Výlev z môjho života
Ahojte. V prvom rade Vám chcem napísať, že toto bude taký výlev z môjho života,pretože aktuálne netuším ako sa zariadiť. Bude to dlhé čítanie, nie som žiadny troll, ani to nie je vymyslené, ak sa Vám to nebude chcieť čítať do konca nečítajte, ale potom sa prosím ani nevyjadrujte k téme. Hneď v úvode píšem, že ak budete mať potrebu si do mňa rýpnuť, radšej zatvorte túto tému a choďte rýpať inde. Mne to naozaj nijako nepomôže.
Ďakujem.
Mám troch súrodencov (mama pôvodne porodila 5 detí +jedno dieťa potratila v niektorom mesiaci tehotenstva.Najmladšie dieťa zomrelo pár dní po pôrode, teda sme ostali štyria.Boli sme kompletná rodina.
Kým som bola dieťa, asi do mojich 8-9 rokov sme boli naozaj pekná rodina. Otec pracoval, mama po pôrode najmladšej dcéry bola žena v domácnosti, starala sa najlepšie ako vedela. Nič podozrivé som si nevšimla, ale neskôr sa všetko začalo akosi kaziť.. Až neskôr som si začala všímať, že sa rodičia stále viac hádajú. Dôvodom hádok pre otca bolo to, že mama brala viac liekov než bolo rozumné,(myslím tým voľnopredajné lieky na bolesť) vždy keď ju niečo zabolelo dala si tabletku. Dôvodom hádok pre mamu bolo to, že otec začal čoraz viac piť. Pamätám si, že počas jednej z hádok si vykričali, že otec prestane piť keď mama prestane jesť lieky. Mama "naoko" lieky prestala brať (ukryla ich do toho priestoru pod rúrou na pečenie aby otec nevedel a potajomky ich užívala ďalej), ale otec začal navštevovať krčmy a to denne. Jedného dňa však k nám prišla záchranka a zobrali mamu preč. Z jej neskoršieho rozprávania viem to, že vraj ju "natrela" suseda a zavolala psychiatra (netuším ako to bolo, my sme boli v škole a keď sme prišli domov, mama doma už nebola). Otec sa zrútil, pretože sa zrazu sám musel starať o štyri malé deti (najstaršie dieťa vtedy mohlo mať 11 rokov, najmladšie 4 roky). Mamu zobrali na psychiatriu a z jej rozprávania viem, že si prešla mnohým. Od prvotného umiestnenia do klietky po obviňovanie spolupacientov, že im ocikala posteľ... Neviem ako dlho tam bola, ale keď sa vrátila začalo najmä pre mňa peklo na zemi.
Najstaršiu sestru mala mama najradšej, tá mohla urobiť čokoľvek, dostala maximálne vynadané. Mladší brat sa jej vedel vzoprieť, prípadne odišiel von, keď sa u nás doma niečo riešilo a najmladšia sestra a ja sme boli na tom najhoršie. Mne stále vyčítala, že keby vedela aký sk***ený život bude mať, nechá si len najstaršiu sestru a viac detí by nemala. Že sa podobám na otca, preto ma nenávidí, že za všetko môžem ja.. Mladšiu sestru aspoň občas mama pustila na dvor sa hrať, ale ja som nesmela ísť von vôbec. Ak som išla vyniesť smeti a zdržala som sa chvíľku, keď som sa rozprávala so susedmi bola bitka keď som prišla dovnútra. Otec sa prestal o nás zaujímať, odišiel pracovať na druhý koniec Slovenska, tam si našiel partnerku a nám posielal 1000sk (na päť ľudí, cca 27rokov dozadu) Mama nepracovala a keďže nemala peniaze, posielala ma po "žobraní". Niekoľko krát do mesiaca mi napísala lístoček, kde známych prosí o peniaze, a že koncom mesiaca vráti. Spočiatku jej ľudia požičali. No potom, keď videli, že sa vrátenia peňazí nedočkajú, tak prestali a vždy, keď som prišla domov s prázdnymi rukami zbila ma, lebo si myslela, že som sa túlala a nechodila do tých ľudí žobrať. Bila ma aj kvôli neumytej lyžičke, kvôli tomu, že som sestre nechcela poradiť na písomkách v škole.. (staršia sestra je mentálne zaostalá a tak jej mama dala rok odklad, aby išla do triedy so mnou a ja som ju ťahala.) Vždy si našla zámienku prečo musím dostať.. Každý deň som sedela pri nej (samozrejme do školy som chodila, po škole som musela ísť domov, nikam inam) a počúvala historky zo psychiatrie. Už som ich vedela od slova do slova.. Roky sme žili bez elektriny a bez vody. Varili sme na plyne, prali a kúpali sa v dažďovej vode, alebo v roztopenom snehu. Spolužiaci v škole sa to dozvedeli a tak nás začali ešte aj šikanovať.... Bolo toho viac, ale je to naozaj na dlho.. Keď mala sestra 19 rokov, ja 18,prišli panie zo sociálky a chceli nás zobrať do detského domova. Mňa a sestru to obišlo, brata si zobal potom otec a najmladšia sestra skončila v decáku. Mama si začala búchať hlavu o skriňu, chcela som ujsť cez okno,lebo som sa nemohla na to pozerať, ale chytila ma a dostala som bitku. Po tomto som ušla z domu. Chytila som sa prvého chlapa a som s ním už takmer 20 rokov. Bohužiaľ môj život s ním sa veľmi nezlepšil, ale to je iná kapitola. Máme však spolu štyri deti, ktoré veľmi ľúbim a snažím sa im byť omnoho lepšou matkou než bola tá moja mne.
Minulý rok v októbri mama takmer zomrela. Nestarala sa o svoje zdravie a keď som jej zavolala sanitku, po všetkých vyšetreniach mi povedali, že som tú sanitku zavolala v hodine dvanástej. Mala veľmi vysoký cukor, kopec pridružených chorôb, rozvrat vnútorného prostredia v dôsledku toho sepsu. V nemocnici bola mesiac, rozhodovali sa či jej zoberú obličku (má na nej abscesy a nedá sa zachrániť - ale napokon jej zaviedli stent a teraz je doma. Okrem toho má opotrebovanie bedrového kĺbu IV. kategórie. S otcom sa pred desiatimi rokmi rozviedla, pred šiestimi rokmi otec zomrel. Tlačila na nás, aby sme sa dedičstva po otcovi vzdali v jej a sestrin prospech, pretože vraj otec do domu nedal ani euro,tak nemáme nárok na nič, lebo len jej rodičia im dali peniaze na stavbu domu. Mali asi 11 exekútorov. Všetci sme sa pod nátlakom dedičstva vzdali. Mama dom neskôr predala, vyplatili sa dlhy a ostalo jej cca 40.000 eur z ktorých mne a bratovi dala po 1000 eur. Zvyšok už viacmenej minuli (dom sa predal 2 roky dozadu). Aby som nezabudla, pretože to je dôležité, požičala mi 5500 eur na to aby som si urobila vodičák a kúpila auto.
V živote mi veľmi ublížila (až tak, že roky chodím ku klinickej psychologičke, bohužiaľ zlepšenie nevidím žiadne,no na druhej strane mi veľmi pomáha, keď sa aspoň s ňou porozprávam o všetkom), ale prvé tri dni, keď bola mama v nemocnici som prerevala, pretože som sa o ňu bála (áno, priznávam, že to nebol len strach o ňu, ale aj strach o seba, ako to, že ak nedajbože zomrie zvládnem, ako sa postarám o najstaršiu sestru, ktorá s mamou býva a trpí paranoidnou schizofréniou, ako a z čoho zaplatím pohreb..) bola som jediná kto za ňou chodil síce každý druhý deň, ale chodil do nemocnice (2x bola so mnou aj najstaršia sestra). V novembri minulého roka som si na ňu vybavila opatrovateľský po jej naliehaní, že nepôjde do domova pre seniorov, že nechce aby sa o ňu staral cudzí človek atď. (dovtedy som 5 rokov podnikala v oblasti handmade, živnosť som musela kvôli starostlivosti o mamu pozastaviť). Po peripetiách mi opatrovateľský príspevok priznali, mama býva s mojou najstaršou sestrou. Prejde aspoň na wc,takže nie je úplne imobilná.
Ale ja už nevládzem. Niekoľko krát do týždňa počúvam, aké sme svine deti, ktoré sa o ňu nestarajú, stále sa len sťažuje na všetko, zo všetkého zlého, čo sa jej v živote stalo viní len nášho otca a mňa. Problém je v tom, že ja sa nestarám len o mamu, ale aj o sestru. Sestra má 38 rokov, paranoidnú schizofréniu a asi 130 kíl. Celý jej deň je: ležať/sedieť v posteli, najesť sa, utrieť riad a spať. Takmer všetko už robím ja, pretože ako predali dom sestra tak zlenivela, že na 100m, ktoré má prejsť do obchodu si brávala taxi! Teraz ako sa o mamu starám ja, tak aj nákupy robím ja, všade okrem sestriných lekárov chodím ja. A to mi bolo povedané, že by bola najradšej, keby som ešte aj tam za ňu chodila ja. Naozaj ako je mesiac dlhý, sestra nikam nejde.. Včera som sa s mamou dohádala ale že dosť, lebo mi už jej lamentovanie, príkazy, zákazy, išli na nervy a okrem toho, že sa predomnou vyfackala mi povedala, že bude robiť všetko preto, aby skapala čo najskôr, pretože som jej veľmi ublížila. Povedala som jej, že do konca mesiaca sa o ňu postarám a potom jej vybavím opatrovateľku z mesta. Ja to už psychicky nezvládam.
Lenže mám dilemu, pretože viem, že ma bude zase citovo vydierať a bojím sa aj tlaku okolia. Mama je "kresťanka" , jej birmovná i moja krstná sú silne veriace a tvrdia, že napriek všetkému by som sa mala o mamu postarať. Mama ma zase vydiera tým, že mi požičala peniaze, že mi pomáhala, že jej mám byť vďačná za všetko čo pre mňa urobila.. No ako píšem.. Netuším čo mám robiť.
Prosím poraďte čo ďalej, lebo už mám pocit, že naozaj ona je neviniatko a ja som najhoršia na svete.
Ďakujem.
Vybav jej opatrovateľku. Môžeš ju predsa občas navštíviť, možno pomôcť upratať, keďže vidno, že svedomie ti nedovolí sa zrejme odstrihnúť úplne. Ale cez to všetko, myslí aj na svoju rodinu, svoje duševné zdravie. Zmeň psychologicku, neopatruj maminu, toto ťa môže úplne stiahnuť. Veci sa vyvinuli ako sa vyvinuli, nie je to tvoja chýba, aj keď sa snažia, aby si za to prebrala zodpovednosť.
suhlasim, odstrihni sa od nich a venuj sa svojej rodine. to ze ti pozicala bud splacaj ak sa ti da, ale za to vsetko co ti sposobila by ma to ani netrapilo, ze to nevratim.
No môže to osrať pes takú mater. Štrč ju dakam do domova ak sa ti dá a dovi dopo...
@matkamirko pravda
Podla mna sa odstrihni a nech sa stara sama o seba aj so sestrou. Prezila si si dost a je na case aby si mala od nej pokoj.
@svokrinjazykmonika kto ten domov bude platiť? Vybaviť miesto je šialene
nie je to lahke citanie a teda chapem, ze to nie je jednoduche si to prezit, ale teda myslim, ze by bolo dobre urobit tomu koniec, odstrihnut sa a mat klud, nie aby ty si sa este teraz stresovala a trapila.
Nech sa o nu stara jej birmovna a krstna. Ty sa mas starat hlavne o svoje deti. Rodicia by mali byt co najdlhsie sebestacni, spravat sa k detom slusne a nebyt na ne hnusni. Nie si povinna sa starat o niekoho, kto ta cely zivot mlatil a psychicky tyral. Mala si sa davno odstrihnut, nech ju daju do ustavu. Je psychicky chora a nezvladas ju, nici teba aj tvoju rodinu. Mala si velmi smutne detstvo, je mi to luto. Venuj sa svojim detom, nech ti ho vynahradia.
za 2 roky minut 40 t eur to je slusne.A ty kde byvas?
Ďakujem všetkým za reakcie.
Od mamy som si požičala peniaze s tým, že jej ich vrátim a aj jej to splácam mesačne po 100 eur a som rozhodnutá jej to vrátiť. Proste požičala som si, vrátim. Takže to neriešim.
Ona je psychicky chorá, samozrejme to viem, z jej zdravotnej karty som tiež vyčítala, že aj ona je mentálne na nižšej úrovni (IQ68), teda je mnoho vecí ťažké jej vysvetliť. Mňa trápi, že sa stará do všetkého, nič jej nie je dobré, nič si neváži, stále sa robí obeťou všetkých a všetkého. Ani k vnúčatám sa nespráva lepšie. Ja na jednej strane chcem mať pokoj od nej, od sestry, ale na druhej strane sa bojím tlaku okolia. Naozaj to nie je pre mňa ľahká situácia.
Len polovicu z toho co si napísala by mi urobila vlastná mama,a bohužiaľ ale nikdy by som ju už nechcela vidieť,a nie to obetovať sa a starat sa o ňu a sestru na úkor svojho psychického zdravia ktoré je aké je kvôli nej...obdivujem ta ze si vôbec doteraz toľko toho pre ňu robila...začni už chrániť seba a svoju rodinu,inak ako tým ze sa odstrihnes to nepôjde lebo ta budu ničiť do konca života....držím silno palce...
Vnprvom rade posielam veľké objatie a veľa síl . V druhom rade by som sa vys.ala na takú mater , ktorá mi zničila detstvo a tazoba ma prenasleduje aj v dospelosti .
Veľmi smutné, že aj takéto matky môžu byť. 😔
Toto čo si zažívala ty by nemalo zažiť žiadne dieťa. Sama vidíš ako ťa to negatívne doživotne ovplyvnilo, keď ani roky terapie u psychológa nepomáhajú. Výbav jej čo môžeš, nejakú opatrovateľku alebo domov dôchodcov, ale ty osobne sa už o ňu nestaraj. Na tlak okolia sa môžeš zvysoka vykašľať, keď nevedia, aký si pri nej mala život.
Prec. Prec. Prec. Ak sa nevies branit. Nevies nastavit hranice. Nemas oporu v muzovi. Nemas oporu inde. Sama tapes vo vztahoch a si na dne,urcite neostavaj opatrovat matku a sestru. Matku nech doopatruje niekto iny. Max ju raz za cas navstiv ale ak ta bude deptat,napis jej len list (ak uz chces byt akosi v kontakte) a sestru ozaj prec.. tiez.. Nerob za nu veci a ked je az tak zle,proste nech sa stara iny. Mas 4 deti,uz to je zaberak,plus svoje traumy a porkrvane vztahy... nepotrebujes viac. Co si mysli okolie,je jedno. Dolezite je (za mna),nech s muzom a detmi drzite pokope a mas psych podporu (psycholog,priatelka,manzel...)
K tomu úvodu len toľko že nechápem ako sa môže takto správať jedna matka....
Mame by som vybavila opatrovateľku, sestre ak treba tiež..... prípadne obom niake vhodné zariadenie. Aký názor majú na to ďalší súrodenci?
Už si pre nich spravila veľmi veľa, teraz si na rade ty. Radšej čas venuj sebe, deťom, rodine. To čo povie okolie nerieš, ty si aj napriek všetkému spravila maximum.
Prepac ale toto nie je matka ale pijavica.Niecim podobnym prechadzam tiez teraz po otcovej smrti uz 2 rok a o detstve radsej nehovorim len s tym rozdielom ze u nas bolo a je dost penazi no mama milovala a miluje brata a sestru nebohy otec.Ja som sice bola ousaider no viac mlatena ako syta a za vsetko som mohla este aj za dazd a po otcovej smrti som ani na dedicke nebola volana ...A situacia je taka ze mama je tiez velmi chora no ti dvaja sa vzdy pridu napakovat a ja som len na robotu,lekarov atd.No tento rok som to stopla mamine vylevy vypinam lebo je tam segra s muzom co jej mozu pomoct a ja uz idem ku nej raz za 2 mesiace.Rovno som jej povedala ze ked chce /lebo to vykrikuje/ze pojde do domova tak som jej povedala ze jej prispejem aj ked ti dvaja prispeju za tie roky mam uz toho dost a mam tiez svoj zivot.Aj ona je silna veriaca no vzdy si poviem ze mi hadam panboh odpusti ved som nikoho nezabila a tiez mam svoje hranice a zivot
.. odstrihni sa uplne.. znicili ti zivot a dalej nicia... keby sa nepridruzili choroby a vek, tak by to bolo este horsie.. vlastne ako ked si bola dieta ...ja byt nedajboh na tvojom mieste, tak by som hned v 18 odisla a nikdy sa nevratila..
Moja zlata asi by som sla sa spytat na moznosti umiestnenia do zariadenia na urad. Kludne im to takto vyklop. Mame nie si nic dlzna po tto vsetkom a nemas povynnost sa starat o choru sestru. Staraj sa o svoje deticky, aby si ich nezanedbavala skrz mamu, sestru a minulost.. prajem vela sil.
Tlak okolia? Nech sa páči, ten kto bude pindat si môže pani jednu aj druhu vziat k sebe
Sa čudujem že tvoj muž toto dovolí
vrát jej všetky peniaze, najlepšie, ak by sa dalo všetky naraz, zruš si opatrovateľský a odstrihni sa od "svojej rodiny" , aj tu presne vidieť, ako sa z dobroty dostaneš na žobrotu, tu ani nejde tak o peniaze ako city a vzťahy v rodine. Možno si trošku poplačeš, neboj, bude to len cvhíľku, lebo ten pocit viny stále budeš mať, ale nemaj, to prejde a tebe sa ľahšie bude žiť, takže šup šup nabrať odvahu
Psychické problémy ani mentálnu úroveň si nikto nevyberá. Buď rada že sa schizofrénia vyhla tebe.
Nezvyknem citat také litánie ale toto ma úplne dostalo.
Autorka kašli na okolie, nikdy nevyhovies kazdemu. Nech si to okolie skúsi byt tebou a nech sa prídu na týždeň postarať. A veľmi rýchlo pochopia. Odstirhni sa od nich, bude to ťažké ale urob to pre seba a pre svoje deti.. aby mali lepší život. A milujem takých kresťanov, čo je na jej správaní akože kresťanské? Pokrytci.. držím veľmi prsty 🤞❤️
@tamitamitami mladšia sestra je v nejakom zariadení. Je tiež mentálne zaostalá, kedysi som s ňou udržiavala vzťahy, aj som si ju pár krát zobrala z decáku k nám, ale robila problémy a začala na mňa útočiť, tak som s ňou vzťahy prerušila. Brat si žije svoj život na druhom konci Slovenska, roky sa o mamu nezaujímal, začal sa až minulý rok, keď bolo s mamou zle, prišiel na dva týždne medzi vianocami a minulý týždeň tu bol tiež na týždeň, ale keď sme si predvčerom volali, tak z neho vyšlo, že tu chodí kvôli mojim deťom (tak sa vyjadril, pretože on rodinu ani priateľku nemá) nie kvôli mame a sestre.
@danielahamar vraciam jej, ale aj si šetrím keby náhodou niečo. Nechcem jej to dať na raz, pretože počas korony som minula na živobytie takmer všetky úspory, dve deti mi už študujú na SŠ, tretie sa na SŠ chystá, takže radšej jej budem splácať a keď budem mať viac peňazí, tak aj po viac ako 100 eur. Verím však, že nepodľahnem, nájdem silu a ukončím opatrovanie..
V žiadnom prípade Ti nenapíšem že odstrihni sa... pretože z tvojich príspevkov viem, že sa to nedá...ale na druhú stranu máš svoje detičky, tvoja matka je chorá a očividne nevidí čo pre ňu robíš.. odpísala ťa len sa to že sa podobaš na otca a za to že niekoho musela obviniť,lebo si nie je schopná priznať svoje chyby, prípadne vidí ako chybu, že mala viac detí...no k tomu dodám len toľko, že je predsa len chorá ALE aj chorý človek si uvedomuje keď niekomu ublíži,vie na druhom odsledovať slabosti a trafiť priamo do čierneho..v tvojom prípade je to aj SVEDOMIE útočí naň.. hrá Ti na city,viem aký to je pocit byť medzi dvomi kameňmi,ale jedno Ti poviem... ÚPLNE ALE ÚPLNE kašli na to čo kto povie,ste teda kresťanská rodina a čo? Pán Boh vidí do tvojho srdca a ostatné ťa nemusí trápiť
Prestaň opatrovať matku a sestru, buď si nájdi novú prácu alebo znova začni podnikať, Matku a sestru určite navštevuj,aspon raz za čas... neznamená to že každý deň... kľudne každý týždeň alebo každý druhý, prípadne raz za mesiac...stanov si nejaký čas ktorý im venuješ,ale nenechaj sa už citovo vydierať!!! Zneužívajú to...niesi povinna robiť ani nákupy ani upratať..to môžeš urobiť aj nemusíš....ale uvidíš čím menej s nimi budeš tým ti padne väčší kameň zo srdca... musíš sa dať dokopy...z tvojej strany bola snaha veľká a ÚPRIMNÁ..ale čo je moc, to je veľa a proste stopni sa...oni si musia uvedomiť, že niesi to malé dievča čo bude skákať ako oni pískajú...si už ŽENA,MATKA, MANŽELKA a až potom si dcéra a matka
Nenechaj sa zlomiť... nedaj sa,lebo Ťa stiahnu so sebou aby si nevyhorela a nebola neskôr svojím deťom matkou akú si mala Ty.. Tvoja matka nevie odpustiť...Ty sa pokús odpustiť,nehromaď hnev,ale ani nezabúdaj že každý jeden človek ma svoju dôstojnosť!!!!! Držím palce a hlavne si nájdi inú prácu a nenechaj sa už nimi manipulovať ❤️
Mna tu ukameňujú, ale odstrihni sa a úplne. Nech si robí čo chce. Prerušila by som kontakt a to úplne
Zaplatila na mesiac ubytovňu a koniec