Vzťah matky s dcérou a s otcom

S mamou mám od detstva perfekt vztah. A trvá do dnes 😘😍😍 a so synom mojím tiež 😘😍

@simona1998 no ved práve, že ja chcem byť dobrou mamou, ale stále bojujeme.... Každý deň. Dookola opakujeme tie isté požiadavky... Napr. Ze keď je umytý riad, tak tam nemá položiť jednu lyžičku ale si ju rovno umyť a utrieť a odložiť. Je mi to ľúto... Ale tiež to nemôžem povedať ani co sa týka mamy ani dcéry... Škoda. Ja to prežijem ale nechcem aby ona tým trpela do buducna....

Ak sa mozem spytat, kolko ma dcera rokov? So mnou to nemala mama lahke, ked som bola v puberte a chcela som mat svoj zivot, svoje nazory... Ale teraz mame ten najlepsi vztah na svete a ja dokazem ocenit vsetky jej snahy ma vychovat, ktore som predtym nechapala.

@fadama ahoj a ako starý je tvoj syn a aký typ povahy je?
Lebo napr. Je veľký rozdiel keď si idú ľudia vzájomne v ústrety.... Alebo keď i robia napriek. Najmä dieťa rodičom.

@medeaa no presne o tom hovorím... Ze ja sa snažím nesmierne vychovať ju správne... Ona je múdra, empaticka, schopná...ale proste momentálne ako keby ma nenávidela... Proste hneď ako poviem na niečo nie.
A najmä som už unavená z dokola opakovaných pravidiel...

Teraz ma 13r ale my máme roky super vztah . Muž tvrdí to tiež, že mám krásny vzťah s ním 😍

A máme myslím úplne rovnakú povahu 😍

@fadama ale napr. Ja mam s manželom skvelý vzťah. Klop klop. Vďaka Bohu. Ale my s mužom fungujeme že si chceme navzájom pomáhať a vždy vyjsť v ústrety... Nájsť riešenie abyh sme boli spokojní. To je iné ako s 12 ročným dieťaťom.. To nemôžem pokladať z sebe rovné... A hlavne, že dokáže pchopit naše myslenie.

@simona1998 tiež to mám tak.a najhoršie je, že bývam u nich aj so synom,tak to je peklo občas

@simona1998 a ešte jedna otázka myslíš, že ta to nejak poznačilo? 😉😊Alebo si žiješ krásny život teraz spokojný a proste si sa s tým zmierila a nerieši?

moja mama tiez so mnou bojovala, trapila sa a ja som istu dobu bola taka, ze jednym uchom dnu a druhym von, mala som ine "starosti", nechapala som, co vsetko za tym je a ze mama ma uz pravo byt unavena a nieco po mne aj chciet. Ale to sa zmenilo iba casom, ziaden vzdor, hadky ani opakovanie nepomohli. Proste som musela dospiet, v mnohych veciach sa aj osamostnanit. Tiez som zazivala momenty, kedy som mamu neznasala a hovorila som si, ze nikdy taka nebudem a terza by som bola najviac pysna na svete, keby som sa jej co i len trosku priblizila. Chcem tym povedat, ze nic nie je stratene, ze to chce vela trpezlivosti a ist prikladom aj na pokraji sil, lebo tie deti niekedy veci proste vidia inak a nedokazu ich este spracovat a pochopit. A zaroven mozno aj zmierit sa s tym, ze bud to pride alebo nie. Hlavne sa neprestat snazit ist prikladom a neustale ich ucit aj ked to cloveku pripada beznadejne. Na mne sa vychova mamky nakoniec podpisala velmi a vzdy s tesim, ked si uvedomim, ako casto ju v sebe vidim pri rozhodovani sa, uvazovani a navykoch.

Mne osobne chyba to , že nemôžem za nou prísť len tak jej povedať niečo čo ma trápi alebo podobne veci. , ona so svojou maminou Ma super vztah oslovujú sa menami ale ja ju môžem osloviť len mami ani zo srandy jej nemôžem povedať menom a to mám nejaký ten vek už . No aspoň viem ,že pri mojom bábätku sa budem snažiť byt lepším rodicom v tomto vychádzaní s malou 🙂
Ja mám 12 ročnú sestru a tie sa idu s mamou vyzabijať ma pubertu nevie si po sebe upratať a to je ten problém , ale verim že keď dostane rozumu trosku tak to bude ok

proč myslíš, že nemůžeš dítě 12+ považovat za sebe rovné? Mám syna, 12,5. Už jsem se nastavila na to, že je to člověk s velkým Č. Má svoje názory, svoje myšlenky, je jiný, než před rokem. A já to akceptuju - vždy, než něco plácnu, zastavím se a dýchám. Pak teprve řeknu , co chci - porozumění, emoce - ok, chápu, že to má jinak, Vnímám, že si chce tvořit svůj svět, že máma není středobod světa, že ho formují kamarádi, spolužáci, svět okolo. Je třeba si to připustit, Je velmi důležité, aby věděli, že nastal čas mít svůj názor, svoje napredovanie...

A velmi se mi osvědčilo probrat s ním všechno do detailu. Někdy se divím, co si myslí, co řeší, co je pro něj mega problém, jakkoliv to považuji za banalitu. Vezmi si, že puberta je hodně, hodně složité období a zaslouží si pozornost rodičů. Děti to potřebují, mít zázemí, pokud ho nemají, hledají ho jinde, v partě, mezi dětmi.

Vztah s matkou mam hrozny, s otcom vyborny. Moja mama je drama queen, nikdy nam nerozumela, ale to preto, ze je uplne ina povaha ako my, jej dcery, ktore sme povahu a temperament zdedili po otcovi. Som s tym zmierena, porozpravame sa, vztah mam ok, ale mamina falosnost a ulisnost mi vadi, ja som priamy clovek

@0silvia0 och tak to je mi ľúto, že je falošná... Ja som nesmierne úprimná až extrémne.... A proste som sakgvinich, cholerik trosku. A dcéra je skôr flegmatik... Takže viete si to predstavit😵😵😵😵😂😂😂😂

ja to beriem v pohode, dokonca moj syn zdedil povahu mojej mamy, takze aj my mame o zabavu postarane... neviem ci to nie je aj porucha osobnosti.
Moja dcera ma 16 a pol roka, s nou mam vztah fajn, aj ked nie sme obe vrucne typy.

@0silvia0 my s mamou tiež to iste 🙂 nikdy som za nou neprišla sa jej vyrozprávať ako niektoré ženy v mojom okoli

@0silvia0 no proste ja som si predstavovala, že budem mať dcéru, že budeme super kamošky že bude všetko super😂😂a nie je nič super.. Proste čokoľvek sa deje skončí to katastrofou... Bud hadkou, alebo hororom....a napr. Len napíšem kúpim jej v meste čokoľvek ale posledný požiadavku nesplním tak je všetko zlé a také reči spustí, že ja mám pocit, že som nikto.

@simona1998 ja mam na vyrozpravanie moju sestru, moja mama nevie zachovat tajomstvo a ma intriganske sklony, cize si pravdu zvykne upravovat, ako sa jej hodi do konceptu. Takze komunikujeme o beznych veciach, moje myslienky, nazory, sukromie nepozna.

Ja som na moju maminu nemohla ani len hlások zdvihnúť :D naposledy som jej zdvihla telefón že “Ano ?” A ona počula len “No?” Tak mi vyčistila žalúdok aj to spolu nežijeme 🤣🤣

To je strasne klise mat z dcery kamosku, ja som nikdy po takom netuzila, asi preto, ze sama take nepoznam. Ale ja mam s detmi fajn vztah, ja som spokojna

@0silvia0 ja vidím v mame mamu a nie kamosku ale tak jej povedať niečo tak to vie cela rodina 😅 čiže ta by kamoska byt ani nemohla . A je veľmi falosna + sa strašne ľutovala keď som u nej žila , pridla z roboty mala upratané a keď náhodou kdesi bol bordel tak začala nariekať ako jej robíme bordel a ona nič iné nerobí len po nás upratuje to sme ju vtedy mali chut roztrhnúť ! Nevšíma si dobre veci ale tie zle Ano a milo rada

Tebe na tom dobrom vztahu a vsetko spravne urobit tak zalezi, az si sa stala otrokom a dcera to citi, vnima a zneuziva ako zbran voci tebe ked ste v konflikte, deti su tak socialne vybavene od narodenia az to nieked boli lebo presne vedia kde zatat do ziveho, skus to zmenit u seba a uvolnit sa, pusti z hlavy tu dokonalost a dcera sa nebude mat na com “korculovat”

@simona1998 nemame rovnaku mamu? Nie si moja sestra? 😁

pises, ze tvoja mama ta nenapominala, nekarhala, ak tomu spravne rozumiem ty naopak dceru karhas za umytie 1 lyzicky, mozne niekde tam bude problem, detom treba dovolit aj dychat nielen ich nonstop napominat a usmernovat co by mali robit podla nasich predstav, ak sa jedna o zasadne veci typu skola, ucenie, vedenie k hodnotam, ano tam je usmernovanie dolezite, ale buzikovanie za kazdu drobnost, ktoru neurobila tak ako chces ty moze sposobovat konflikty, kazdopadne to, ze si v tomto veku castejsie nerozumiete je uplne normalne, patri to k dospievaniu, ako netreba si nechat skakat po hlave, na druhej strane treba zvazit kde je potrebny vychovny pristup, tiez si nemyslim, ze mama s dcerou naju byt kamosky, mama je rodic, kamosky ma dcera mimo rodinneho kruhu, moj vztah k mame je uplne normalny, sme si blizke, pomerne dost, mame velmi podobnu povahu, ale to casto vedie ku konfliktnym situaciam, vieme sa poriadne povadit, ale to je tiez bezna sucast nasho vztahu, s vekom som sa naucila tolerovat negativne stranky jej osobnosti...

Ja s mamou sme uplne rozlicne povahy a moja mama ma tendenciu, kedze ma najlepsie pozna presne povedat nieco co ma totalne vytoci, fakt dokaze to pod minutu 😂. V detstve som inklinovala k otcovi. Ked som bola mladsia tiez sme casto spolu bojovali a aj ked sa vieme pohadat, uz sme sa akosi dokazali obe povzniest nad svoje povahy. Boli sme aj niekolkokrat len my dve na dovolenke (nie davno) a bolo to fajn. Cize nemam pocit, ze by sme mali nejake vazne problemy, su to len malichernosti a mame fajn vztah si myslim 🙂. Myslim, ze lepsi ako s otcom, lebo ma ine kvality ale to som ako dieta nevedela ocenit.