tu nebudem. Súdržnosť rodiny je pre mňa najdôležitejšia. Mám známe, ktorým sa dospelé deti zverujú so všetkým a robia podľa ich rád. To by sa mi páčilo, ale v našej rodine to nie vždy tak nefunguje. Tak to beriem z druhej strany, že mám schopné deti, ktoré sa dobre rozhodnú aj bez mojej rady. Aj ja si spomínam na svoju mladosť, tiež som nerobila podľa svojich rodičov, ale podľa seba. Je to generačný problém, nielen problém tvojej matky. To neznamená, že ťa nemá rada rovnako, ako tvoju sestru. Len jej dlhšie trvá, kým sa s tým vyrovná. Hoci 4 roky sú dosť dlhá doba. Možno by si jej mala teraz vytknúť ty, ako prežívaš jej správanie, či sa nespamätá. Ale prerušiť vzťahy nedoporučujem, len viac ochladnú vaše vzťahy. Skôr otvorenú debatu. Držím palce 🙂 @sophiaso
rozumiem tomu prečo ťa to trápi, ak ste pred tým mali normálny vzťah a potom sa to takto otočilo :/ ale čo môžeš robiť okrem toho, že sa s ňou o tom porozprávaš a v prípade, že sa to nezmení to proste akceptuješ?
Je obdivuhodné, čo všetko si zvládla! Keby mi moja mama nadávala do prespánok, zrejme by som ju už nikdy nechcela vidieť, takéto staré upäté konzervy neznášam. Obdivujem preto tiež, že máš stále vôľu s mamou komunikovať aspoň kvôli dieťatku. Pevne verím, že si plne uvedomuješ svoju silu a hodnotu a nikto, ani mama ti to nezoberie 🙂. Držím palce.
@oli18 súhlasím.prerušiť vztahy nie..aj keď aj ja to mám tazke...vždy si poviem ze nikdy nevieme kedy sa poslednýkrát vidime...
A co sa tyka zas mna.. kebyze mi msma povie..že ja take neevarim..nepoužívam kari...a detom to chutí? Tak super led chuti var...jednoducho...poradím ale urob si podľa svojo zváženie.... tak by bolo ine...ale odsudzovať lebo clovek nerobí ako si On s predstavuje...nie je dobre..
A zas ked nežijeme.ako oni ze len doma..ja zas by sim raz do mesiaca vypadla na hodinku..ta de dostanem hubovu ze mam.deti kam chcem.. naposledy som taký vresk dostala lebo som.bola 3/4 hodiny u kaderjicky po polroku...
@henriettak veru nenarobí nic...ja sa mojej mamy aj pýtala ze preco je ku mne taka zas krik ako si domyslam atd....až raz brat zakrocil ze mam pravdu že je na mna zla ..
niečo podobné som zažila...ostala som tehotná ako študentka....to bolo horekovania že čo povedia susedia...odvtedy už prešlo veĺa rokov....život som si posrala len čo je pravda, ale nakoniec sa to všetko dalo ako tak do normálu....školu som skončila, dieťa vyrástlo, ..... aj susedia už hádam prestali že decko sa narodilo dáko krátko po svadbe....😝
Moja mama už zomrela a len teraz vidím ako mi veľmi chýba a ako mi veľmi pomáhala....
podla toho co si napisala tak mozes byt na seba hrda a tvoj muz je isto tiez. mas krasnu zdravu rodinu, dari sa vam a to je predsa hlavne. v rodicovskych predstavach sa kraca velmi tazko a ked sa to tvojej mamke nepaci, ako zijes, tak je to zjavne len jej problem. neodpustaj, len si zi svoje
máš peknú rodinu, nedaj si kaziť život
@sophiaso a čo keby si sa s mamou porozpravala otvorene? O tom čo ťa trápi a prečo sa tak k tebe chová? Ver mi, sú aj horšie matky a vzťahy...
Úprimnosť nadovšetko, sadnite si spolu, dajte si pohár vinka, poplacte si...Nedus to v sebe. Ono tá staršia generácia to jednoducho má tak v sebe zakorenené, aj keď samozrejme nie všetci. Nikdy nie je neskoro, aj odpustiť sa dá, možno sa lepšie pochopíte 🙂
@danina09 čo si to napísala, že neodpúšťaj? odpúšťať máme aj nepriateľovi, ak neodpusti, vieš si predstaviť ako sa bude po maminej smrti trápiť? Silné slovo, ktoré mama použila bolo, že patrí k tým najposlednejším, ale že hovorila , že prespanka , tak to je pravda, že sa takto hovorilo, nech bude autorka rada, že všetko zvládla a mame nech odpusti, lebo ja tiež mám už nejaké životné skúsenosti a zistila som, že všetko čo povieš alebo urobíš zle, sa raz vráti a to nehovorím, že karma je zdarma, ale takto je, že treba dávať pozor na jazyk, oči, uši, čo hovoria, vidia a počujú
mama to asi este stale proste nespracovala, vkladala do teba nadeje, ze vystudujes, mozno potrebuje este cas a to, ze stale chvali mladsiu sestru si fakt prosim nevsimaj
v prvom rade chcem povedat, ze mi je fakt luto ako sa tvoja mama spravala a dufam, ze takato nikdy k svojim.detom nebudem.. ja si to ani neviem predstavit, lebo moja mama bola clovek, co za svojimi detmi.vzdy stal aj ked sme nerobili veci tak ako si ona predstavovala.. vzdy sme v nej mali oporu.. zato otec, to je trocha ina kapitola a jeho spravanie vo.mne zanechalo zmeny... (zase on za to az tak nemohol, lebo jeho.osobnost sa velmi zmenila ked dostal mozgovu porazku, ale takmer cele detstvo a pubertu som vnimala jeho zmeny naozaj intenzivne a ovplynili ma)
neviem vlastne co to presne znamena odpustit.. myslim, ze nikdy nezabudnem na to, co otec doma stvaral a co urobil mame, ze zomrela nestastna.. ale uz v sebe nedusim na neho hnev, nejako casom som dospela do stadia, ze mi je ho luto.. luto mi je, ze jeho chorobou trpela uplne cela rodina a ze mama sa trapila.. ale uz sa nehnevam..
ja si osobne myslim, ze na vsetko treba cas (uz je to cca 14r co s otcom nezijem) a odtrhnutie sa od problemovej osoby.. nevravim ze by si sa s rodicmi nemala vidat, ked ma k nim syn dobry vztah..
ja keby som bola stale taka sklamana, navstev by som usporaduvala co najmenej, ale aj telefonatov a podobne.. ked mas zatial so sestrou dobry vztah, kontakt by som udrzovala najma s nou, nenechaj si ho pokazit mamou.. a ano, keby sa mi naskytla prilezitost, mame by som uprimne spomenula ako mi ublizila a nebola mi oporou akou by mamy mali byt.. drzim palce..
@sophiaso nečítala som odpovede.Myslim, že si veľmi šikovná veľa si toho zvládla a máš byť na čo hrdá.Normalne by som raz máme povedala či jej nevadí ako sa k tebe zachovala, keď si to najviac potrebovala a, že jej slová Tá zranuju.A, keď sa to nezlepší obmedz návštevy možno aj sestra ju raz prekvapí🙂je to tvoj život!to čo si mama predstavovala je jej vec.Si vydatá, máš dieťa, neprosite sa o peniaze čo by viac chcela??
ahoj, mne moja mama tiez velmi ublizila, bolo v tom strasne vela nepochopenie, nezaujmu, odmietania a kritiky. Trvalo mi cele roky, kym som sa s tym vyrovnala a dokazala som sa s tym naozaj zmierit. V prvom rade som si musela priznat, ze moja mama je psychicky velmi nevyrovnana osoba, a nikdy ani nebude, lebo to nikdy neriesila. A potom som sa teda zasa musela uspokojit s tym, ze od nej nikdy nezazijem to pochopenie a prijatie, po akom som tuzila.
Lahko sa to povie, ale tazko vykona, lebo po nejakom case som vzdy skoncila pri tom, ze to pochopenie este stale cakam....☹ proste brat veci take, ake naozaj su, a nie ako by sme chceli, aby boli.
Riesila som to aj u psychologicky, vtedy sa mi zdalo, ze to ide strasne pomaly, ale teraz som rada, ze som si tu cestu presla a zijem svoj vlastny zivot. Ze nie som zavisla na tom, co si ona o mne mysli, co mi zasa hovori a pod. Je to vlastne zavislost na matke, take to neustale cakanie na jej pochvalu a ocenenie. A cim menej ti ona tu pochvalu dava, tak tym viac na nu cakas - je to taky chorobny vztah. A taka sebaznicujuca spirala.
Musis si ist tou svojou cestou, priamo a rovno, a naozaj NIC od nej necakat.
A aj obmedz stretnutia s nou na nejaku rozumnu mieru, tak aby ta nenicili. No a co ked ma rada maleho a on ju - ved ide aj o teba. Alebo im syna na par hodin daj a chod s kamoskou na kavu alebo nakupy, ako ti niekto vyborne radil ... Si velmi sikovna, mas dobre manzelstvo, zdraveho syna, to je velmi vela.
@sophiaso vieš čo, kým si prečítam celú diskusiu... Ani tvoj príspevok som nevládala dočítať 😒 Tvoja mama, je obyčajná nevyrovnaná chudera. Vlastný pocit neschopnosti sa snaží prenášať na teba a myslí si, že sa jej tak uľaví. To všetko, čo ti narozprávala a aký k tebe zaujíma postoj nie je o tebe, o tvojich schopnoatiach, o tvojom živote... Je to len o nej, o jej strachu, a bohužiaľ aj závisti (ak sa ti náhodou niečo podarilo). Kvôli takým materiam nikdy nezdieľam stupídne obrázky podľa hesla "všetky mamy si zaslúžia modré z neba"...
To, čo popisuješ je totiž psychické týranie a je o to bolestivejšie, že ide od človeka ktorý je kľúčovou osobou v tvojom živote. Z jej strany je to neodpustiteľné... ale práve to sa budeš musieť čím skôr naučiť. Odpustiť jej skôr, ako ťa zase sklame a nájsť iný "zdroj" istoty, šťastia, pokoja.... Je to veľmi, veľmi náročné, ale čím skôr si uvedomíš že ona sa už nikdy nezmení, ale hlavne že ONA NEURČUJE KTO SI, AKÁ SI... a že tvoj život nie je závislý od jej názoru.... tým lepšie pre teba ♥️
@sophiaso ...poradím ti jednu techniku. Písanie listov. Vždy keď to na teba príde a cítiš pocit krivdy, napíš jej list. Všetko tak ako cítiš, ako by si jej to povedala, vyplač sa, dostaň to von... A list potom zahoď, spáľ, neodkladaj! 😉 Pocit krivdy vie veľmi pošramotiť zdravie, nedrž to v sebe. Otvorenú komunikáciu takýto ľudia často neprijmú. Ak aj vypočujú, nezmenia sa. Toto, je tvoja cesta. Budeš vždy na vedľajšej koľaji, pod tlakom... Len to prijmi a nechaj prejsť okolo akoby sa ťa to netýkalo... Lebo ono sa ťa to naozaj vlastne netýka 🙂
Mala som podobný vzťah s mamou asi od puberty. V ničom som jej nevyhovela, všetko robila zle, jedno veľké sklamanie, čierna ovca rodiny. Nikdy nezabudla prízvukovať, že ona by si so mnou aj vychádzala, ale ja som taká nemožná, že sa nedá. Podotýkam, prospievala som s vyznamenaním, skončila VŠ, osamostatnila som sa, aj svadbu sme si financovali sami. Trvalo mi 30 rokov, kým som si uvedomila, že to nie je moja vina. Chcela som s ňou udržovať aspoň formálny vzťah kvôli deťom, keďže starší synček ju mal celkom rád. Ale potom, čo na mňa pred mojimi deťmi naziapala, že bez muža ny som bola h*vno, som ju úplne odstrihla. Lebo toto nie je dobré ani pre tie deti.
@sophiaso
Z mojej skusenosti jedine cas vsetko zahoji. S tym co nevieme zmenit sa musime zmierit a ta bolest,hnev prejdu po case. (Su vsak ludia ktori sa pasú na takych veciach roky..na svoju skodu)
Podla opisu mas idealny zivot tak sa nenechaj znechutit inymi ludmi. Hoci je to aj vlastna mama.
Keby mama do mna hucala ze napr mam schudnut tak by som jej povedala ze zacnem aj ked ona zacne. Pokial tvoja mama nie je ako Sophia Loren za mlada tak urcite nejaku chybicku najdes. 😈 akcia - reakcia.
ked chvali sestru prikyvuj, pritakaj ..ty zase vychvaluj otca/stryka/ babku. Hlavne neukazuj ze ta to zerie, nahod usmev c 5, a nech ju rozhodi. Cim si stastnejsia a pozitivnejsia tym viac ludi vytocis.
K tvojim kamoskam, neverim ze kvoli tomuto by sa ti otocili chrbtom.