Vzťah medzi sestrami
Mam mladsiu sestru, od malicka som bola rodicmi vedena, ze jej mam ustupit ked doslo ku konfliktu (nasi razili heslo starsi a mudrejsi ustupi nech je doma klud) a akosi sa to ocakava odo mna aj v dospelosti, ono aj som si na to zvykla aj mam miernejsiu povahu, ale niekedy vypenim a spravim cirkus, uvedomujem si, ze cim sme starsie nas vztah ochladzuje, velakrat ma sklamala, ja som ju povazovala za najblizsieho cloveka - priatelku, ale vsimam si, ze to nie je obojstranne, nase vnimanie sveta sa rokmi doslova rozchadza, je mi to luto, ale neviem sa tak nejak vnutorne zmierit s tym, ze ma na niektore veci uplne “priblble nazory”, nevie si nikdy priznat chybu, kazdy jej argument je nejakym sposobom spaty s minulostou, s jej detstvom (stale tvrdi, ze sme ju ako dieta nemali radi, ze mala tazke detstvo, vytahuje udalosti spred 30 rokov, ktore si ja aj rodicia ani poriadne nepamatame a pouziva ich ako dokaz, dookola tvrdi, ze mna nasa mama protezovala a ze sme sa proti nej spolcovali, pricom ja si pamatam, ze to bolo uplne inak, bola otcovym milacikom a dostala co si len zmyslela, priebojna bola uz ako male deco, vzdy si isla za svojim), stale tvrdi, ze nema spracovane svoje detstvo, ale ja nechapem co potrebuje spracuvat, je dospela zena a ked dojde k nejakemu konfliktu zakazdym vytiahne kartu detstvo a co som urobila, povedala, co urobila mama atd.... najviac vyhadzuje tieto veci na oci prave mame (a to sa konflikt zacne primarne kvoli uplne inym veciam), jednoducho povedane, ked sme dlhsie spolu ja, mama, ona zakazdym sa to skonci vadenicou, uz ma to nebavi, je to vycerpavajuce a teraz ked mame obe svoje rodiny, su svedkami aj nasi muzi a deti a je to cele o hubu, zaujimalo by ma ake mate vztahy so sestrami, ci je toto uplne normalne spravanie, alebo je prilis ocakavat, ze sa toto detinske chovanie zmeni...? Boli casy ked sme si boli blizke, travili spolu vela casu, chyba mi to....
Čo by som ja dala za zdravú sestru......Užívaj si spoločné chvíle
Moze byt, ze nie je v poriadku teraz.
Nejaka ticha zavist, sklamanie, co ty mas a ona nie.
Manzel deti majetky praca.
Nieco ti zavidi a hnabi sa povedat, tak strhava pozornost na seba ako obet z minulosti.
Evidentne ste rôzne a máte rôzny pohľad na veci tak z minulosti, ako aj z prítomnosti. Ale snáď má tvoja sestra aj nejaké dobré vlastnosti, či nie? Brala by som to celé čisto pragmaticky, nehádať sa, nerýpať, brať ju aká je a snažiť sa vyťažiť z každej situácie to dobré. Aj ja mám so sestrou na veľa vecí diametrálne odlišné názory, preto sa niektorým témam úplne vyhýbam. Mám len jednu sestru a nepotrebujem s ňou byť na nože.😄 A dám ešte jednu skúsenosť z môjho okolia. Boli neboli, žili v rodine tri sestry, z ktorých bola jedna azda trochu konfliktnejšia a tiež citlivejšia na všeličo v porovnaní s tými dvoma zvyšnými sestrami. Boli hádky, prišlo odcudzenie. A potom tá konfliktnejšia a precitlivelá náhle zomrela. Nuž a tie dve zvyšné doteraz žijú s pocitom, že sa k nej mohli správať lepšie, lebo hoci bola aká chcela, chýba im ako nikto na svete.😥😘
tak ja ti mozem povedat napriklad skusenosti z muzovej rodiny, ma mladsieho brata o 5 rokov. Ten ako je rok dlhy, tak sa neozve, vobec sa nepotrebuje kontaktovat, kebyze muz sa neozyva, tak ani nevieme, ci zije. Minule na neho este aj skaredo vybehol a obvinil z veci, za ktore on jednoznacne nemohol, takze ano, rovnaky geneticky zaklad, rovnaka vychova a uplne dvaja rozlisni ludia. Takisto muz vravel, ze mladsi brat bol v detstve liebling, mojkacik, brany stale ako nejaky chudacik mensi a tu je teraz vysledok. Podla mna zaklad pristupovat k detom rovnako, bez rozdielu, ale neviem ci by to bolo inac. Takze ano, nie vsetci surodenci maju nlizky vztah a poviem ti za muza, ze ten mi povedal, ze ak by nase dieta malo mat taky vztah so surodencom ako ma on, tak vobec to nie je tozdirl v tom akoby bolo jedinacik
My sa so sestrou o detstve rozprávame len typom "pamätáš keď toto, tamto, hento" 😁 my sme sa práveže v detstve dosť bili, ona bola za chlapca, stále som dostala :D mamka nám stále hovorila čo by ona dala za sestru ( mala 3 bratov) a ze keď umrie ešte len vtedy si budeme vzácne, mala pravdu a fakt sme to pochopili až po jej smrti. Ale ako tiež sa s ňou nebavím o úplne všetkom, dokonca by som povedala ze naj kamoške hovorím viacej. Ja by som si na tvojom mieste so sestrou sadla v kľude a vypočula ju, čo sa jej krivdí, ospravedlnila by som sa jej ak som jej nejak nevedomky ublížila a zase z kľudom rozpovedala ako som to ja vnímala v tie časy ja... Poukázala by som na odlišnosť v ponímaní udalostí, nech sa aj ona vie zamyslieť nad tým, že každá palica ma 2 konce 😉🧘♂️
@nickpick ale je skutočne možné, že má traumy z detstva a tie ju evidentne poznačili, keď si ich pamata dodnes(ako ja si pamatam, že pred 17 rokmi, keď sestra dostala na Vianoce mobil s tým, že je starsia a ja som ešte mala na mobil)😀. Skus jej vyjadrit pochopenie, že chapes, že to a to mohlo vnímať negativne, ale že ste jej ako dcere a sestre nechceli nikdy ublížiť, že ju lubite a veľmi Vám záleží, aby bola stastna, mali ste ju v zivote. Že minulost už zmeniť nemôžete, ale buducnost Ano. Myslim, že tieto slova by ju mohli zahriat pri srdci a pomôcť čiastočne prekonať životne krivdy.
@nickpick ja mam zas sestru o 13 rokov staršiu a brata staršieho o 9 rokov. Čiže ja som ten rozmaznané fracek ktorému oni dvaja museli ustupovať resp robiť aj za neho. No s odstupom času to vidím takto. Áno materiálne som mala z nich 3 najviac. Citovo? Viem ze rodiča ma majú rovnako radi ako ich no sestra s mamou sú jedna ruka, majú spoločné záujmy názory. Ja som odlišná. Som citlivejší to je fakt. No všetky výhody ktoré som mala ako dieťa tak teraz vidím veci kt mi chýbajú. S mamou sa veľmi nemáme o com rozprávať hoci sa ľúbime. A najhoršie moje názory sú najmenej záväzné, dôležité pretože ja som ta malá. Čiže môj názor obvykle nie je ten správny. A v ich spoločnosti sa nedokážem presadiť, proste bejim sa niečo povedať lebo co ak to nie je to správne co by som mala povedať. Tak som radšej ticho. To mi asi jedine prekáža. Inak nedám dopustiť na sestru ani na mamu. A vlastne ani ony dve na mňa. Aši som nepomohla veľmi. No je možné že niečo z detstva drží v sebe a nie je s tým vyrovnaná.
@nickpick presne taký istý ako ty si svojou, ja som staršia o 1,5 roka a tiež máme rodiny a je to na ho..o
To sa asi nezmení nikdy, kto sa chce hádať dôvod si nájde vždy....
poznala som dve sestry ktoré sa 10 rokov po smrti svojej mamy hádali ktorá viac ochorela z toho smútku.... bolo to pre mňa nepríjemné počúvať ktorej sa viac dotkla smrť matky... 🙄
@deti95060810 no to museli byt "mile" osoby, urcite ich mal kazdy rad🥰
@nickpick tak ja mám brata o 5 rokov staršieho 😊 ale pamätám si, že som bola rozmaznané dieťa a brat veľakrát zobral vinu na seba....predpokladam, že ma nemal najradšej...ale teraz v dospelosti by som svojho brata nevymenila za nič na svete a ani on mňa...keď mám problém viem, že on mi vždy pomôže, poradí....prepáč asi som ti veľmi neporadila...to bol len postreh ku vzťahu surodencov