Lubili sa vasi rodicia alebo boli spolu skor preto “ze sa to patri”? mali pekny vztah? Ak nie, poznacilo vas to nejako?
Som snilek a vzdy som snivala o dobrom muzovi, s ktorym by som mala pekny vztah a v laske by sme vychovali spolu deti. Som asi znacne ovplyvnena tym, ze som nic take v detstve nezazila. Nasi sa rozviedli, pamatam si ako mama plakala a prosila otca, aby aspon na Vianoce neodchadzal. Neskor sa druhykrat vydala, ale ani s terajsim partnerom neposobia ako idylicky par. Viac po sebe stekaju ako sa rozpravaju a takych si ich pamatam od zaciatku. Bojim sa, ze dopadnem rovnako..
Nevyrastala. A asi poznačilo. Mám pocit že menej dokážem veriť ľuďom. Manželstvo ale mame celkom harmonické. Vždy je to o tom čo chceš budovať.
jaaaaj clovek mal miestami pocit, ze na sk harmonicke rodiny ani neexistuju....ale co vzdy to moze byt predsa horsie....
@halabolka Našťastie som mala tu česť vyrastať v harmonickej rodine, kde bol Boh na prvom mieste a to som si odniesla aj do svojej rodiny a jasné,ze nie všetky dni v manželstve sú len svetlé,ale ked je v rodine Boh na prvom mieste,tak tie kríže, ktoré každodenný život prináša sú oveľa ľahšie zvládnuteľné 😊
Áno, vyrastala som v harminickej rodine a som za to rodičom vďačná. Snažím sa, aby mal šťastne detstvo aj môj syn.
Baby na vztahu treba pracovať, lebo ak sa na to vykašlete, tak ani to že ste vyrastali v harmonickej rodine nezachráni vaše manželstvo či vzťah. Ja už mam starých rodičov ale otec doteraz kúpi mame kvety k sviatku a nejakú drobnosť. Mamina stále naberá ocinovi obed hoci to dokáže on sám. Moja mamina nikdy nášmu otcovi neprotirecila pred nami deťmi, vydiskutovali si to keď sme boli preč. Ušetrili nás hádok, lebo to netúži vidieť žiadne dieťa
mozu byt dvaja aj z harmonickych a dokonalych rodin a nevyjde im to, budu sa vadit, on bude bit manzelku, alebo aj ona jeho,... a nevyjde to...
a mozu byt aj dvaja z rozvratenych rodin a budu mat ukazkove manzelstvo so 4 detmi....
ano, rodina nas ovplyvnuje a urcite vzorce preberame, podla toho si aj podvedome hladame partnera - ale uz je to potom len na tych dvoch dotycnych, ich vzajomnej komunikacii... presne ako @pribinak pise
ja som nastastie vyrastala v harmonickej rodine, moji rodicia su manzelmi 32 rokov, nikdy sa nehadali, nikdy nebola bitka (ani nas deti),... ale na tom treba makat cely cas, samo to nepride
nevyrastala (a ani moj muz nie) a mame neporovnatelne lepsie manzelstvo ako nasi rodicia ;) Obaja sme vedeli, ze tak ako sme zazili, ze tak to nechceme.
@halabolka Keď som bola mala mali pekný vzťah. Začalo s to kaziť keď som mala možno 13-14 a po 4 rokoch hádok rozbíjania veci nábytku a podobne sa rozviedli. Nejak má to nepoznačilo akurát som nemusela a doteraz nemusím keď je niekto pri mne agresívny automaticky odchádzam a neviem sa hádať.
Ano, vyrastala, ale odniesla som si zas iné traumy a boliestky. Proste neexistuje dieťa, ktoré by rodičovská vychova a prostredie negativne neovplyvnili.
Rodiča sú rozvedení. Super gratulujem im k tomu ze sa tak rozhodli. Nehodili sa k sebe. Poznačilo ma to v tom ze mi bolo ľúto ze otec trávil viac času s cudzími deťmi a robil im ocka kupoval darčeky a pod... Ja som rozhodnutá potiahnuť to až kým nás smrť nerozdelí. Sme v partnerstve rovnocenni vieme si veci odkomunikovať a keď je potrebné aj z niektorých požiadaviek ustúpiť.
@halabolka Tiez som sa bala. Sice som vyrastala v harmonickej rodine ale rodicia sa rozviedli ked som mala 18 a aj tak ma to poznacilo. Roky som sa bala vztahu, lebo som nechcela dopadnut ako oni.
To ze sa bojis, je podla mna dore. Preto lebo si uvedomujes ze to moze mat na teba vplyv a tym padom si to dokazes kontrolovat. Zase netreba sa bat prilis, alebo az tak ze sa budes bat ist do vztahu.
Co je podla mna horsie, je ked vyrastas v zlom prostredi a ani o tom nevies a myslis si ze to co sa deje kazdy den je normalne a ma to tak byt. Napriklad otec opity kazdy druhy den ale mama ani slovo nepovie a len trpi s falosnym usmevom na tvari.
Najlepsie je pozriet sa na vztah rodicov triezvo a bez emocii a poucit sa z toho. Zobrat si to co robili dobre (lebo urcite je aj toho vela) a snazit sa vyvarovat toho co robili zle.
Rodicia robia chyby ale velka vacsina sa snazi robit najlepsie ako vedia.
Tak ako vravia ini, najdolezitejsie je na vlastnom vztahu pracovat, necakat ze laska vsetko vyriesi. Je to drina niekedy...
@halabolka vyrastala som v skvelej rodine, obidvaja s bratom sme vedeli, že chceme raz v manželstve žiť tak ako naši rodičia. Už sme dosť starí na to, aby sme mohli povedať, že sa nám to aj podarilo. Ale rodičia švagrinej sa rozviedli, keď mala nejakých 10 - 11 rokov, ona ostala s hysterickou matkou, do jej dospelosti si rodičia robili hnusné podrazy, aj keď už spolu nežili - a z nej je úžasná, skvelá manželka, pretože vedela, ako to NEMÁ vyzerať. Takže v konečnom dôsledku to človeka môže ovplyvniť aj pozitívne
Vyrastala som v harmonickej rodine, kde boh nemal vôbec žiadne miesto a mam fajn manželstvo, kde tiež nie je miesto pre boha 🙄 Asi nemám byť veľmi čím poznačená. 🤷♀️ Aj keď je pravda, že mi to nevyslo na prvý pokus. Ale sme spolu už 17 rokov a na rozvod sa nechystáme (teda dúfam). Jedna sestra ma tiež dobre manželstvo, druhá žije v sialenom vzťahu-nevzťahu, kde sa bytostne neznášajú, nevedia, si prísť na meno, ale katolíci sa nerozvadzaju (len švagor je, segra je katolícka "len" vierou)... A na ich deťoch je to vidno....
nevyrastala a odmalicka som vedela, ze radsej budem zit sama ako takto.. poznacilo ma to dost
Harmonicky par moji rodicia neboli,ale citila som bezpecie a istotu. Rodicia su obaja velmi rozdielni dost kriticky a podla ich vztahu sa nemozem v mojom vztahu riadit. Jedno ale viem,ze nechcem zit ako oni a zatial sa nam to dari. Snivam o harmonickej rodine,kde rodicia drzia spolu. Moja mama stale nadavala na otca,co mi je dost luto. Urcite veci by si mala nechat pre seba a rozoberat s kamaratkami a nie detmi. Vzdy vykreslovala otca ako zleho,co bol len jej uhol pohladu,pretoze sama nie je spokojna so sebou. Dodnes si svoje komplexy vybija na vsetkych. Takze ano poznacilo ma to a pracujem na sebe aj na vztahu. No nemame este deti,tak ktovie mozno dopadneme ako rodicia. Partner ma rodicov,ktori len stekaju po sebe a tak sa spraval aj ku mne. On sa tiez naucil nezit podla toho,co videl a pocul doma. Na vztahu treba stale pracovat,bez toho to nejde v ziadnom vztahu.
Ja som vyrastala v harmonickom manželstve, rodičia sa majú stále veľmi radi , aj môj manžel vyrastal v harmonickom manželstve, jeho rodičia sa majú stále veľmi radi a správajú sa k sebe s úctou, je to veľmi pekne sa na to pozerať. S manželom máme tiež pekný vzťah, sme spolu 14 rokov, 4 roky ako manželia, každý deň si hovoríme ako sa ľúbime, vôbec sa nehadame, ale na vzťahu naozaj treba neustále pracovať.
Nie, preto sa snažím nerobiť chyby ako ich robili rodičia, či moji, či všetci ostatní šťastní na oko😉, ale čo je vlastne správne, ti nepovie nik a zistíš to až, keď sú deti dospelé a majú svoje rodiny😁, či to, čo si odovzdala svojim deťom bolo spravne
@halabolka mala som velmi blbe detstvo. Rodinu ktoru mam teraz - manzel/ja/dieta je velmi harmonicka a stastna. S istotou mozem povedat, ze patrime medzi najstabilejsie a najspokojnejsi pary v okoli. Sme spolu 14 rokov
sme tu pomerne mlade zeny. nase odpovede budu smerodajne tak za 20 rokov. Ale mozeme si vyhladat co sme kedysi tvrdili o nasich manzelstvach
@vroni nechapem tomu “smajliku” na konci... ved sak v pohode, tu nikto netvrdi, ze len manzelstva uzavrete pred Bohom su tie OK... a sama pises, ze pritomnost viery ci neviery ma asi rovnaký vplyv na harmonicke manželstvo ako farba očí manželov - co je v podsate aj pravda, takze naco to rypanie?
Kazdy v nieco verime, čo mate furt potrebu do toho vrtat takymto stylom?
@zuzuliennka1, zaujímavé, povedať, že Boh je v manželstve nutný je v poriadku, povedať ze tam nutný nie je je rypanie. Skvelá ukážka výrokovej logiky. Áno, všetci v niečo veríme, nihilisti sú len okrajová skupina.
Vyrastala aj nevyrastala. Do 6 rokov, naši mali kľudný vzťah, pamätám si len jednu jedinú ich hádku, inak všetko vyriešili v kľude a mimo mňa, najmä preto, že mama "držala opraty". Potom otec ochorel, do roka zomrel a zostali sme s mamou a sestrou samé. Keď som mala 11, našla si mama nového muža. Otčim je naozaj dobrý chlap, staral sa o nás so sestrou stopercentne ako o svoje, venovali sa nám, nič nám nechýbalo, ale ich vzťah bol iný ako predtým s mojím otcom. Hádali sa pravidelne, nič veľké alebo dôležité, ale obaja sú tvrdohlaví, ani jeden nechce ustúpiť a kvôli blbostiam sa doťahujú. Pamätám si, ako zle to na mňa pôsobilo, hoci som už bola veľká a postupne trávila viac času aj mimo domu. Úprimne si neviem predstaviť vyrastať s rodičmi, kde dochádza k pravidelným hádkam a napätiu, hoci len za blbosti. Pre mňa je to veľkým mementom, ako si udržovať vlastný vzťah teraz, keď už mám dieťa.
nie, nevyrastala... a poznačilo, tak ako každého
dá sa ísť ďalej, pozrieť sa na veci v pravde /nie si len hovoriť že ja taký nebudem/ a odpustiť.. a makať na sebe