Prosim vopred dajte bokom predsudky. Nechce sa mi pisat cely pribeh bolo by to nadlho. Skusim tao aby ste pochopili. Jedna sa o vztahy so starymi rodicmi. Ako deti sme k nim chodievali kazde prazdniny mali sme velmi dobry vztah pomahali sme im ako sme vedeli nasa mamina aj ked mala toho dost nikdy im nepovedala nie. Oni sa k nej nespravali vzdy fer mali aj na nas a vychovu poznamky aj ked mozem povedat ze sme ako deti boli vychovavani az moc slusne a napomocne najma voci nim aj rodicom. Ked sa maminmu bratovi narodilo dieta boli tie rozdiely medzi nami a nimi co sa tykalo starkych az moc ocividne. Oni boli vzdy ti naj a vytuzene vnuca a my sme boli akoby len do poctu. Mamine to padlo tazko sice ale ona je povaha nikdy sa nechce hadat. Stale sme im pomahali dalej. Ako sme rastli pocitovali sme to viac a viac aj pri rodinnych oslavach. Okrem toho mali sme doma nejake ine proboemy
Toto je velmi hypoteticke, nic konkretne. Posudit sa to neda, len polemizovat
Zažila som niečo podobné, len s tým ze výčitky nemám... Pretože si nemyslím ze som urobila niečo zlé resp nesprávne... Áno bolo mi to ľúto predsa len starý rodič.... Ale život ide ďalej...
Takze bolo treba aj to riesit a uz nebolo tolko casu ani sil a aj byvali dalej od nas. Ale ked to bolo mozne prisli sme volali sme im. Oni nam prvi malokedy zavolali ked sme mali naor narodky alebo cez sviatky..maminu to zralo ale nechala to tak. Vela x jej vykricali co nebola pravda. Jej brat si zenou ju tiez nemali v podstate za nic spravali sa k nam nadradene a bolo nam to uz cim dalej tym viac neprijemne. Vztahy chladli ale stale sme sa snazili. Aspon castejsi telefonat. Aj sme ich pozvali k nam ale ked sme neprisli my oni uz potom vobec. Raz uz bolo ich rypanie a spinenie na nasu stranu dost neunosne mamina nepovedala im nic ale zatala sa. A ze ked sa sami neozvu ona nie. Ale nedalo nam to aj tak sme si volavali. No nevideli sme sa cez rok ale asi im to ani neprekazalo. Mamina casto aj plakavalq preco sa tak k nam postavili. Tusili sme odkiak vietor fuka ale neriesili sme. Stalo sa ze jeden zo starkych nahle odisiel. Viete si predstavit tie pocity. Teraz nam je davane za vinu vselico a vykrikovane ze sme neprisli. Aj ked sme si volavali stale ale mali sme pocit ze je to take silene. Uz to proste nebolo ono. Mamke pribudli aj zdravotne problemy ale to akoby nikoho netrapilo. Mam z toho vycitky. Ci sme sa naozaj zachovali az tak zle.