Vyrovnávanie sa s rozpadom manželstva
ahojte, potrebujem sa trošku vyrozprávať a možno si prečítať nejaké rady od ľudí ktorí toto už prežili... manžel sa po takmer 20 rokoch manželstva zamiloval a oznámil mi, že ma už nechce, nemiluje a že sa chce rozviesť. Odsťahoval sa a žije so svojou novou láskou... ale toto nie je problém, ktorý by som chcela riešiť. mam v hlave jasno v tom, že by som nechcela mať muža ktorý je so mnou z pocitu viny alebo ľútosti, ale to čo si hovorím nie je úplne to čo naozaj cítim... pravdou je že mi veľmi chýba, stále na neho myslím, vraciam sa k spomienkam a neviem naňho zabudnúť. bolí ma to veľmi, nemôžem spať, jesť, nebaví ma nič robiť, neviem nájsť zmysel života. cítim sa hrozne opustená, oklamaná a zradená. snažím sa žiť najlepšie ako sa dá. chodím von medzi ľudí, s kamarátkami, súrodencami, ale je mi z toho vždy nakoniec smutno. keď som vonku a vidím toľko párov v mojom veku, ktorí sú spolu, je mi do plaču. mám hrozné pocity viny že som to dovolila, že som zlyhala ako manželka... ako sa s tým dá vyrovnať, ako sa vysporiadať s takýmito pocitmi, ako si odpustiť a začať pozerať do budúcnosti, vytlačiť ho z myšlienok a začať sa tešiť zo života. máme dve takmer dospelé dcéry, veľmi mi pomáhajú a snažia sa ma tiež zabaviť, keď sme spolu tak mi je fajn, ale majú svoje záujmy, priateľov, takže som po večeroch a cez víkendy často sama a vtedy mi je najhoršie...
Toto poznam - nie ste sama ... je nas tu viac, chce to len svoj cas ... A casom mozno stretnete niekoho s kym to vsetko bude davat zmysel...
Drzim Vam palceky, ste len clovek a to ze zialite je uplne normalne, vlastne skvele - lebo "este" citite. PS: V každej kaluži sa odraža svetlo 🙂 Ak ste zdrava - mate takmer vsetko - hlavu hore 🙂
@blazena128 Neviem poradiť, ale je mi veľmi ľúto čo prežívaš. A viem si predstaviť tú bolesť a pocit zlyhania.
Ja som s manželom tiež 20 rokov a ja som tá, ktorá chce podať návrh na rozvod, nemám iného, to nie, ale skrátka miery tolerancie, zlyhaní a bolestí už prekročila únosnosť. Sme ale v inej situácii ako Ty. Verím, že Ti chýba, veď keď si s niekým dennodenne a zrazu ho niet, tak je to ťažké. Mne by môj tiež chýbal.
Skús zamerať svoje myšlienky iným smerom, začni premýšľať čo všetko si kedysi chcela robiť a nebol čas, príp. si nemohla. Skrátka si to uži. Ber to ako novú cestu vpred, ako výzvu, neutápaj sa v minulosti. Mysli na seba, pestuj sa, ľúb sa, šport veľmi pomáha, zapíš sa na nejaký kurz - maľovanie, varenie, jazyk. Stretneš nových ľudí a Tvoj mozog bude mať inú činnosť. Skrátka nerypkaj sa v tom, že je to nevýhoda, ale obrovská výhoda. Ja vie, ľahko sa radí, ale skús. Prvá pomoc absolútna je šport, beh, bicykel, hocičo. Vyčistí Ti hlavu a budeš mať lepšiu náladu. Drž sa.
@blazena128 nie ty si zlyhala ako manželka a partnerka, ale on - toto je prvé, čo si treba uvedomiť... nie je to tvoja chyba a keď sa prestaneš obviňovať, to bude prvý krok k tomu, aby si sa s tým vysporiadala a ja ti držím palce, aby to bolo čo najskôr 🙂 kde niečo končí, tam aj niečo začína 😉
Nepotesim ta, cim viac sa ho budes snazit vyhnat z hlavy tym viac tam bude. Tomu sa hovori "fantazijne postavy", je to v poriadku, len je to niekedy velmi otravne a vycerpavajuce. Plati tu, ze cim dlhsie trval vztah, tym dlhsie sa clovek vyrovnava s jeho rozpadom. Neprejde to zo dna na den. To, ze si smutna, ked vidis pariky okolo seba, to je uplne normalne. Pokojne si poplac, nepotlacaj to, ale na druhu stranu, zbytocne dlho sa nelutuj, skratka ulav si a ides dalej.
Skus si najst program aj sama. Zisti, co ta bavi, skutocne zaujima, co by si rada robila, skratka nieco, co by ta potesilo a zaroven dalo taky krajsi pohlad do buducnosti. Poviem priklad za seba, zacala som chodit cvicit, do jazykovky, kupila som si nieco pekne na seba, a aj okolie si vsimlo zmenu a ked ma rodina a kamosky (a tych mam skutocne malicko) volali niekam spolocne stravit cas, alebo hoci len na kavu, tak som privitala aj to, velmi som si to na nich cenila a dodnes cenim, pretoze ma podrzali, ked som bola fakt na dne.
@blazena128 chce to čas a nájsť si svoje záujmy, priateľov, aktivity....najprv to bude ťažké, kľudne si poplač, aj depka príde....ak by bolo veľmi zle navštív psychológa - vedia vypočuť, pomôcť....o rok, dva už budeš mať svoj život bez ex 🙂
Ja som v podobnej situacii v nedelu sa manzel odstahoval a ostala som s malym dietatom sama a je to vazne tazke, tiez ma velmi boli vidiet parik, stastne rodinky vonku a ja sama s dcerkou, desim sa vracat sa domov do prazdneho bytu, je to tazke
v nasej rodine u pre mna blizkej osoby doslo k niecomu pdoobnemu- drahy prisiel domov a z nicoho nic oznamil,ze chce zmenu,iny zivot,vylozil rozvodove papiere na stol.....za tyzden predali byt,rozdelili vsetko,teraz cakaju na sud....ona v soku,ale uz sa spamatala a po prehovarackach nech to znova skusia,to vzdala a suhlasila...vraj ina v tom nie je,cchce len zmenu...kazdu nedelu chodili do kostola a drzali za ruky,posobili idylicky aj ked nemohli mat dieta.ona bola chapavou a vzornou manzelkou.v mojom okoli sa rozvadza v podstate kazda stabilna- teda pre mna stabilna dvojica a ja neviem co si mam o tom mysliet....obcas zapochybujem aj o tom svojom manazelstve....premyslam ako to bude o par rokov...clovek fakt nevie....neostava tinic ine,len sa zmierit s vecami ako su....to ze odisiel,nechal ta tak,sklamal- to su veci ktore sa neopustaju....a on po nejakom case zisti,ze sa zmylil...