Vzťah a hádky
Ahojte,
ani neviem čo chcem počuť, respektive ma len zaujíma ako to máte Vy vo vzťahu. Hádky boli, sú a budú. Som s priateľom rok a pol. Rok spolu žijeme. Za ten čas sme sa pohadali na maličkostiach fakt len parkrat. Ja sa radšej odmlčim a potom si všetko vydiskutujeme ale on je iný typ povahy, môžem povedať, že taký nervák 😀. Rád cvičí... strašne do mňa rýpe, keď sme pohádaní a ked vidí, že ja s ním diskutovať nemienim, ked vidim aky je tak už sa stalo 3x, že si išiel vybiť zlosť do mechu. Akože chapem, že každý to má inak. Niekomu pomôže prechádzka, mne zas ked som trošku sama a ticho. Ale dnes sa stalo, že ho vytočila totalna sprostosť, ktora sa dala vyriešiť behom 5 minut a začal strašne nadavat a kričať, možno si to ani neuvedomil, ale kričal na mňa tak, že som sa fakt realne zľakla (nič s nami, len niečo s autom) ..potom sa mi samozrejme ospravedlnil, ale nechápem doteraz. On je inak strašne mily, zlaty, stara sa o mna aj vsetko. Len mi to prišlo trošku cez. Obidvaja mame pred 30tkou. Takže žiadni pubertiaci.
Kričal/kričí niekedy na Vás váš partner, ked ho niečo rozčulilo?
Ja by som sa bála. Ale to preto, že ja som si tým prešla. Tiež bol kľudný, no v hádkach časom prišli nadávky a tresol päsťou do steny. Stalo sa to 3x. Ja už by som z takého vzťahu odišla, lebo ja som mala strach, že časom sa to bude zhoršovať a jeho boxovacou stenou budem ja. A nie, nepresvedčilo má, že inak je kľudný... Každý má občas nervy. Aj ja. Ale neublizujem okoliu (nadávky na osobu), nebijem do mechy a steny. Môj otec to nikdy nerobil, nepoznám to z domu, pre mňa je toto správanie desivé a neberiem ako ospravedlnenie nervy, keď je človek dospelý. :(
Na mňa teda manžel nikdy nekričal a neviem si to veru ani predstaviť. Rozmýšlam, že čo ho vôbec oprávňuje toto robiť? veď ak má nejaký problém, nech si kričí na seba. Cítila by som sa ako posledná chudera, ako niekto podradný voči nemu. Čiže u mňa by toto neprešlo.
"už sa stalo 3x, že si išiel vybiť zlosť do mechu"...no mne sa to nepaci...aby casom neposunul hranicu a neskoncil len pri mechu...
So snúbencom spolu bývame zatiaľ iba 2 roky a ešte sme sa nepohadali nie to aby na mňa kričal, buchal do niečoho a podobne. Ja občas trucujem aby vedel kde sú hranice, ale hádka nebola. Keď niečo riešime tak tichým rozhovorom.
A tiež by som sa bála, že či sa to nezhorsi, či neudria mňa... Poznam to z domu a hnus, toto nepotrebujem do života
Žiť s človekom, ktorý je väčšinou milý, starostlivý a neviem aký super, ale pri akomkoľvek strese, keď nie je niečo podľa jeho predstáv vybuchuje a je mimo tak, že potrebuje trieskať o stenu, alebo boxovaci mech, neskôr niečo rozbije, je veľmi stresujúce a tvoje podvedomie to vníma. Keď chceš žiť s labilným človekom, nikto ti v tom nemôže zabrániť. Ale nie je to ani náhodou šťastný a stabilný vzťah. Pekný vzťah je o niečom inom.
teraz sa ti ešte ospravedlní , ale ver mi, že o pár rokov to už bude bez toho ospravedlnenia...
zavčasu sa spamätaj,´... osobná skúsenosť....
Moj nekrici,ale vie sa nastvat,ale dava to inak najavo nez krikom alebo trieskanim naokolo.Neznasam skratove typy ludi. Milucky,dobrucky a nieco sa im pokasle,tak rozmlatia pol domu a vsetko,co im pride do cesty alebo busia do mechu ako blaznivy. To nebude dobry partak do zivota. Byt v syrese zakazdym,ci nahodou nevybuchne.
Môj priateľ nie... Ale ja ano 🙈, ale nie tak Zeby sa zľakol alebo ze by som si musela vyvíjať zlosť na mechu, ale šport pomaha
Ja som taka... S priatelom spolu byvame nejakych 8 mesiacov a pohadali sme sa tak, ze fest 3x. Z toho 2 spolu suviseli a boli tyzden po sebe, lebo s tym druhym ma doslova vyprovokoval narocky, ci este raz tak vybuchnem. Teda mne 3x rupli nervy. A prave to jeho ticho a klud v tej chvili to este znasobilo. Tiez som mila zlata, ze namazat na chleba, ale raz za cas proste buchnem z dlhodobejsej frustracie a ignoracie toho, co vravim a vtedy to je sialene. Raz letel pohar (inym smerom ako bol priatel) a raz hrniec s jedlom (jeho smerom, ale bol daleko, neublizilo by mu to). Mne by pomohlo, keby sa aj on v tej chvili so mnou pohadal. A ked chcem kricat, tak by krical aj on. Aby sme boli rovnocenni, lebo tak mam pocit, ze ja sa hadam lebo riesim nieco pre mna dolezite a on na mna serie a s kludom si ide svoje a ignoruje ma. Skus nanho vtedy tiez kricat. Bud rovnocenny partner pri hadke a nekrc sa v kute ani neodchadzaj do inej miestnosti. Ani sa netvar, ze si nad vecou, lebo to je ako ignoracia a to provokuje stonasobne viac.
Kričal? Môj ani len hlas nezvýši a nie že ešte by kričal. On je taký pohoďáķ, keď mu niečo nesedí alebo ho vytočí (raz za čas náš syn) tak aj to len očervenie 🤣🤣🤣. Takže u nás hádky ani nič podobné nehrozí. Sme spolu 7 rokov a máme dve malé deti.
Pozor na to, casom sa to moze len zhorsovat, stupnovat. Viem, o com hovorim..dobre si premysli, ci si ochotna to znasat..
partner na mna nikdy nekrical, ani po 10r vztahu a JA teda viem cloveka vytocit😅
ten tvoj vobec neznie ok😨
Ste spolu tak kratko, ze ste nemali mat ani jednu hadku. Preboha, co budete robit o 10 rokov pri vaznych problemoch? Som s manzelom cez 20 rokov, nikdy sme po sebe nekricali. Maximalne sme ofucani, ked sa pohadame. A uz vobec ziadne boxovanie. To co mas za psychosa?
Ťažko povedať, to musíš ty sama vytušiť čo to je za človeka.. môj muž na mňa za 5 rokov nezakričal a to si teda niekedy naozaj zaslúžim aby som od neho dostala spätný ráz (myslím samozrejme slovný). Nejaké nezhody do vzťahu patria, je to okej ale teba ozaj triezvo uvažovať a uvedomovať si kedy to je cez a dobre so rozmyslieť ďalšie kroky... tu na koníku majú ženy tendenciu dávať hneď najhoršie scenáre a osočovanie na základe verzie z jednej strany, nenechaj sa tu zas úplne vtiahnuť do toho...ale súhlasím, že obozretnosť je veľmi dôležitá
@nurielka nerozumies. Boxovacie vrece do ktoreho sa ide vybit je nasledok toho, ze ona hadku odignoruje a odide a on ostane nevykricany a problem nevydiskutovany v tej chvili, ked to potrebuje. Ak by po sebe kricali, a zaroven to tym krikom vyriesili, tak by k bitke ani boxovaniu do vreca nedoslo.
Pokial ano, nemusi ani davat otazky do fora a rovno sa zbalit a odist.
Každý má temperament niekde inde. Vysvetlila by som mu v kľude,že toto nemienis viac tolerovať a keď to urobí ešte raz koncite. Keď nenastavis hranice hneď,neskôr to už nebude.
Ahoj, s mojím manželom som skoro 12 rokov. Manžel je taký kludas, nekričí. Keď je akože vytočený tak iba takú frustráciu ukáže, ale hneď ho to prejde. Nikdy pomne nehulakal, ani som sa ho nebála. Nikdy primne nezahresil. Môj muž je asi svätec 🤭