Ahojte, píšem sem aby som sa hlavne vykecala zo svojich problémov, v minulosti mi vykecanie sa nezávislej osobe často pomáhalo nejako si utriediť myšlienky.
V poslednej dobe sa veľmi trápim psychicky a neviem ako ďalej, strašne sa chcem tých pocitov zbaviť a cítiť sa znovu v pohode ale mám pocit, že som sa zasekla.
Mám 21r, skvelú prácu, plat, žijem v zahraničí s priateľom, živím sa sama. V najbližšej dobe by som sa chcela začať pripravovať na prijmačky na VŠ. Všetko to znie hrozne krásne a harmonicky ale vôbec sa tak necítim.
Nemám žiadne hobby čo by ma bavilo, hobby z minulosti ma nenapĺňajú. V minulosti som cvičila pravidelne, teraz ma to vôbec nebaví a namiesto pozitívnych emócii necítim nič, prázdnotu. Knižky, hry, kreatívna činnosť, malovanie, kreslenie, fotenie, všetko to zrazu stratilo význam. Hrozne ma to mrzí, sú dni, kedy nedokážem ani vstať z postele, cítim sa zo seba hrozne deprimovane, nenaplneno. Snažím sa jesť zdravo ako kedysi ale vždy niekde zlyhám, poprípade nejem vôbec lebo mi nechutí. Kamarátov v zahraničí mám, ale vo voľnom čase si na seba ťažko nájdeme čas, v spoločnosti ľudí mám zo seba výčitky, cítim sa byť nepochopená, akoby som mala úplne iné zmýšľanie ako všetci. Priateľ o tom vie, tieto stavy ma trápia už od 14tich, 3r som navštevovala psychológa ale po odsťahovaní som absolvovala pred mesiacom jedno sedenie, ale nemôžem si dovoliť dať za 1 sedenie 50e aj 2-3x do mesiaca.
Máme super vzťah, sme spolu strašne šťastní, keď sme spolu je mi dobre ale keď je v škole a ja sama doma, je mi hrozne a práve ´mám čas´ upadať do týchto stavov. Má toho on sám dosť, študuje ťažký odbor... Kamarátky na SK tiež študujú, momentálne je skúškové tak ich nechcem každý deň zaťažovať mojou hlavou. S otcom sa nebavím a mama má toho viac než dosť, sama trpí depresiou ale nechce si nechať pomôcť, viem, že by moje pocity nepochopila. Vlastne sa často cítim veľmi sama, možno je to aj tým, že sa dištancujem.
Ďakujem, o radu sa neprosím, chcela som sa z toho len vypísať, je mi trochu lepšie 🙂
Ahoj, tak ked sama hovoris ze si chodila na sedenia ku psychologovi 3r, asi by nebolo dobre to zanedbavat ak si navyse problemy vies celkom dobre identifikovat...
Nesedi mi uplne ze mas skvelu pracu a plat v zahranici ako pises a zaroven nemozes si dovolit dat 2x do mesiaca 50e za sedenie.
Ak Ti to pomahalo a je to treba, tak myslim ze ta 100vka zo skveleho zahranicneho platu za to stoji.
Mozno Ta aj VS nakopne ak si vyberies taku co Ta bude bavit.