Vzťah rodičov mi až príliš zasahuje do života
Ahojte, už asi rok odolávam napísať sem. Ale potrebujem počuť názory, potrebujem počuť že ako sa s niečím takým, čo dlhodobo prežívam, popasovali iní ľudia. Ide o to že ja mám manžela, deti a som neskutočne šťastná v svojej rodine. S mužom si fakt rozumieme máme harmoniu rovnaký humor, rovnakú víziu budúcnosti a čo je hlavné snažíme sa robiť jeden pre druhého maximum. Milujem svoj život no je niečo čo mi nedá spávať, čo má trápi denne. Moji rodičia! Trpia po boku toho druhého. Nesnažia sa, veľa krát to vyzerá akoby sa až neznášali, majú blbé reakcie na seba, sú alergickí jeden na druhého. A samozrejme ocino viní maminu, mamina ocina. Keby on bol iný ja som iná, keby ona bola iná ja som iný. Sú úžasní starí rodičia, naozaj by ste dlho takých hľadali, sú dobrý rodičia, veľa mi v živote pomohli no teraz má ničia tým že musím sledovať to ako spolu komunikujú, to že majú všetko a nevedia si ten život užiť. Každý má svoje chyby. Navrhla som manželskú poradňu, ocino by išiel, mamina neexistuje, vraj takú hanbu podstupovať nebude. Stále im hovorím nech sa snažia. Zbytočne, len sa vďaka tomu dostanem do konfliktu s tým ktorému chcem dohovoriť rozprávať sa o ich probléme. Trvá to už aj 20 rokov myslím a ide to len z kopca aj keď majú aj výnimočné svetlé chvíľky, keď su. V objatí na gauči a pozerajú telku. Je ich málo ale sú.
Moja otázka teda znie. Čo mám spraviť aby sa má tak nedotýkal ich vzťah. Chodím tam tak dva tri krát do týždňa a často krát už po ceste domov sa v aute rozplačem z toho tlaku. S maminou sme ako najlepšie kamošky. Všetko mi hovorí. Som prostredník. No je mi ľúto že ona sa nemá s kým porozprávat. S ocinom sa moc nedá o pocitoch a tak Chcem žiť veselo bez drámy ktorú ani sama nevyvolávam. Ale ako? Poraďte mi
Velmi odporucam psychologa - pre teba. Taky rok terapie a naucis sa to vidiet inac, poradit si s tymi pocitmi. Nemas naucene dobre mechanizmy a bariery aby si sa vyrovnavala s emocionalnym stresom. Toto ti pomoze.
je to ich zivot ..ziju tak 20 rokov hold si na to zvykli .. vezmi to opacne-pacilo by sa ti keby ti oni hovorili ako mas zit s muzom? max co mozes ich poprosit aby ked su u teba sa nehadali inak su to dospely ludia ... nechaj ich tak
Nechaj ich žiť ich partnerský život. Sú dospelí a svojprávni. Skús to vidieť ako ich spôsob "humoru" alebo ich vlastný štýl komunikácie. Po 20 rokoch si už na to obaja tak zvykli, že by im to vlastne chýbalo, keby ich vzťah nebol taký dynamický.
Škoda, že ťa mama tak zaťažuje svojimi negatívnymi postojmi. Skús sa s ňou rozprávať viac o iných veciach ako o jej problémoch s tvojím otcom. Naozaj som presvedčená, že partnerské vzťahy by si mali riešiť partneri medzi sebou a v žiadnom prípade by ten negativizmus nemali v extrémnej miere prenášať na deti.
Vie tvoja mama, že sa kvôli tomu trápiš? Je si vedomá toho, že svojimi spoveďami ti odoberá tvoju pozitívnu energiu?
Môžeš len získať nadhľad a odstup. Neznamená to, že ich budeš mať menej rada, iba ťa bude menej bolieť ich svojský štýl komunikácie a spolužitia.
ja ti odporúčam len dve veci - chodiť tam menej a ak to nemáš spracované a nevieš si s tým poradiť, určite pomôže terapia (vlastná skúsenosť). rodičia sú dospelí, naučení na tento model dlhé roky. ty ich nezmeníš, kým sami nechcú. jediné, čo môžeš urobiť: neprevziať si ten model, ktorý majú oni, ale venovať energiu svojmu manželstvu a svojim deťom.
a ešte jedna vec - to, čo ti hovorí mama, je len jedna verzia, z jej pohľadu. nech ju máš akokoľvek rada. je to ťažké, ale nesmieš sa nechať vtiahnuť do toho ako účastník, ak s nimi už nežiješ. si ich dcéra, nie rozhodca, sudca ani mediátor.
Pozri. Veci, ktore nemozes zmenit, musis prijat. Inak sama seba budes vnutorne nicit. Ak to zmenit vies, tak to sprav. Nemyslim si, ze ich spoluzitie mozes ovplyvnit. Ak to oni sami nechcu, je to ich zivot a oni sami su zodpovedni za to, ako ho preziju.
Ty sa mozes naucit to prijat tak, ako to je, aby to neovplyvnovalo tvoj zivot natolko, ako pises. 3x do tyzdna sa navstevovat je aj dost, neskusala si to zmenit, nestaci raz do tyzdna? Uz aj to ti pomoze obmedzit intenzitu tych negativnych pocitov. No a ak ti nic z toho nepomoze, tak potom ozaj konzultacia u psychologa.
Nevedia sa rozist, ani zit spolu. Su dospeli. Zi svoj zivot a nenechaj sa zatahovat do ich hadok. Su tvoji rodicia a ty nemas byt butlava vrba pre staznosti jeden na druheho.
Kolko rokov maju tvoji rodicia?
moji rodičia tiež do seba stále rýpu, hlavne mama je spúšťačom a náš otec by si zaslúžil medailu za trpezlivosť a ústretovosť.
Ale ja to tak neprežívam, je to ich voľba takto spolu fungovať. Mamu posielam k terapeutovi, nechce. Nasilu ju tam nedotiahnem. Ja s mamou teda nie som najlepšia kamoška, z maminých sťažností ma vždy bolí hlava, vždy sa na mňa vrhne a tlačí mi do hlavy jej duševné rozpoloženia a sťažnosti na otca. Odchádzam odtiaľ s hlavybôlom. Tiež inak výborní starí rodičia, ale kvôli tomuto ich zvládam max 1x do týždňa na hodinu.
Určite im prestaň robiť prostredníka. Hoci si už dospelá, stále si ich dieťa a táto úloha ti neprináleží, nie je to voči tebe vôbec fér. Na sťažovanie sa na partnera majú mať kamarátov, nie vlastné deti, ktoré nedokážu byť nezaujaté, nech by akokoľvek chceli. Ja by som odporúčala sa nežne, ale veľmi dôrazne ohradiť pri najbližšom pokuse vyliať si pri tebe srdce. Jednoducho "Mami/tati, ľúbim vás oboch, vždy budem, ale nerobí mi dobre byť uprostred vášho vzťahu. To je vaša vec, vy si to musíte vyriešiť, nerobí mi dobre počúvať to. Prosím, rešpektujte to z lásky ku mne." A potom hneď zaraziť každý pokus. Ak by to rešpektovať nedokázali, obmedziť kontakt, hoci sú inak skvelí rodičia aj starí rodičia, a stále im dokola opakovať ten dôvod. Naozaj nie je fér na dieťa klásť tlak manželských problémov rodičov.
Drviva vacsina starych manzelstiev si po zbytok zivota uz len zerie nervy.😁 Bohuzial, to je realita.
Aj ked sem davaju baby ružove vylevy, ked maju ich rodicia 40 vyrocie a ako luuubia a aki su uuuzasniii. No prdlajs. Mozno 1 par zo sto.
mam rovnakych rodicov 😁
fu to je situacia, mozno by som nasla nejaku dobru knihu, co tak 5 jazykov lasky?
@oli18 52 a 51
tvoja mama nie je tvoja kamoska, a nemala by ta zatazovat svojimi vztahovymi problemami.
Ak sa chcu v kuse zrat ich problem a rozhodnutie, ked sa chcu rozist tiez ich rozhodnutie.
Naco tam chodis 2-3x do tyzdna, nevies sa odputat? Mas rodinu svoju tak sa jej venuj a problemy nech si rodicia riesia doma za dverami a nech s tym neobtazuju okolie.
Ja by som poradila, aby si obmedzila kontakt s nimi. Moze byt, ze tym, ze stale si naporudzi, aby sa vyzalovali a tak, nemaju potrebu riesit tak svoj vztah. A keby ostali jeden na druheho, tak by to riesit nejak museli. Lahko sa daju zhodit starosti na dieta a to sa stane prostrednikom, mediatorom, ale potom manzelia nedokazu svoj problem vyriesit sami.
Dalsie co mi napadlo, muzi neradi rozpravaju o pocitoch. Su veci, na ktore zena potrebuje zenu - kamosku/mamu/sestru. Nie vzdy su to tajomstva, ale su to proste zenske veci. Je skoda, ze muzi vseobecne nevedia rozpravat o pocitoch, ale je ich vela takych a v tomto veku neviem ci sa dokaze ocino este zmenit. Na to odporucam precitat si knihu Muži sú z Marsu a ženy z Venuše.
Niektore veci je ja dobre neriesit. Nie kazdy problem treba surne vykomunikovat a riesit, hlavne ked to nejde. Mozno maju talianske manzelstvo, ze pobuchaju taniermi, povrieskaju po sebe a potom zrazu pohodka, laska. Aj take pary su.
Kazdy clovek je specificky a preto aj kazdy par je specificky. Oni dvaja si to musia vyriesit. Ked nieco plati u vas, u nich to nemusi, lebo su ine povahy, typy.
Chodievaj k nim pozitivne naladena, neries ich problemy, nedaj sa do toho zatiahnut. Je to ich vec. Moja babka a dedko maju taky vztah, ze sa vkuse hadaju, ale im to vyhovuje. Keby sa nemali zrazu o com hadat, asi by sa aj rozviedli. Ked rodicia chcu, vyriesia si to sami, ked nechcu, uz im nepomozes, ked si tolkokrat skusala a nic. A mozno netreba tie problemy zbytocne pripominat a nutit ich riesit. Mozno sa raz dvakrat denne pohadaju a potom je pohodka.
najlepšie bude sa s nimi až tak moc nestýkať. znie to možno kruto, ale myslím, že bys ti najviac pomohlo, ak by si si od nich vedela tak nejak oddýchnuť, aby si nemusela stále riešiť, čo oni na niečo a podobne
1. Nechoď tam tak často, je to kontraproduktívne pre obe strany..
2. Požiadaj mamu, nech sa ti na otca nesťažuje, pretože teba to zaťažuje, máš rada aj otca, nielen ju a hlavne, sú dospelí, svoje problémy si musia riešiť sami.
3. To posledné z bodu 2 si uvedom aj ty - sú dospelí, svoje problémy si musia riešiť sami. Je to ICH život! (A možno im taký aj vyhovuje, keď sú stále spolu...)
4. Kašli na ich manželský život, všímaj si a oceňuj to, že sú dobrí starí rodičia, pretože to má priamy vplyv na život tvojej rodiny.
5. Máš svoju rodinu a pekný život s ňou, tak si to stráž. Myslíš, že tvoju rodinu (hlavne tvojho muža) nezaťažuje tvoje neustále trápenie sa niečím, čo sama nevyvolávaš, ale ani vôbec nemôžeš ovplyvniť? A ona to nakoniec podľa všetkého zas taká tragédia nie je, možno jediná "drama queen" , tejto histórii si vlastne ty. Tak trošku nadhľadu, humoru a obráť svoju pozornosť tam, kde je potrebná, t.j. k vlastnej rodine.
Tvoja mama nema svoje kamosky ktorym svoje problemy vyrozprava? Ake ma zaluby, konicky, zivot mimo rodiny, cestovanie? Lebo ked je to len praca a domacnost, musi to byt velka frustracia taky zivot, aspon ja to tak vnimam. Jej nespokojnost si odnesie otec a vlastne aj ty, lebo sa nema komu vystazovat. Najma vzhadom na ich vek, su mladi, z prveho prispevku som mala pocit ze su dochodcovia 60+. Toto ked sa bude vekom zhorsovat tak sa zblaznis. Nemaju doma este deti, tvojich surodencov?
Tvoji rodicia su este mladi a kludne niekto z nich moze mat bokovku. V takom veku je to skor potreba u chlapov. Hoci sa mi to bije s tym, ze takto ziju 20 rokov. Porozpravaj sa s mamou, ci vidi na otcovi nejake zmeny.
Klasická ponorka...horšie je, že ty si obeť ktorej sa všetko hovorí a emočne Ta to ubíja.
.
Je to ich vztah, ich zivot, niekedy je lepsie nestarat sa. Bud rada aky mas ty vztah a udrzuj si proste taku tu iskru v nom.
Je vidiet, ze vasi uz maju ponorku, ale ty s tym nezmozes nic, to oni proste si musia v tom urobit poriadok, ak chcu zmenu.
Viete môj manžel ich má oboch veľmi rád a len sa smeje že sú "taliani" keď mu hovorím čo zas bolo. Našťastie ako zavriem doma dvere, žijeme si svoj život a nejako myslím že ako rodinu nás to neovplyvňuje. Len večer ľahnem do postele a nemôžem zaspať čo rozmýšľam. Ale ďakujem za názory, len som si potvrdila že to nevyriešim a hlavne som si uvedomila že by som nemala ľuďom zasahovať do vzťahu hoci sú to moji rodičia. Musím ich nejako uzemnit aby mi nevešali na nos čo zle im ten druhý povedal alebo čo zle zažili. To že by som obmedzila s nimi kontakt nieje pre mňa cesta, lebo si nemyslím že to je správne, vychovali má a ľúbia nás. Vnúčatá sú ich primárna radosť v živote. Koníčky nemajú. Ono naozaj asi najväčší problém mám ja s tým že neviem spracovať to akým štýlom oni žijú, ako si dokážu ublížiť, keď viem že je to zbytočné, a viem ako žijeme my s mužom. Chcela by som to aj pre nich. Taký pokoj, pohodu, šťastie. Lebo mne na nich záleží. A život je krátky. Nespravím nič. Budem sa snažiť to čo najviac prehliadať, vedia že ma to trápi, povedala som im že sú sebeckí. Aj tak sa nič nemení
Nič nemôžeš robiť. Rodičia sú dospelí ľudia, len oni to môžu si poriešiť, ak nechcú, tak bohužiaľ, aj keby si sa utrápila na smrť, nepomôžes im. Len budeš škodiť sebe.