Výlev - ako sa nám žije ďalej
Ahojte,neviem či si pamätáte na mňa.Pred časom som sem písala keď sa nám narodil synček,že manžel to zle zvládal,že nevedel sa stotožniť s rolou otca a bál sa o dieťa.Zacal sa chovať hnusne.Ked sa malému niečo prihodilo zakaslal zabehlo mu alebo bol chorý,tak muž nadával na každého a na všetko že neviem si dávať pozor na dieťa a som zlá matka keď mu ubližujem.Prezili sme spolu veľa ťažkosti a veľa zlého,no zdá sa mi že časom ako synček je väčší aj manžel je kludnejsi.Zacina pomaly chápať že choroby a pády patria k malým deťom.No treba tomu čas.Maly už chodí do škôlky,už bol aj chorý.A celkom dobre sme to zvládli.Vela vysvetľujem a hovorím že to je normálne.Ked treba podávať lieky alebo vysať nos,vtedy plače a muž začína svoje blbé reči.No už som si zvykla, jedným uchom dnu druhým von.Problem je ešte v tom že synček je dosť naviazaný na mňa,ja vstávam k nemu večer keď sa zobudí,ja sa starám oň keď je chorý,ja mám viac trpezlivosti a lasky v sebe než manžel.Este ho tak zapriahnut viac aby tiež aj on sa naučil o všetko sa starať okolo malého a bude dobre.Vyjde mi to veľa trpezlivosti a času,no verím tomu že raz si vzťah k sebe nájdu a budeme žiť ako normálna rodinka.Drzte mi palce
Toto je začarovaný kruh....je jedno ako veľké deti sú,stále sa o ne treba starať v podstate celý život sa o dieťa bojíš
Malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti
Podľa mňa tvoj manžel potrebuje odbornú pomoc, dobrého psychológa
@glorikarebeka kdeže psychológa... lieky na nervy...
@mamula20 Choroby ja mám na starosť,lebo to by on nedal.Uz vstáva aj on k malému keď sa zobudí večer, predtym drgal do mňa že decko ti reve a ty spíš.Su tam malé pokroky.Skolku tiež ja mám na starosť,manžel robí,tak ja sa musím prispôsobiť.Varim sama,domáce práce pomôže keď sa mu chce.Aj s malým sa zahrá,už je to lepšie než bolo.Len pomaly ide tá zmena
@glorikarebeka
@deti95060810 Nechce psychológa lebo nevidí že by mal problém.
Podľa mňa máš veľmi úzkostneho muza. Možno je to na terapiu.
On má veľký problém, vieš to ty a vie to aj on...
Vieš si vôbec predstaviť s takýmto mužom druhé dieťa?
Lebo ak áno tak ty skončíš na psychiatrii...
Ja tá obdivujem, že si stale s ním. Ale zároveň si myslim, že to nie je dobre byt s ním
Nici to teba a skôr či neskôr to bude mat dopad aj na dieťa
Dávno mal byt na terapii, toto čo on predvádza nie je v norme. No to vie a preto sa sj boji ísť k psychologické
Ja som sa s takymto rozisla. Lutujem, ze som to neurobila skor, lebo niektore nasledky, ktore to zanechalo na dcere, su nezvratne. Tiez nevidel problem, videli sme ho len vsetci okolo a na hlavu som bola ja.
Veľmi smutný vzťah otca k synovi a o reakcii,že čo spíš keď ti decko reve radšej polmčím.
Ja by som mu tak hrozne vynadala a povedala mu nech sa uvedomí a začne správať ako zodpovedný a milujuci otec. Inak v podstate teba ma na všetko a on si porobi kedy a co treba. Je to obyčajný sebec a určite by mu lekár našiel nejakú diagnózu. Tam by mali jeho kroky určite viesť.
niekomu staci tak malo ku stastiu a dokaze ospravedlnit a zvyknut si na take veci - ale ak si spokojna a vidis pokrok, u mna je to stale debil (prepacte dnes rano nemam energiu na politicky korektny komentar), snad sa to u vas zmeni skor, kym sa tvoje dieta nauci, ze toto je standard
Ja viem že ho nasilu nedostanes k psycho, ale už v minulých témach sme ti písali, že sedenia u psycho mala byt podmienka že neodides
Ale zdá sa že si veľmi nenáročná a ku šťastiu ti stačí malo
Držím palce
Ze "decko ti reve a ty spis". No tak keď to je tvoje decko, nie jeho, tak nech drží papulu a nevyjadruje sa. Co toto je vôbec za pohľad na život? Ze on sa strachuje o dieta a preto vysiluje? Blbost, len autorka slepá.
Ked muž dieťa miluje a strachuje sa on, tak o ňom nehovorí ze je" decko". Toto sa mi zdá, že nie je o dieťati, ale o tom ze neznáša svoju ženu a ponižuje ju. Inak by do nej nedrgal a nehnal ju hentak ponižujúco z postele. Dieťa je preňho len prostriedok ako sa odbavovat na žene
Môj budúci svokor je presne tento typ človeka. Nie je zlý ale veľmi rád sa nad niekoho povyšuje, vozí a dupľom rád to robí ženám. Hocijakú chybu drobnosť si nájde a už rýpe obviňuje vyčíta. Obzvlášť rád to robí ohľadom vnuka, dieťa zamňaučí a už sú všetky ženy v okruhu 50m neschopné zaobstarať dieťa. Všimla som si že to robí svojej žene a keď som na to upozornila začal mať debilné poznámky aj na mňa. Partner to nevidel až kým som mu to naozaj do detailov nezačala vysvetľovať. Jeho žena (svokrova) sa napríklad zmierila s tým že je taký, nechá si do seba rýpať a áno dá sa s tým žiť ale na nej napríklad vidno že nie je v živote šťastná, žije pre svoje deti a vnúča a s mužom to už nejako "dotiahne" len aby bol pokoj. Ak chceš žiť taký život a stačí ti to tak super pre teba ale ja by som s takým človekom žiť nevedela, hrdosť by mi nedovolila "jedným uchom dnu a druhým von" pokiaľ viem že ten človek sústavne nie je v práve.
@mamutka len na margo slova "decko", toto slovo používala veľmi vážená profesorka u nás na VŠ, učila PGčku a proste jej to slovo takto pasovalo, deti zbožňuje 🙂 ale viem že toto nie je ten prípad
@mandzula Ja že dám vedieť ako žijeme ďalej,ale ak ti to vadí
@beatrixx1525 Môj svokor je normálny,bývali sme u nich zo začiatku.Svokor pomáha svokre vo všetkom,vie aj navariť,porobi všetko aj okolo domu,aj pouprace domácnosť keď treba.Neviem manžel odkiaľ má toto správanie,keď jeho otec taký neni
No a u nás presne naopak, priateľ úplne normálny a svokor čistý terorista šikanista. Hovorím, na tvojom mieste by som to asi nedávala ale ak ti to stačí takto, super pre teba.
@beatrixx1525 Mám niekedy slabé chvíľky že najradšej by som bola odišla.No kto nemá.Musim sa zmieriť s tým čo je a byť vďačná aj za to.
hľadáš ospravedlnenie na to, prečo si stále s týmto mužom. Inak by si nemala potrebu zakladať túto tému. Že ste zdraví, máte strechu nad hlavou, čo jesť a čo si obliecť? To je pre teba výhrou? To majú aj väzni v celách. Nie, nemusíš sa s tým zmieriť a byť vďačná, aj keď chápem, že je to pohodlnejšie. Ak ti toto stačí a nevadí ti, že tvoje dieťa vyrastá v takomto ovzduší, čo už.
predtym drgal do mňa že decko ti reve a ty spíš.Su tam malé pokroky. Pomoze,ked sa mu chce.
Predpokladam, ze sa mu chce 2x do roka. Po vete, ze decko ti reve, by palil do pi..e. To by bola posledna veta, co by som od neho pocula. To musel byt chuj, uz ked si si ho brala. A nepustaj jeho sproste reci jednym uchom dnu, druhym von. To znamena, ze uz si skoro zlomena a uz len drzis hubu.
prečo nejdeš do práce, keď je dieťa v škôlke? Možno by sa ti viac otvorili oči, že sa dá život aj žiť, nie len prežívať. Nič sa nezlepšilo, len ty si si zvykla
@elizabet173 Nie nehľadám ospravedlnenie,ja som sa už rozhodla ostať s ním.Nechcem ešte viac skomplikovať život.Ze väzni v celach,to bolo ale prirovnanie.Poznam osobné veľa ľudí čo nemajú ani domov ani ostatné veci čo pre vás niektoré je samozrejmosťou.
@elizabet173 Chodím do práce
sorry, písala si, že manžel robí, že ty sa musíš prispôsobiť. V tomto prípade mi prirovnanie s väzením príde ešte trefnejšie. Ty nemáš právo vo vašom vzťahu na vlastný názor, takže preberáš názor mužov. Prečo by si sa musela prispôsobiť? Vo vyrovnanom vzťahu sa partneri dohodnú. Keď si sa rozhodla ostať s ním, je to tvoje rozhodnutie, bohužiaľ tvoje dieťa tú možnosť nemá. Je malé, takže takýmto spôsobom budeš žiť do jeho dospelosti. Smutné. Život nemá reprízu, nikto ti nevráti roky, ktoré si len prežívala. Keď to nechceš meniť, tak veľa šťastia.
Mala si nešťastné detstvo? Lebo inak si neviem vysvetliť ako toto môžeš považovať za ok vzťah.
Prepáč ale neudržím ti palce. Celý vás vzťah je absolútne chorý. Tvoj muž je chorý na hlavu a ty tiež že sa necháš takto buzerovat. Ale to som písala už k minulej diskusii. Drzim palce jedine vášmu ubohemu dieťaťu nech ma z detstva čo najmenej negatívnych následkov.
@januska12323 V skratke rodičia pili,s mamou sme sa x krát sťahovali z podnájmu do podnájmu čo nezvládala platiť nájom a náklady.Takze áno ja si vážim ze mám svoje bývanie strechu nad hlavou,že mám čo jesť a obliecť si.Lebo tieto veci nie sú samozrejmosť.Ako dieťa som nič nemala.
@aurora33 Tak potom na čo píšeš keď sa ti to nepáči.Ci keď niekto má iný život hneď treba súdiť??
Chápem, že vidíš pokrok, ale u mňa by to tak ci tak neprešlo. Uz len tá veta, už som si nato ze frfle zvykla.. jedným uchom von, druhym dnu, je podľa mna uplne cez čiaru. Ty si musis uvedomit svoju hodnotu, a ze nikto na svete sa k tebe nema co právo chovať tak ako tvoj muz, obviňovať ta a podobne...nikto...Ty musíš povedať dosť, inak to nikdy neskončí a situacie sa budú stale opakovať.... Takze ak svojho muza lubis, jasne mu urci pravidlá,co este moze a co ešte nie...lebo ak bude aj toto vaše dieťa sledovat dalsich par rokov, celkom jasné bude tvoje dieťa robiť presne to iste co tvoj muz, alebo bude ponizovane od partnera presne ako ty... Drzim palce .. Zmen svoj pristup k sebe a zmeni ho aj ostatní...lebo druhí si k tebe dovoluju iba tolko, co im dovolis...