Vzťah s mamou
Mám taký problém a neviem ako ho vyriešiť. Nikdy som nemala s mamou extra blízky vztah, mama bola vždy typicky studeny cumak čo sa týka výchovy. Tak ako veľa matiek z jej generácie. Ale myslela som si, že už to mám v sebe upratané, že náš vztah je v pohode. Ale odkedy sa mi narodilo dieťa, tak ju neznesiem. Musím to napísať tak hnusne ale doslova sa mi hnusí. Keď sa ma náhodou dotkne, mám chuť sa vyvliecť z kože. Mna za cely život neobjala, veľmi mi chýbala láska. Ale moju dcéru by najradšej mala na rukách, mojkala ju, mne ju ani nechce dať a mne je z toho fyzicky zle. Čo je to so mnou? Zažili ste to niekto?
Myslím si že je dobre keď má dobrý vzťah k tvojej dcére i keď je to pre teba ťažké. Nedávno som zažila situáciu kedy som sa stretla so sestrou s ktorou sa nevídame a tvárila sa že je rada že ma rada vidí. Ja som bola z jej správania vedľa. O tom prečo sa nestretávame by bol dlhý príbeh ale stručne je dosť kritická sťažuje sa na viacerých členov rodiny a povedala mi že je nechýbam. Takže rozumiem ti že ťa trápi že sa k tebe chová inak ako k svojej vnučke. Skús ju "prijať" ako babku. Možno by si sa mohla porozprávať o vzťahu s mamou s psychologom. Uľaviť svojej duši nájsť v tejto situácii nadhľad. Držím ti palce!
Tiez to mam tak s mamou. Studeny cumak,ziadna laska,pohladenie,len bitky a krik. A keby si videla ako sa laska s vnucatami,hra sa na ich matku. Co zameskala pri nas,si dohana pri vnucatach. Skus to prijat,zmierit sa s tym a byt rada,ze tvoje dieta nezazije jej chlad.
Mozno niekde v hlbke ziarlis a citis akusi krivdu, ze tebe nedavala to, co teraz dava tvojej dcere. Bolo by to pochopitelne.
@marca12, @simka17161 skúšala som to prijať ale nedokážem to. Možno by som mala dodať, že ona je dobrá k dcére iba keď je “poslušná”, keď neplače, chce ísť ku nej. Keď ale dcéra sa nespráva podľa jej predstáv, vtedy je na dcéru dosť hnusná. Tak sa správala aj ku mne.
No nemas to este v sebe spracovane, ze ti v detstve chybali jej city a si na nu nahnevana. Skus sa na to pozriet tak, ze pravdepodobne pri tebe robila to najlepsie, co vedela. Ak nie je vyslovene nejaka narusena, tak urcite sa hrozne snazila, tak ako sa aj ty snazis teraz pre svoju malu. Kedysi bolo na zene toho velmi vela, nebolo tolko pomocnych spotrebicov a chlapi vacsinou pomahali ovela menej ako dnes. Tiez sa nerazila filozofia "kasli na upratovanie, venuj sa dietatu",,skor naopak. Moja mama hovori, ze ked zacala chodit do roboty, tak z toho obdobia ma v hlave uplne vakuum, asi fungovala ako robot, aby zvladla robotu a po nej este domacnost. A pritom to robila vsetko pre nas, aby sme mali fungujuci domov. No na spolocne travenie casu uz vela priestoru nezostalo. Dnes tiez s vnucatami funguje inac, neskutocne sa im venuje, vymysla aktivity. Niekedy mi je tiez luto, ze s nami to tak nebolo, no vzdy si pripomeniem, co vsetko musela zvladat..A tiez to beriem tak, ze ked sa venuje vnucatam, robi to vlastne tiez aj pre nas, sme vsetci jedna rodina, neda sa to oddelit. A som ozaj strasne vdacna za to, aka je babka.
@mandzula neviem, možno. Mama mi často vyčíta, že je mala na mna veľmi naviazaná keď place a nechce ísť k nej. Doslova mi ju berie z rúk a hovorí jej pod ku mne, ty nebudeš mamin maznacik. A ja vtedy cítim veľký hnev, lebo ona mala šancu mat taký vztah so svojim dieťaťom, ale nemala.
Presne ako ta moja. Ked su vnucata usmiate,je to milujuca babka. Akonahle nie su podla jej predstav nastavaju metody,ake pouzivala na nas.
@marca12 a ako to zvladaš? Snažila si sa jej dohovoriť? Keď jej niečo poviem, iba mávne rukou, že hovorím blbosti. Nechápem, ako môže byt niekto taký zlý na deti. Ona napríklad absolútne nezvláda keď mala place. Až teraz som pochopila prečo sa tak hanbím plakať, dokonca aj na pohreboch.
Píšete ,že Vaša mamina nebola voči Vám vrela s necítili ste ,že Vás miluje ,že Vám to nedávala najavo,tak ako ste potrebovala, že máte narušenú primarnu vzťahovu väzbu, matka neprejavovala fyzicky náklonnosť. Vašu matku niečo blokovalo ,aby to robila,možno to bolo transgeneracne,že to nevidela u svojej mamy,alebo riešila svoje ťažkosti a rola matky jej nejako unikala . Reagujete úplne normálne na extrémnu situáciu , je prirodzené ,že jej dotyky sú pre Vás viac obťažujúce ako hrejivé , lebo túto skúsenosť ste ako malá nemala.Zaujimave je,že k Vašej dcére sa správa inak , v role babky jej to funguje,v role matky nie . Čím to je, čiže Vaša matka vie,ako sa dáva láska najavo? Prečo bola zdržanlivá voči Vám? Ako sa Vy prejavujete voči svojej dcére? Tiež extrémne ,ste na ňu veľmi citlivá, máte stále potrebu sa jej dotýkať,objímať ju , bozkávať,hladkať?To je. Vaša potreba,nie potreba Vašej dcéry .
Bolo by fajn absolvovať terapiu zameranu na primárnu vzťahovu väzbu , aby ste porozumela ako to máte.
@lulaby1982 ďakujem, rozmýšľala som už o terapii.
